Strany bez štruktúr
Komunálne voľby potvrdili opodstatnenosť predpokladu, že kto chce meniť Slovensko, musí mať fungujúcu politickú stranu. A akcieschopná strana, to sú zase predovšetkým pružné a organizačne nadané regionálne štruktúry. Politický subjekt bez členskej základne je analógiou schránkovej firmy. Vďaka marketingu môže úspešne predstierať skutočnú existenciu, môže vytvárať dojem robustnosti na Facebooku a vďaka politickej forme ADHD niekoľkých lídrov môže dennými tlačovkami v priamom prenose na TA3 predstierať kompetentnosť a erudíciu. Avšak keď príde na lámanie chleba v komunálnych voľbách, v plnej nahote sa ukážu hlinené nohy, podpierajúce virtuálnu existenciu mnohých parlamentných strán.
Nezávislá neorganizovaná masa
Obľúbeným bonmotom politických komentátorov je konštatovanie, že víťazmi komunálnych volieb sú už tradične nezávislí kandidáti. Je to však blud, pretože tých 1 231 starostov/primátorov a 7 299 poslancov netvorí organizovaný celok. Každý predstavuje samostatný politický príbeh a reprezentuje iný lokálny záujem. Samozrejme, pod kepienkom nezávislosti sa veľmi často ukrývajú straníci, ktorí vedia, že v miestnych podmienkach je výhodnejšie vystupovať bez straníckeho loga na volebnom letáku. To je ďalší dôvod na to, aby sme pristupovali k hodnoteniu výsledkov nezávislých kandidátov so zdravou skepsou.
Strany so štruktúrami
V komunálnych voľbách boli naozaj úspešné strany s existujúcim členstvom a funkčnými štruktúrami. Tradične sa o ne môže opierať KDH, aj preto bolo schopné samostatne získať 2 349 poslancov a 157 starostov/primátorov. Podobne SNS dosiahla veľmi slušných 1 675 poslancov a 160 starostov/primátorov. Obe maďarské strany, Most-Híd a SMK, sú taktiež strany s funkčnou členskou a organizačnou základňou. Most má vďaka tomu 915 a SMK 1248 poslancov, kým prvá spomínaná strana obsadí 127, druhá 115 kresiel starostov/primátorov. Jasným víťazom komunálnych volieb je však Smer. V zastupiteľstvách ho bude reprezentovať 3 692 poslancov a na čele radníc a mestských úradov bude mať 592 svojich ľudí.
Bilancia opozície
Nemožno povedať, že parlamentná opozícia nedosiahla v komunálnych voľbách niekoľko úspechov. Napríklad v Humennom ukončil hrôzovládu primátorky Jany Vaľovej zo Smeru Miloš Meričko. Alebo prestížne bratislavské Staré Mesto vyrvala z rúk Radoslava Števčíka pomerne neznáma Zuzana Aufrichtová. V Prešove si udržala primátorskú pozíciu Alena Turčanová a do čela hlavného mesta sa postaví Matúš Vallo, nezávislý kandidát s podporou mimoparlamentnej opozície Progresívne Slovensko a Spolu.
Najmä v niektorých bratislavských mestských častiach má parlamentná opozícia dôvod otvárať šampanské a to isté by sa dalo povedať o Košiciach a viacerých mestských častiach metropole východu. Problémom mnohých týchto víťazstiev sú však ich politické náklady. Počet strán podporujúcich jednotlivých kandidátov niekedy pripomína telefónny zoznam. Povedané jednoduchšie opozičné strany dokážu v priamej konfrontácii samostatne poraziť Smer iba zriedka. Samostatné výsledky SaS, OĽaNO, Sme rodina, Nova či OKS sú žalostné. Počty poslancov a starostov získaných takrečeno na vlastné tričko sa pohybuje na úrovni desiatok či jednotiek. Dokonca ani výsledky v rámci viac či menej širších koalícií nie sú nijako oslnivé. Naopak, sú skôr zahanbujúce. A presne to je dôsledok neexistencie funkčných straníckych štruktúr a aktívnej členskej základne.
Smer na zostupe
Napriek všetkému napísanému Smer nie je v pozícii, že by si mohol dovoliť oslavovať. V roku 2014 občania zvolili za túto stranu 847 starostov/primátorov a 5 123 poslancov. Pre porovnanie uvádzame, že v uvedenom roku bolo zvolených 6 000 nezávislých poslancov zastupiteľstiev. Smer bol pred štyrmi rokmi naozaj suverénnym víťazom. Po včerajších voľbách takisto získal pomyslený vavrínový veniec, ale toto víťazstvo utrpel. Smer nemôže považovať výsledky komunálnych volieb, vzhľadom na utŕžené straty, za povzbudivé. Skôr potvrdzujú trend, ktorý bol zjavný už počas ostatných parlamentných a krajských volieb. Strana Roberta Fica je na zostupe a v roku 2020 pravdepodobne môžeme očakávať zásadnejšie prekreslenie slovenskej politickej mapy.
Peter Tóth
Článok pôvodne vyšiel na portáli ďateľ.sk