Už niekoľko dní protestujú jej spolužiaci žiadajúci návrat Leonardy a jej rodiny. Médiami najprv prebehol príbeh kosovskej rodiny, ktorá prišla do Francúzska v roku 2009, avšak veľmi rýchlo vyšlo najavo, že z Kosova pochádza iba otec rodiny a matka s deťmi (až na posledné) sa narodili v Taliansku. Otec pod tlakom situácie priznal, že talianske pasy  zámerne zničili a na čiernom trhu si za 50 eur zaobstaral falošný sobášny list, ktorý dokazoval kosovský pôvod celej rodiny, avšak Dibrani si v skutočnosti nikdy nevzal matku jeho detí. Účelom bolo získať azyl vo Francúzsku.

Postupne prichádzali ďalšie svedectvá: veľké množstvo Leonardiných absencií v škole, vyhrážky otca a agresívne správanie voči učiteľkám v škole a sociálnym pracovníčkam, ktoré mali rodinu na starosti, zadržanie za vlámanie, fyzické násilie voči dcéram, ktoré sa podľa jeho mienky chovali príliš západným štýlom života…

Podľa oficiálnej správy úradov, ktoré mali na starosti integráciu tejto rodiny a z ktorej cituje denník Le Figaro: “jeho chovanie nevykazovalo žiadne známky skutočného úsilia o integráciu… nikdy nereagoval na ponuky práce, ktoré mu boli urobené a vôbec neskrýval, že jeho cieľom sú sociálne dávky na, ktoré bude mať po legalizácii pobytu nárok, ako zdroj obživy pre jeho rodinu…“      

V podobnom duchu sa vyjadrovali aj bývalí susedia v Taliansku, kde rodina pôvodne žila a kam francúzske médiá vyslali svojich reportérov. Podľa ich svedectiev Dibrani vždy vyhlasoval, že nemôže pracovať pretože sa „necíti dobre“ a neskrýval úmysel presídliť sa do Francúzska kvôli štedrému sociálnemu systému. Mnohí si môžu klásť otázku, prečo rodina zostáva v Kosove, ktoré je pre väčšinu jeho členov úplne cudzou krajinou a ktorej jazyk okrem otca nikto neovláda… Odpoveď prišla z Talianska: rodine v Taliansku hrozilo odobratie detí kvôli veľkému množstvu neospravedlnených hodín v školskej dochádzke a kvôli tomu, že zneužívali svoje deti k žobraniu…

Po tom, čo bola rodina presídlená do Kosova, búrlivá mediálna debata, študentské protesty na podporu Leonardy, vyjadrenie prezidentovej partnerky, že dieťa nemôže za svojich rodičov, doslovný nájazd francúzskych reportérov do Mitrovice,  vzbudzovali v rodine presvedčenie, že im bude umožnené vrátiť sa do Francúzska. Rodina predviedla reportérom až ostentatívne zabalené a v rohu miestnosti uložené kufre.

Veľké sklamanie zavládlo po vyhlásení prezidenta Hollanda, že Leonarda sa môže vrátiť, aby dokončila svoje štúdiá, ale táto ponuka sa vzťahuje iba na ňu samotnú a na žiadneho iného člena rodiny. Rodina reagovala búrlivým spôsobom. “Prezident nemá srdce, vôbec nepochopil situáciu! Nevrátim sa sama do Francúzska, neopustím svoju rodinu. Nie som jediná, kto musí chodiť do školy. Sú tu ešte moji bratia s sestry,“  citoval denník Le Figaro. K dcére sa pridal aj otec a deklaroval, že „nemá žiadnu chuť“ vrátiť sa do Talianska. „V žiadnom prípade nedovolím rozdeliť rodinu. Deti so svojou matkou sa chcú vrátiť do Francúzska, pretože majú na to právo, nakoľko majú talianske občianstvo. A vezmeme sa, (s matkou detí) tentokrát už naozaj na radnici v Levier. Ak to nepôjde po dobrom, tak to pôjde po zlom, všetkými možnými prostriedkami.“ Korunu tomu nasadila Leonarda: “Moja vlasť je Francúzsko. Jedného dňa sa vrátim a potom to budem ja, kto bude určovať pravidlá….”(!)

Toto rozhodnutie prezidenta, ktoré médiá označujú ako „vlk sa nažral a ovca ostala celá“,  rozzúrilo snáď všetkých. Prezidenta kritizujú tí, čo pokladajú imigračný systém za príliš mäkký, kritizujú ho tí, čo chcú rodinu na štátne náklady vrátiť naspäť, kritizujú ho spolustraníci,… padajú slová amaterizmus, nekompetentnosť, pod úroveň… Ľudia na sociálnych sieťach vyjadrujú svoje rozhorčenie a znechutenie, pocity poníženia. Za všetkých jediná reakcia „Marine, rýchlo!“… (myslí sa tým Marine Le Pen).

Táto situácia odkryla špičku ľadovca, čo je buď  nezvládnutá alebo zámerná masová imigrácia, laxné pravidlá pri udeľovaní pobytu, ktoré si často nelegálni imigranti vynútia štrajkom na príslušných inštitúciách, zneužiteľnosť štedrého sociálneho systému…

Téma imigrácie často rezonuje v predvolebnom boji, ale v skutočnosti sa politické strany neodvažujú otvoriť serióznu spoločenskú debatu, vzhľadom na citlivosť témy. Kto však šikovne využíva prehlbujúcu sa  všeobecnú nespokojnosť, je strana Marine Le Pen, ktorá v posledných mesiacoch šokovala veľkým nárastom podporovateľov, hlavne v radoch starších voličov. Pritom Marine Le Pen ešte nedávno bežní Francúzi označovali za hanbu Francúzska. Jej vyjadrenia sú veľmi ostré. Marine Le Pen napríklad  vyhlásila, že by nebrala ohľad na deti a neumožnila  automatický prístup deťom žiadateľov o azyl k školskej dochádzke, pretože to môžu rodičia detí zneužiť k získaniu pobytu…

Situáciu zhrnulo Le Figaro: “Vo svojej túžbe každému sa zapáčiť sa Francoisovi Hollandovi podarilo znepriateliť si každého… vďaka nemu sa rodina, ktorú ešte pred týždňom nikto nepoznal, vyhráža štátu, ponižuje Francúzsko a znižuje jeho kredit v zahraničí… vynikajúci výkon…!“

Katarína Hanzlíková, Paríž