Bratislava 29. septembra (TASR) – Aj po opätovnom nástupe Vladimira Putina do funkcie prezidenta ostáva ruská zahraničná politika relatívne stabilná a predvídateľná. "Návrat Putina do prezidentského kresla nespôsobil významnú zmenu doterajšej zahraničnopolitickej línie Ruskej federácie. Napriek tomu, že v predchádzajúcich rokoch Putin nebol formálnou hlavou krajiny, priority zahraničnej politiky sú už dlhší čas stabilné," vysvetlila na stretnutí s novinármi spoluautorka štúdie Rusko a západ po návrate Putina Jana Kobzová.
Rusko podľa nej v poslednom období vyslalo niekoľko impulzov, ktoré naznačujú ochotu spolupracovať so Západom. Ide napríklad o zdržanie sa konania vo vzťahu k Afganistanu, Lýbii či Iránu. Spornými otázkami vzájomných vzťahov ostávajú naďalej snaha o integráciu krajín východnej Európy do EÚ či budovanie systému protiraketovej obrany (PRO) na východe EÚ. Ten Rusko považuje za hrozbu a žiada bezpečnostné garancie.
Vzťahy Ruska s jednotlivými štátmi Európskej únie sú rôzne, spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) je kritickým bodom vzájomnej spolupráce najmä vzťah Ruska s Poľskom, ktorý je poznačený najmä snahou NATO o budovanie systému PRO na území Poľska a sporom o Kaliningradskú oblasť.
"O rozvoji vzťahov krajín V4 a Ruska sa už povedalo mnoho, doposiaľ sa však spravilo len málo," charakterizovala vzťahy s týmto regiónom Kobzová. Za najväčšie výzvy považuje spoluprácu v energetickej oblasti a aktivity smerujúce k zrušeniu vízovej povinnosti. "Otázka zrušenia víz medzi Ruskom a EÚ je determinovaná zlepšením hraničného manažmentu," uviedla. Práve Rusko je po Afganistane druhou krajinou, z ktorej do EÚ prichádza najviac nelegálnych migrantov.
Štúdia Rusko a Západ po návrate Putina vychádza ako súčasť cyklu venovaného vybraným témam bezpečnostnej politiky z pohľadu strednej Európy. Na jeho vypracovaní sa podieľa Slovenská atlantická komisia a Inštitút stredoeurópskej politiky a je spolufinancovaný z prostriedkov sekcie verejnej diplomacie NATO.