RTVS má podľa novely dostávať zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda zmenu označila ako konsolidačné opatrenie. Výška príspevku vychádza podľa nej zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období.

Návrh tiež hovorí o zvýšení súdnych a správnych poplatkov od apríla 2024. Poplatky by sa mali zvýšiť od 40 do 54 percent. Zámerom úpravy je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov. Väčšina z nich sa podľa vlády naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku, čo bolo v roku 2009.

Od nového roka sa majú zvýšiť zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľa sa má zvýšiť z desať na 11 percent vymeriavacieho základu, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa má upraviť z päť na 5,5 percenta. V prípade SZČO a samoplatiteľov sa má sadzba zvýšiť zo 14 na 15 percent, ak ide o SZČO so zdravotným postihnutím zo sedem na 7,5 percenta z vymeriavacieho základu.

Kabinet zároveň odobril aj nepriamu novelizáciu zákona o zdravotných poisťovniach. Návrh má znížiť výšku percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odôvodňuje to potrebou šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Podanie žiadosti o povolenie pre malé ČOV by sa mohlo predĺžiť

Podanie žiadosti o zosúladenie povolenia na vypúšťanie odpadových vôd by sa mohlo predĺžiť. Vlastník malej čistiarne odpadových vôd (ČOV) do 50 obyvateľov by mohol o to požiadať orgán štátnej vodnej správy do 31. decembra 2028. Vyplýva to z novely vodného zákona, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Návrhu sa venujú v skrátenom legislatívnom konaní.

Novela ustanovuje nové povinnosti pre vlastníkov malých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami pre ich vlastníkov je podľa envirorezortu potrebné lehotu predĺžiť. Ak by sa lehota nepredĺžila, malé ČOV, ktoré majú dnes právoplatné povolenia na šesť alebo desať rokov, by sa nemohli prevádzkovať. Inak by im hrozila sankcia, uviedlo ministerstvo životného prostredia.

“Osobitne upozorňujeme, že ide najmä o malé domové ČOV, dva až šesť ekvivalentných obyvateľov, ktorých prevádzkovatelia alebo vlastníci musia mať dostatočný časový priestor, aby získali informácie o zaradení ČOV podľa kategórií a k tomu prislúchajúce limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia,” uviedol envirorezort v materiáli.

Zároveň je podľa ministerstva potrebné zohľadniť obmedzené kapacity štátnej vodnej správy na okresných úradoch, ktorá musí všetky povolenia pre malé ČOV prehodnotiť podľa jednotlivých kategórií. Za rok 2020 vydali desiatky tisíc rozhodnutí pre malé ČOV.

Envirofond by mal vrátiť vlastníkovi sanovanej nehnuteľnosti peniaze

Envirofond by mal byť povinný vrátiť vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej sanovali envirozáťaž, ním uhradené financie. Urobiť by tak mal do 1. marca 2024. Pohľadávky štátu vzniknuté v súvislosti so sanáciou nehnuteľností majú v znení účinnom do 31. decembra 2023 zaniknúť k 1. januáru 2024. Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Parlament rokuje o návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.

Prijatá právna úprava bola podľa envirorezortu problematická z viacerých hľadísk, ale najmä z hľadiska možného nelegálneho čerpania eurofondov. “Novelizovaná právna úprava je taktiež vnútorne rozporná, keďže zákon v súčasnosti upravuje dva rôzne režimy, a to režim možnej liberácie povinnej osoby (vlastníka) a súčasne novelizovaný režim, ktorý na uvedené neberie ohľad a paušálne zaväzuje každého vlastníka sanovanej nehnuteľnosti k úhrade nákladov spätých so sanáciou, bez ohľadu na skutočnosť, či jej existenciu spôsobil alebo nie,” uviedol envirorezort.

Pripomenul, že novela tohto zákona je v súčasnosti predmetom ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde SR.

Všeobecní lekári by zatiaľ nemuseli uzatvárať dohody elektronicky

Všeobecní lekári by nemuseli zatiaľ uzatvárať dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s pacientmi elektronicky. Povinnosť im mala pribudnúť od budúceho roka. Vyplýva to z novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS), ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok posunuli do druhého čítania.

“Účelom návrhu zákona je predísť zlyhaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti v SR od 1. januára 2024, a to nutnosťou uzatvorenia elektronickej dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, teda občianskym preukazom s čipom,” vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva. Upozornilo, že značná časť obyvateľov stále nemá občiansky preukaz s čipom.

Občania SR s trvalým pobytom, mladší ako 15 rokov alebo starší ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, mali dostať pôvodne občianske preukazy bez podoby tváre do 31. decembra 2023. Doposiaľ sa vydalo viac ako 615.000 takýchto občianskych preukazov, ostáva ich ešte približne 570.000 kusov.

Novela zákona rieši pre chýbajúce občianske preukazy aj prístup zdravotníckych pracovníkov k elektronickým zdravotným záznamom z elektronickej zdravotnej knižky. Do konca decembra 2024 sa im má umožniť v určenom rozsahu na základe rodného čísla.

Účinnosť by mohla novela nadobudnúť dňom vyhlásenia.