Krajiny sa rozchádzajú v otázke zmluvy o znečistení plastmi

Bratislava 4. decembra 2022 (HSP/trtworld/Foto:Pixabay)

Krajiny sa rozchádzajú v otázke zmluvy o znečistení plastmi

Delegáti z viac ako 150 krajín, zástupcovia plastového priemyslu, environmentalisti, vedci, zberači odpadu a kmeňoví vodcovia ukončili v Uruguaji rokovania o návrhu prelomovej zmluvy, ktorá má ukončiť globálne znečisťovanie plastmi, informuje portál TRT World.

Viac ako 2 000 odborníkov ukončilo týždeň rokovaní o znečistení plastmi na jednom z najväčších celosvetových stretnutí, ktoré sa kedy konalo s cieľom riešiť krízu, o ktorej hovoria aj vedúci predstavitelia plastového priemyslu.

Piatkové stretnutie bolo prvým stretnutím výboru OSN, ktorý bol zriadený s cieľom vypracovať návrh prelomovej zmluvy na ukončenie znečistenia plastmi na celom svete.

“Svet potrebuje túto zmluvu, pretože plastov vyrábame miliardy,” povedala Jyoti Mathur-Filippová, výkonná tajomníčka medzivládneho rokovacieho výboru pre plasty v rozhovore pre tlačovú agentúru Associated Press.

“Každý rok sa vyrobia miliardy ton plastov a absolútne neexistuje spôsob, ako zabezpečiť, aby sa tieto plasty nedostali do životného prostredia.”

Zasadnutie Programu OSN pre životné prostredie sa konalo od pondelka do piatka v meste známom svojimi plážami, v uruguajskom Punta del Este.

Osobne alebo virtuálne sa na ňom zúčastnili delegáti z viac ako 150 krajín, zástupcovia plastového priemyslu, environmentalisti, vedci, zberači odpadu, kmeňoví vodcovia a ďalší ľudia, ktorých sa znečistenie týka.

Už na tomto prvom stretnutí z piatich, ktoré sú naplánované na nasledujúce dva roky, sa prejavili frakcie. Niektoré krajiny presadzovali globálne mandáty zhora nadol, iné národné riešenia a ďalšie oboje. Ak sa nakoniec prijme dohoda, bude to prvá právne záväzná globálna zmluva o boji proti znečisteniu plastmi.

Na čele stanoviska priemyslu stála Americká chemická rada, obchodné združenie chemických spoločností. Joshua Baca, viceprezident divízie pre plasty, uviedol, že spoločnosti chcú na tejto otázke spolupracovať s vládami, pretože sú tiež frustrované z tohto problému. Povedal však, že nepodporia obmedzenia výroby, ako to chcú niektoré krajiny.

Skupina s nízkymi ambíciami

Spojené štáty, ktoré sú najväčším producentom plastov, súhlasia s tým, že národné plány umožnia vládam stanoviť priority pre najdôležitejšie zdroje a typy znečistenia plastmi.

Delegát Číny uviedol, že by bolo ťažké účinne kontrolovať globálne znečistenie plastmi pomocou jedného alebo dokonca niekoľkých univerzálnych prístupov.

Delegát Saudskej Arábie tiež uviedol, že každá krajina by si mala určiť svoj vlastný akčný plán, pričom by medzi nimi nemalo dôjsť k štandardizácii alebo harmonizácii.

Niektoré z týchto krajín označili za skupinu s “nízkymi ambíciami”.

Andres Del Castillo, vedúci právnik Centra pre medzinárodné environmentálne právo, uviedol, že hoci sú národné plány dôležité, nemali by byť základom zmluvy, pretože takýto systém – alebo jeho nedostatok – už svet má.

“Nevidíme zmysel v tom, aby sme sa päťkrát stretli s odborníkmi z celého sveta a diskutovali o dobrovoľných opatreniach, keď sú potrebné konkrétne kontrolné opatrenia, ktoré môžu byť zamerané na zníženie, neskôr odstránenie znečistenia plastmi vo svete,” povedal po účasti na štvrtkových diskusiách. “Je to cezhraničný problém.”

“Koalícia s vysokými ambíciami

Koalícia krajín s vlastným názvom “vysoká ambícia” chce do roku 2040 skoncovať so znečistením plastmi pomocou ambiciózneho a účinného medzinárodného právne záväzného nástroja.

Vedú ju Nórsko a Rwanda.

Delegát Nórska na zasadnutí uviedol, že výrobu a používanie plastov treba obmedziť a že prvou prioritou by malo byť určiť, ktoré plastové výrobky, polyméry a chemické prísady by priniesli najrýchlejší úžitok, ak by sa postupne prestali používať.

Africké krajiny, Švajčiarsko, Kostarika, Ekvádor, Peru a ďalšie krajiny tiež vyzvali na globálny prístup, pričom tvrdili, že dobrovoľné a roztrieštené národné plány nevyriešia rozsah znečistenia plastmi.

Malé ostrovné krajiny, ktoré sú od oceánov závislé z hľadiska potravín a živobytia, hovorili o tom, že sú zahltené plastovým odpadom, ktorý sa vyplavuje na ich pobrežia.

Rozvojové krajiny uviedli, že potrebujú finančnú podporu na boj proti znečisteniu plastmi.

Austrália, Spojené kráľovstvo a Brazília uviedli, že medzinárodné záväzky by mali dopĺňať vnútroštátne opatrenia.

Mathur-Filippová uviedla, že na ďalšie zasadnutie napíše návrh, ako by mala právne záväzná dohoda vyzerať.

Organizátori podľa nej nechcú, aby to trvalo desať rokov.

Ďalšie stretnutie je naplánované na jar vo Francúzsku.