Išlo síce o uznesenie s politicky veľmi miernymi formuláciami, ale tak ako všetky ostatné hlasovania, kde ide o priame meranie politickej poslušnosti, aj toto bolo principiálne dôležité – napriek tomu, že mu jednofarebné masmédiá, akiste náhodou, venovali iba minimálnu pozornosť.

O čo išlo? Nuž – o podstatu veci.

Každý dom potrebuje strechu. Ak pre nič iné, tak aby doň nepršalo. Ale akú funkciu tá strecha má a môže mať? Hoci je v dome na najvyššom mieste, neznamená to ešte, že je najdôležitejšia a má o všetkom rozhodovať: kto bude v dome bývať, kde bude mať posteľ a čo sa bude variť. Sedliacky rozum vraví, že o týchto veciach majú rozhodovať obyvatelia domu, a nie strecha – tá má hlavne izolovať a zachytávať dážď.

Aj náš spoločný európsky dom potrebuje mať nejakú strechu. O tom je škoda sa hádať, je to nevyhnutnosť. Tá strecha sa volá Európska únia. Otázkou však je, či dnešná únia rôznych kvót, smerníc a euronoriem na zakrivenie banánov je tým, čím má byť. Či sa náhodou strecha nášho eurodomu už nesnaží plniť súčasne aj funkciu vankúša, hriankovača aj zubnej kefky.

Pre účasť v Európskej únii v štýle komplotu Merkel & Macron platí viac ako kedykoľvek predtým staré známe podobenstvo o Svätoplukových prútoch. Je čoraz jasnejšie, že centrálnej ríšskej moci zúfalo chýba demokratická opozícia, protiváha, ktorú reálne môže tvoriť iba nejaké zoskupenie okolo bloku V4 spolu s ďalšími krajinami ako Taliansko, Rakúsko či niekým z Balkánu.

Centrálna ríšska moc samozrejme presne toto nechce a mieni proti tomu bojovať všetkými možnými prostriedkami. Všetkým zúčastneným je jasné, že reči o „porušení európskych hodnôt“ a „zásad právneho štátu“ sú účelovou zámienkou (keby sa v Európe hľadali naozajstní hriešnici, bolo by treba hľadať úplne inde). Skutočným problémom je to, že stredná a východná Európa sa rozhodla brániť nielen proti pokusu zmeniť jej demografiu, ale aj proti postupnej likvidácii národných štátov a ich právomocí.

A práve o to išlo aj pri minulotýždňovom hlasovaní o návrhu poslancov za SNS na prijatie uznesenia Národnej rady k aktuálnemu vývoju vo vzťahoch medzi Maďarskom a Poľskom a inštitúciami Európskej únie.

V uznesení sa píše, že Národná rada SR, odvolávajúc sa na základné hodnoty, na ktorých je EÚ založená, berie na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu a návrhy Rady EÚ, týkajúce sa kritiky Maďarska a Poľska za údajné „riziko vážneho porušenia hodnôt, na ktorých je Únia založená“ a „vážne porušenie zásad právneho štátu“.

Národná rada ďalej vyhlasuje, že „sa bude aktívne zasadzovať, aby sa využili všetky dostupné príležitosti pre vzájomný dialóg Maďarska, Poľska a inštitúcií EÚ“. A že „súčasná situácia by sa mala vyriešiť v konštruktívnom duchu bez negatívnych dôsledkov na spoluprácu zainteresovaných aktérov“. A že NR SR „intenzívne vníma dostatočný priestor na efektívnu diskusiu medzi zainteresovanými stranami“. A tiež to, že NR SR „považuje samotné hlasovanie v Rade EÚ o spustení príslušného sankčného mechanizmu za krajné riešenie v prípadoch, keď zlyhajú všetky ostatné dostupné možnosti“ a že „je žiaduce prijímať také kroky a rozhodnutia, ktoré pomôžu obnoviť vzájomnú dôveru a prekonať vzájomné deliace línie medzi členskými štátmi EÚ a inštitúciami EÚ“. A napokon aj to, že NR SR bude vždy pripravená byť konštruktívna a k tomu vyzýva aj ostatných.

Ako toto posolstvo čítať? Je to zdvorilé a nesmelé, ale predsa len odmietnutie nátlaku na Poliakov a Maďarov. Napriek tomu ho tzv. „demokratická“ opozícia neprijala, oni by sa niektorí tešili, keby Brusel Maďarov a Poliakov za ich rebéliu tvrdo potrestal – ich postoj je aj škoda komentovať. S uznesením sa však nestotožnila ani ĽSNS, hoci z opačného dôvodu: „To uznesenie je vlažné, slabé, nič v ňom nevymedzujete, nehovoríte v ňom jasnými slovami. To malo vyzerať úplne ináč, ak ste chceli povedať Európskej únii, že je neprijateľné takto sa správať voči suverénnemu štátu,“ okomentoval ho poslanec za ĽSNS Milan Mazurek.

Ako hlasovali jednotliví poslanci? Zo 139 prítomných za uznesenie hlasovali všetci poslanci strán Smer-SD, SNS a Sme rodina, ako aj Most-Híd okrem Cséfalvayovej (proti) a Kresáka (zdržal sa) a z nezávislých Marček, Kolesár, Šimkovičová, Vašečka, Holúbek. Zdržali sa všetci poslanci strán ĽSNS a SaS okrem Osuského, Kaščákovej, Dostála a Zimenovej (proti) a nezávislého Žarnaya. Poslanci OľaNO nehlasovali okrem Budaja a Suchánka (proti). Proti boli aj nezávislí poslanci Janckulík, Žitňanská, Beblavý, Dubačová, Maďarič, Petrík, Macháčková, Poliačik.

Aspoň poslanci parlamentu teda zachránili česť Slovenska… Popri eurohujerstve prezidenta Kisku a ministra zahraničia Lajčáka a alibistickom latentnom eurohujerstve premiéra Pellegriniho už nemal kto iný vyslať podobný signál. Toto je teda jediný aký-taký prejav odmietnutia bruselského tlaku a podpory ostatných krajín V4 zo slovenskej strany. Pravda, nemastný-neslaný, tak ako ho správne zhodnotil poslanec Mazurek, ale je – a má váhu 126 poslaneckých hlasov, čo nie je málo.

Ivan Lehotský