Toto veľké zúčtovanie bude poháňané piatimi hlavnými trendmi, ktoré nútia západné krajiny konfrontovať sa s budúcnosťou, v ktorej sa o moc musia deliť s ostatnými v multipolárnom svete, a prispôsobiť sa jej. Neuznanie týchto trendov alebo pokus o ich silný odpor by mohol predstavovať významné riziko nielen pre samotný Západ, ale aj pre globálnu stabilitu. Budúcim konfliktom sa však dá predísť, ak sa toto obdobie zmien bude vnímať skôr ako príležitosť na budovanie spravodlivejšieho sveta než ako kríza, ktorá ohrozuje preferované a zakorenené privilégiá.

Prvým je rozuzlenie doterajšieho rozprávania dejín. Západ počas svojej koloniálnej histórie praktizoval a zdokonaľoval selektívny výklad a rozprávanie udalostí, pričom sa rozhodol vykresliť sám seba ako pôvodcu modernej civilizácie a dobrotivú vodcovskú silu. To sa teraz mení; informačné technológie, ako napríklad internet a sociálne médiá, prelomili monopol na informácie a históriu, ktorý kedysi mali západné dozorné inštitúcie (mediálne spoločnosti, univerzity, knižné vydavateľstvá a ďalšie). V dôsledku toho si ľudia na celom svete uvedomujú, že história už nie je obmedzená na západnú interpretáciu – vrátane jej projekcie benevolencie.

Významnou zložkou toho bolo časté zlyhanie Západu pri uznávaní vlastnej nedokonalej minulosti. Napriek tomu, že Západ zosilňoval vnímané previnenia iných, mlčal o svojich vlastných nepekných momentoch, ako napríklad o ničení kultúr prvých národov americkými pioniermi, o európskom vykorisťovaní afrického kontinentu alebo o austrálskom zaobchádzaní s domorodým obyvateľstvom.

Nezápadné národy môžu teraz jasne povedať, že ich vlastné krajiny a komunity majú dlhé dejiny, ktoré nielenže existujú napriek západnej interpretácii, ale tieto dejiny treba preskúmať, pochopiť a vyrozprávať.

Druhým trendom je prehodnocovanie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Politici vo Washingtone to možno neradi počúvajú, ale táto koncepcia je vo svete predmetom veľkého posmechu a všeobecne sa považuje za nástroj, ktorý Západ používa na kontrolu globálnych záležitostí a udržanie hegemónie. Vzhľadom na opakované porušovanie vlastných pravidiel narastá voči západným krajinám značná nevôľa, čo znamená, že legitímnosť tohto poriadku sa napriek jeho pozitívnym aspektom spochybňuje.

Keďže čoraz viac krajín si v dvadsiatom prvom storočí určuje vlastné trajektórie, Západ musí uznať, že medzinárodná rovnováha síl sa zmenila. Nemôže naďalej vnucovať svoju vôľu ostatným – vzostup Číny a ďalších krajín je toho dôkazom. Západ sa musí zmieriť s touto novou realitou a uznať, že je potrebný nový, pragmatickejší a multipolárny prístup

Po tretie je to demaskovanie západného “udržiavania mieru”. Napriek tomu, že Spojené štáty a v menšej miere aj Európa sa prezentujú ako garant globálnej bezpečnosti, veľká časť sveta v súčasnosti považuje Spojené štáty a v menšej miere aj Európu skôr za krajiny, ktoré profitujú z vojny, než za krajiny, ktoré majú záujem podporovať autentický mier. Západný vojensko-priemyselný komplex – najmä americký – je taký mocný, že v súčasnosti je známe, že riadi zahraničnú politiku USA do tej miery, že udržiava konflikty, aby tak profitoval z vojny.

Zvyšok sveta si uvedomil, že Západu nemožno zveriť vedenie globálneho mierového úsilia, najmä ak je značná časť jeho ekonomík zameraná na profitovanie z konfliktov.

Štvrtým prebiehajúcim trendom je detronizácia západnej finančnej nadstavby. To, že Západ hojne využíva svoju finančnú moc na geopolitické výhody a ciele, nie je veľkým tajomstvom – politici a experti otvorene hovoria o “vyzbrojovaní financií” a uplatňovaní sankcií voči krajinám, ktoré sa nepodriaďujú zámerom Západu. Podobne schopnosť Spojených štátov a ich spojencov zmraziť a dokonca skonfiškovať rezervy suverénnych štátov – Afganistanu, Venezuely, Ruska – vyvolala šokové vlny po celom svete.

Keďže krajiny so stabilnými menami získavajú vplyv, vzniká multipolárnejší hospodársky poriadok, ktorý mení geopolitické spojenectvá, hospodársku diplomaciu a rovnováhu síl v medzinárodných inštitúciách. Táto zmena môže poskytnúť rozvojovým krajinám väčšiu flexibilitu pri riadení ich mien a menových politík a obmedziť možnosti Západu jednostranne ukladať sankcie. Okrem toho krajiny BRICS nedávno predbehli krajiny G7 z hľadiska HDP, čo signalizuje prerozdelenie hospodárskej moci a naznačuje budúcu spoluprácu v oblasti obchodu, investícií, infraštruktúry a rozvojovej pomoci.

Po piate a posledné je pozoruhodný kolaps dôveryhodnosti západnej tlače. Dochádza k tomu v kritickom okamihu, keďže opakované nedostatky v posledných rokoch zvýšili celosvetové povedomie o úlohe západných médií pri udržiavaní Západom preferovaných aspektov súčasného svetového poriadku – často na úkor iných krajín.

Podobne aj prevažne jednostranné spravodajstvo o ukrajinskom konflikte pravidelne prehliada národné a regionálne geopolitické zložitosti dlhodobých rusko-ukrajinských vzťahov a históriu rozširovania NATO v Európe. Chýbajúce spravodajstvo o bombovom útoku na Nord Stream, ktorý podľa mnohých spáchal západný štát – s reportážami, ktoré toto tvrdenie potvrdzujú – je do očí bijúcou dierou, ktorá prispela k nedôvere v západné médiá zo strany nezápadných aj západných čitateľov. Až po niekoľkých mesiacoch západná tlač potichu priznáva možnú západnú vinu alebo prinajmenšom vedomosť.