Košice, 18. február 2018 (HSP/Foto:Dávid Kováč a Peter Hric)

Košická eparchia 18. februára oslávila 10. výročie povýšenia Košického apoštolského exarchátu na stupeň samostatnej eparchie, ktoré sa uskutočnilo 30. januára 2008 apoštolskou konštitúciou Qui successimus (Ako nástupcovia) emeritného pápeža Benedikta XVI.

Slávnosť začala archijerejskou svätou liturgiou v Katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach, ktorej predsedal vladyka Milan Chautur CSsR, košický eparchiálny biskup. Druhou časťou programu osláv bola vernisáž výstavy akvarelov všetkých chrámov Košickej eparchie, ktoré vytvorila bieloruská výtvarníčka Julia Suzko na základe fotografií Zdenka Dzurjanina, autora projektu Kostoly Slovenska.

Vladyku Milana a veriacich Košickej eparchie prišiel pozdraviť Mons. Bernard Bober, arcibiskup metropolita Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy. Hoci pre svoje povinnosti sa nemohol zúčastniť svätej liturgie, v jej úvode sa prihovoril prítomným. Vyjadril svoju radosť z pôsobenia východnej cirkvi v Košiciach a vznik Košickej eparchie označil za mimoriadnu udalosť. „Cesta vašej eparchie nebola ľahká… Ale toto všetko bolo v Božom pláne,“ povedal arcibiskup a pokračoval: „Dnešné ráno som prišiel Vás pozdraviť a popriať rozvoj vašej miestnej cirkvi – eparchie, na čele s vladykom a potom ďalšími v Božom pláne, ktokoľvek po ňom príde, aby sa vždy vyplnil Boží poriadok a Božia vôľa… Nech je Boh pochválený za všetko čo urobil a vzývajte ho dnes pri liturgii, aby bol s Vami vo všetkom.“ V závere príhovoru adresoval svoje slová priamo vladykovi Milanovi: „Nech sa ti s pomocou Ducha Božieho a všetkých vašich patrónov vždy podarí viesť bohumilý život a viesť týchto ľudí k Bohu!“

Slávnosti sa zúčastnili zástupcovia rehoľných a mníšskych spoločenstiev, ktoré pôsobia na území Košickej eparchie, protopresbyteri a ďalší kňazi či významní hostia.

Vladyka Milan Chautur, ktorý bol zároveň kazateľom slávnosti, sa v spomienkach vrátil do ťažkých začiatkov exarchátu, ktorému mnohí nepriali a poukázal na udalosť povýšenia exarchátu na eparchiu, ako na dôkaz, že „ľudské slová, ľudské predsudky neznamenajú nič v pohľade na Božie ustanovenie, ktoré On prezentuje cez Cirkev, ktorú začal zhromažďovať za rozličných predsudkov a pochybností.“ Vladyka ďalej vysvetlil, že Kristus povolal učeníkov po tom, čo prišiel z púšte, kde sa postil, teda prvotné spoločenstvo cirkvi je výsledkom jeho pôstneho zápasu. „Ako by nám chcel povedať, k veľkým dielam Cirkvi je treba pristupovať naozaj s pokorou púšte, modlitbou a pôstom… Aj dnes je treba búrať mnohé predsudky, ktoré vytvára táto doba prostredníctvom rozličných správ z médií… Na základe týchto predsudkov sa pozerá zle na Cirkev, ktorú ustanovil Kristus… Pre nás dnes je dôležité uvedomovať si, že tieto predsudky budeme búrať nie len slovne. To nestačí. Je treba budovať Cirkev už v jej základnej štruktúre – ako domácu cirkev, ktorou je rodina.“ Vladyka zároveň povzbudil k úprimnému prežívaniu pôstneho času, ktorého výsledkom bude napredovanie v živote s Bohom a v spoločenstve cirkvi. Svoju homíliu vladyka Milan zakončil slovami: „Ďakujúc Bohu za tie roky začiatkov nášho exarchátu a eparchie, prosme zároveň Máriu, tú, ktorá zotrvala pri Kristovom kríži až do konca, aby nám vyprosila milosť Svätého Ducha…“

Svätú liturgiu spevom doprevádzal katedrálny miešaný spevácky zbor sv. Cyrila a Metoda pod vedením dirigentky Lucie Lovašovej. Pri tejto slávnostnej príležitosti premiérovo zazneli viaceré skladby z ich repertoára ako: Trisvjatoje od Ľvova, Cheruvimskaja od Turčaninova a prostopiniálny nápev mnoholitstvia vo viachlasnej úprave. Výnimočnosť udalosti potvrdil aj spev Otčenáša od Dubenského, ktorý mal veľkú pripomienkovú hodnotu. Ako vladyka Milan sám v závere liturgie povedal, práve tento nápev zaznel na prvej liturgii, ktorou bol vladyka Milan ako exarcha uvedený do úradu pred dvadsaťjeden rokmi.

Vladyka Milan v závere liturgie vyjadril svoju vďačnosť všetkým veriacim, ktorí spolu s ním zdieľali všetky radosti i starosti a to na rôznych úrovniach služby. Napokon veriacim pripomenul: „Veľké dobro sa rodí len z veľkej obety. Nebojme sa obetovať Bohu to, čo najviac vieme, lebo Boh sa odmeňuje večným životom a večnosťou.“

Vladykovi Milanovi v mene kňazov a veriacich Košickej eparchii košický protosynkel otec Vladimír Tomko zaželal, aby ďalšie roky jeho života boli sprevádzané Božou milosťou. Svoju vďaku vladykovi Milanovi za jeho apoštolskú službu vyjadrili v mene veriacich slovom i kvetinovým darom aj manželia Rudíkovci z farnosti Košice – Staré Mesto.

Slávnosť pokračovala na Košickom eparchiálnom úrade vernisážou výstavy kolekcie 153 akvarelov všetkých chrámov Košickej eparchie. Moderátor vernisáže, otec Marko Rozkoš, vysvetlil, že súčasťou dedičstva cyrilometodskej misie na území Spiša, Abova a Zemplína sú nielen obrady, modlitby, spevy a tradície, ale aj chrámy. Z tých predstavil tie najstaršie a prezentoval aj stručný prierez históriou výstavby chrámov na území Košickej eparchie. Ako ďalej uviedol, výstava je rozdelená na časť historicky vzácnych chrámov, protopresbyterátnych chrámov, časť chrámov pútnických miest a napokon časť pre tie chrámy, ktorého boli postavené po roku 1997. Zároveň upozornil, že okrem ukážky originálov umiestnených na výstavných paneloch, sú v stálej expozícii vystavené zmenšené kópie originálov, keďže obrazy vytvorené technikou akvarelu sú citlivé na svetlo.

Slovo následne dostal autor fotografií všetkých chrámov, Zdenko Dzurjanin. Vysvetlil svoj úmysel darovať vladykovi Milanovi Chauturovi ich obrazy a zároveň predstavil zhotoviteľku malieb bieloruskú výtvarníčku Juliu Suzko, ktorá, ako uviedol, prijala jeho prosbu vytvoriť všetky tieto maľby.

Slovo dostal aj kurátor projektu Kostoly Slovensky Pavol Demeš, bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, ktorý vyjadril svoju radosť, že Slovensko, ako jediné v Európe, má zmapované všetky chrámy v krajine a že teraz všetky chrámy Košickej eparchie boli namaľované pri príležitosti tohto významného výročia eparchie.

Krátko sa prihovorila samotná umelkyňa Julia Suzko, ktorá opísala svoje nadšenie z myšlienky Zdenka Dzurjanina namaľovať 153 chrámov, čo ako uviedla, dokázala za 143 dní, pričom maľbám venovala vyše 1000 hodín. Podľa jej slov, projektu venovala každú svoju voľnú chvíľu, keďže to robila popri svojom zamestnaní.

Napokon vladyka Milan Chautur, Zdenko Dzurjanin a Julia Suzko podpísali oficiálne zmluvy, ktorými tvorcovia projektu darovali Košickej eparchii maľby všetkých jej chrámov.

Vladyka následne poďakoval za prijatý dar, o ktorom povedal: „Vy ste v týchto obrazoch darovali kus svojho života, kus svojho času a pre mňa, ako biskupa, zároveň i kus osudov tých ľudí, ktorí do týchto chrámov vstupujú… Za tou cerkvou to nie je len maľba, za tou cerkou je človek, ktorý kedysi prišiel na myšlienku, že chceme mať v dedine chrám. Za tou cerkvou sú ľudia, ktorých mozoľnaté ruky tento chrám strojili. Za každou tou cerkou je množstvo ľudí, ktorí tam prídu zložiť svoju ťarchu pred Bohom a stretnúť sa jeden s druhým… Vám vďaka za to, že dnes ste mi vlastne dali akoby na dlani celú moju eparchiu…“

V závere vernisáže bola formou videoprojekcie premietaná úplná kolekcia obrazov, počas ktorej prebiehalo poďakovanie otca Marka Rozkoša tvorcom výstavy i ďalším osobnostiam, vďaka ktorých spolupráci sa výstava uskutočnila.

Redakciu informoval o. Jaroslav Girovský, Poverený pre kontakt s masmédiami Košickej eparchie