Na čele tejto skupiny mŕtvych duší stáli Spojené štáty. Ale aj USA sa ocitli na rohoch dilemy. Môžu si dovoliť byť spoilerom? Saudská Arábia je nielen prameňom recyklácie petrodolárov – a teda pilierom západného bankového systému -, ale aj americkým trhom číslo jeden pre vývoz zbraní. Európa čelí energetickej kríze a stabilita trhu s ropou je prvoradým problémom.

Saudská Arábia preukázala pozoruhodnú zrelosť, keď tvrdí, že jej politika “pohľadu na Východ” a strategické partnerstvo s Čínou neznamenajú, že dáva Američanom košom. Saudi postupujú opatrne.

Koniec koncov, Džamál Chášukdží bol strategickým prínosom amerického bezpečnostného zriadenia; USA sú zainteresované na saudskom nástupníctve a majú za sebou konzistentnú históriu sponzorovania zmien režimov s cieľom vytvoriť poddajné režimy.

Faktom však zostáva, že saudskoiránska dohoda vkladá nôž do srdca západoázijskej stratégie USA. Dohoda zanecháva USA a Izrael v ťažkej izolácii. Židovská lobby môže prejaviť svoju nespokojnosť počas kandidatúry prezidenta Bidena na ďalšie funkčné obdobie. Čína ukradla USA pochod s ďalekosiahlymi dôsledkami, čo pre Bidena znamená zahraničnopolitickú katastrofu.

Washington nepovedal posledné slovo a možno sa snaží mierový proces odsunúť z hlavného politického prúdu západoázijského regiónu. Americkí komentátori si predstavujú, že saudsko-iránska normalizácia bude behom na dlhé trate a šance sú výrazne proti nej.

Regionálni protagonisti však už teraz vytvárajú na miestnej úrovni ohnivé múry, aby zachovali a podporili nového ducha opätovného zmierenia. Samozrejme, pomocnú ruku podáva aj Čína (a Rusko). Čína navrhla, aby sa do konca tohto roka uskutočnil regionálny samit medzi Iránom a členmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive.

Nemenovaný saudský predstaviteľ povedal denníku Asharq Al-Awsat, že čínsky prezident Si Ťin-pching sa minulý rok obrátil na saudskoarabského korunného princa a predsedu vlády princa Mohameda bin Salmána s otázkou, či by Peking nemohol slúžiť ako “most” medzi kráľovstvom a Iránom, a ten to privítal, keďže Rijád vidí, že Peking má “jedinečnú” pozíciu, ktorá mu umožňuje mať v Perzskom zálive neporovnateľný “vplyv”.

“Najmä pre Irán je Čína buď číslom 1, alebo číslom 2, pokiaľ ide o jeho medzinárodných partnerov. A preto je v tomto ohľade pákový efekt dôležitý a nemôžete mať alternatívu, ktorá by bola rovnako dôležitá,” dodal saudský predstaviteľ.

Saudský predstaviteľ uviedol, že úloha Číny zvyšuje pravdepodobnosť, že podmienky dohody budú platiť. “Je (Čína) hlavným zainteresovaným subjektom v oblasti bezpečnosti a stability v Perzskom zálive,” poznamenal. Úradník tiež prezradil, že rokovania v Pekingu zahŕňali “päť veľmi rozsiahlych” zasadnutí o chúlostivých otázkach. Najťažšie témy sa týkali Jemenu, médií a úlohy Číny, uviedol úradník.

Medzitým sa vo vzduchu objavili aj pozitívne správy – pravdepodobnosť, že sa v blízkej budúcnosti uskutoční stretnutie na úrovni ministrov zahraničných vecí medzi Iránom a Saudskou Arábiou, a čo je dôležitejšie, údajný list s pozvaním od saudskoarabského kráľa Salmána pre iránskeho prezidenta Ebrahima Raeisiho na návštevu Rijádu. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amirabdollahian v nedeľu v súvislosti s jemenskou krízou poznamenal: “Spolupracujeme [Irán] so Saudskou Arábiou na zabezpečení stability regiónu. Nebudeme akceptovať žiadne hrozby voči nám zo strany susedných krajín.”

Je isté, že regionálne prostredie sa zlepšuje. Objavili sa náznaky celkového zmiernenia napätia. Pri prvej návšteve tohto druhu za viac ako desať rokov bol turecký minister zahraničných vecí v Káhire a egyptský minister zahraničných vecí navštívil Turecko a Sýriu. Minulý týždeň po návrate z Pekingu zamieril admirál Ali Shamkhani, tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti, do SAE, kde ho prijal prezident šejk Mohammed.

Krátko nato, v nedeľu, pricestoval na oficiálnu návštevu SAE sýrsky prezident Bašár al-Asad. “Sýria bola príliš dlho neprítomná u svojich bratov a nastal čas, aby sa k nim a do svojho arabského okolia vrátila,” povedal šejk Mohamed Asadovi počas ich historického stretnutia v prezidentskom paláci.

V rozhovore pre NourNews Šamchání opísal svoje päťdňové rokovania v Pekingu, ktoré viedli k dohode so Saudskou Arábiou, ako “úprimné, transparentné, komplexné a konštruktívne”. Povedal: “Odstránenie nedorozumení a pohľad do budúcnosti vo vzťahoch medzi Teheránom a Rijádom určite povedie k rozvoju regionálnej stability a bezpečnosti a k zintenzívneniu spolupráce medzi krajinami Perzského zálivu a islamského sveta s cieľom zvládnuť existujúce výzvy.”

Je zrejmé, že regionálne štáty využívajú “dobrý pocit”, ktorý vyvoláva saudsko-iránske porozumenie. Na rozdiel od západnej propagandy o odcudzení medzi Saudskou Arábiou a SAE v poslednom čase sa šejk Mohammed úzko stotožňuje s pozitívnymi trendmi v regionálnom prostredí.

Práve tu sa rozhodujúcou stáva zastrešujúca úloha Číny, ktorá podporuje dialóg a priateľstvo. Regionálne krajiny považujú Čínu za láskavého partnera a spoločné pokusy USA a ich mladších partnerov o zničenie Číny nemajú na regionálne štáty žiadny vplyv.

Čína má v regióne obrovské hospodárske záujmy – najmä rozširovanie Hodvábnej cesty v západnej Ázii. Politická stabilita a bezpečnosť regiónu je preto pre Peking životne dôležitá a vedie ho k tomu, aby sa stal sponzorom a garantom saudskoiránskej dohody. Je zrejmé, že trvanlivosť saudskoiránskej dohody by sa nemala podceňovať. Saudsko-iránska dohoda zostane ešte dlho najdôležitejším vývojom v západnej Ázii.

Saudská Arábia aj Irán majú v zásade nutkanie presunúť ťažisko svojich národných stratégií na rozvoj a hospodársky rast. Tomu sa venuje len malá pozornosť. Západné médiá to zámerne ignorovali a namiesto toho démonizovali saudského korunného princa a vytvárali scenár súdneho dňa pre iránsky islamský režim.

Známou neznámou je však narastajúce napätie v súvislosti s iránskym jadrovým programom. Táto otázka patrí medzi najvýraznejšie sporné body medzi Teheránom a kráľovstvom. Stupňujú sa aj izraelské hrozby útokov na iránske jadrové zariadenia. Je dôležité, že iránsky minister zahraničných vecí Amirabdollahian by mal tento týždeň navštíviť Moskvu.

Je potrebné koordinované rusko-čínske úsilie, aby sa zabránilo tomu, že Spojené štáty budú spolu s Izraelom vyťahovať jadrovú otázku a zvyšovať napätie vrátane vojenského napätia takým spôsobom, aby sa vytvorila zámienka na destabilizáciu regiónu a marginalizáciu saudsko-iránskej dohody ako motívu regionálnej politiky.

Všetky strany si veľmi dobre uvedomujú, že “ak sa pekinská dohoda naplní, násilná a fanatická pravicová izraelská vláda bude prvá, ktorá na tom stratí, pretože rešpektovanie dohody by viedlo k vytvoreniu stabilného a prosperujúceho regionálneho systému, ktorý by určil smer ďalšej normalizácie a všetkých úspechov, ktoré z nej vyplývajú,” ako dnes napísal libanonský publicista v novinách Asharq Al-Awsat.

Celkovo možno povedať, že regionálne štáty konajú na základe slobodnej vôle, čoraz viac a viac sa vyhýbajú svojmu determinizmu, ktorý sa zaklínal rozhodnutiami a činmi, ktoré sa považovali za kauzálne nevyhnutné. V súčasnosti došlo k poznaniu, že je v možnostiach suverénnych štátov prijímať rozhodnutia alebo vykonávať činy nezávisle od akejkoľvek predchádzajúcej udalosti alebo stavu vesmíru.