Môj profil 
Predplatné
Belehrad/Priština 17. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)
Slovensko Kosovo ako štát neuznalo
Kosovoskoalbánska vláda v Prištine jednostranne vyhlásila nezávislosť od Srbska pred piatimi rokmi – 17. februára 2008. Stalo sa tak po vybombardovaní Srbska zo strany USA a pod jeho gesciou. USA následne zriadili jednu zo svojich najväčších vojenských základní na jeho území, ktorá slúži ako operačný bod pre Balkán. Je to zároveň prejavom sily a deklarovaním rozhodnutia zasahovať do diania na Balkáne.
Oslavy okrúhleho výročia tohto aktu sa začali už v sobotu – Albánci kládli vence k pamätníkom bojovníkov, kým kosovskí Srbi si bohoslužbami pripomínali svoje obete, informovali srbské médiá.
Hneď deň po vyhlásení nezávislosti uznalo Kosovo osem krajín sveta. Prvý bol Afganistan, nasledovali Spojené štáty, Francúzsko, Albánsko, Turecko, Veľká Británia, Austrália a Senegal. Za uplynulých päť rokov uznalo Kosovo 92 krajín vrátane všetkých štátov regiónu okrem Bosny a Hercegoviny, ako aj 22 krajín EÚ. Slovensko však Kosovo neuznalo. Separatistický spôsob jeho vzniku by mohol byť nebezpečným precedensom, pre ďalšie pohyby hraniciach v Európe a mohol by podnietiť rozhorenie nového vojnového ohňa.
Po slávnostnom vyhlásení nezávislosti na pôde kosovského parlamentu v Prištine vypukli medzi kosovskými Srbmi protesty, na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Po protestnom zhromaždení v hlavnom meste Belehrad došlo dva dni po vyhlásení nezávislosti k výtržnostiam. Budovu americkej ambasády demonštranti zapálili, niekoľko ďalších veľvyslanectiev poškodili. Nepokoje si vyžiadali jednu obeť a vyše 150 zranených demonštrantov i policajtov.
V júni 2008 dostalo Kosovo aj svoju hymnu a do platnosti vstúpila nová kosovská ústava. Medzinárodný súdny dvor v Haagu 22. júla 2010 vyhlásil, že jednostrannou deklaráciou nezávislosti Kosova nebolo porušené medzinárodné právo, rezolúcia OSN o Kosove číslo 1244 ani medzinárodný právny poriadok v Kosove. Rozhodnutie MSD nebolo právne záväzné.
V marci 2011 sa v Bruseli začali rokovania medzi Belehradom a Prištinou. Sprostredkovateľom v týchto rokovaniach, ktoré trvajú doteraz, je Európska únia (EÚ).
xxx
Ako pripomína belehradský denník Vesti v internetovom vydaní v článku s názvom “Kosovo oslavuje údajnú nezávislosť”, oslavy sa začali už v sobotu kladením vencov na hrob prvého veliteľa bývalej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) Adema Jashariho v dedine Prekaze v okrese Srbica. Centrálne oslavy nezávislosti prebehnú dnes v Prištine a skončia sa veľkým ohňostrojom.
Kosovskí Srbi si v sobotu pripomínali iné výročie – 12 rokov od teroristického útoku na srbský autobus, ktorý si vyžiadal 12 obetí a 43 zranených. Za tento zločin doposiaľ nikoho nezatkli ani neodsúdili, píšu Vesti.
Na severe Kosova žije približne 50.000 Srbov, ktorí neuznávajú hranice Kosova so Srbskom a odmietajú sa podriadiť inštitúciám Prištiny. Napätie na severe Kosova v uplynulých mesiacoch vzrástlo. Výbuchy v severnej, srbskej časti etnicky rozdeleného mesta Kosovská Mitrovica sú takmer na dennom poriadku; nedávno pri jednom z nich utrpeli zranenia aj dve maloleté deti.
Lídri EÚ minulý rok udelili Srbsku štatút kandidátskej krajiny, avšak otvorenie prístupových rokovaní podmienili nadviazaním funkčných vzťahov s Kosovom, aj za situácie, keď vláda v Belehrade neuzná jeho nezávislosť. Za členstvo Srbska v EÚ bolo podľa prieskumov v decembri 2002 až 72 percent oslovených Srbov, na konci roka 2011 ešte 51, v júli minulého roka 49 percent a v decembri 2012 už iba 41 percent respondentov.
.jpg)
.jpg)
