Rozprávali sme sa s klimatológom SHMÚ, RNDr. Pavlom Faškom, CSc.

Pán Faško, o klimatických zmenách sme sa spolu naposledy rozprávali v jednom rádiu, asi pred 8 rokmi. Rozhovor sme vtedy končili mierne optimisticky. S klímou to ani zďaleka nevyzeralo dobre, ale ak by sa vtedy ľudstvo spamätalo a začalo by podnikať reálne kroky, aby ten proces zastavilo, tak stále existovala nádej na zlepšenie. Odvtedy bolo niekoľko rokov, ktoré boli v histórii meraní teplôt najteplejšie a pribúdajú rôzne extrémy počasia. Nedostali sme sa už za pomyselný bod zlomu, keď so zmenami klímy už veľa spraviť nedokážeme a nič pozitívne nás nečaká?

Do pôvodného stavu sa vrátiť nemôžeme, pretože ten proces trvá už veľmi dlho a vychýlenie od pôvodného stavu je veľmi výrazné. Sme v pozícii, keď môžeme ten nepriaznivý stav korigovať, ale vrátiť sa do pôvodného stavu už nebude možné.

Treba zdôrazniť, že ide o narušenie väzieb, ktoré v klimatickom systéme existujú. A keď sa raz tieto väzby narušia, nie je jednoduché tie vzťahy vrátiť do pôvodnej roviny, v ktorej boli predtým, ako človek začal na prostredie negatívne vplývať.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete vypočuť:

V tomto panuje medzi odborníkmi na celej planéte zhoda? Sme už teda za bodom, z ktorého by sa ešte dalo vrátiť do stavu, na ktorý sme boli zvyknutí v časoch, keď sme vyrastali?

Áno, odborné publikácie to potvrdzujú. Iný pohľad majú samozrejme politici, ktorí sledujú iné záujmy, než aby sa venovali nejakému prírodnému systému. Treba zdôrazniť, že zmeny klímy sú veľmi prepojené s ekonomikou a presadzovať účinné nápravné opatrenia v tejto súvislosti nie je jednoduché.

Pred niekoľkými rokmi sa veľmi hovorilo o Parížskej klimatickej dohode. Vtedy sa tvrdilo, že ak by sa jej závery dodržiavali, s klímou na planéte by to nemuselo byť až tak zlé. Ale podľa toho, čo hovoríte, sa to zjavne nepodarilo a nečakajú nás úplne pekné zajtrajšky…

Nezastavili sme produkciu oxidu uhličitého. Boli tam stanovené nejaké ciele a časové horizonty, ale produkcia CO2 je stále vyššia. Potvrdzujú toto koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére. Žiaľ, aj výsledky meteorologických meraní, ktoré jednoznačne ukazujú, že proces otepľovania Zeme sa zrýchľuje. Stúpa globálna hodnota teploty a platí to samozrejme aj pre jednotlivé regióny, vrátane strednej Európy. A veľmi sa to prejavuje najmä v ostatných 20-tich rokoch. A žiaľ, v tých štyroch rokoch tretej dekády 21. storočia, ktoré sme teraz prežili, je efekt otepľovania atmosféry extrémny a v histórii meteorologických meraní to nemá obdobu.

Napríklad priemerná ročná teplota vzduchu sa medzi prvou a druhou dekádou 21. storočia na Slovensku zmenila asi o 7 alebo 8 desatín stupňa Celsia, čo je obrovská zmena na jedno desaťročie. Ak teda za prvé desaťročie 21. storočia bola priemerná teplota vzduchu na nejakej meteorologickej stanici u nás 11°C, tak v ďalšom desaťročí to už bolo približne 11,7°C.

Ale teraz, len za ostatné 4 roky, teda od roku 2021 do roku 2024, je tá zmena takisto približne 0,7°C. Takže tempo vzrastu teploty vzduch graduje a to je na tom to nebezpečné.

Vedci nikdy neboli jednotní v tom, ako budú klimatické zmeny prebiehať v budúcnosti, čo všetko a kedy sa bude diať. Zhodujú sa ale v tom, že sú prekvapení rýchlosťou tých zmien, ktoré zažívame. Je to tak?

Áno, je to tak. Je dôležité povedať, že aj výstupy z klimatických modelov zachytili zrýchľovanie tých procesov, pretože do nich vkladáme stále viac a viac informácií, ktoré v predchádzajúcich desaťročiach neboli dostupné a tak komplexné. A musíme konštatovať, že keď sme doplnili informácie z viacerých nových zdrojov, tie výsledky sú negatívne.

Negatívne alebo až alarmujúce?

Každý si to môže vysvetľovať trochu inak. O ľuďoch, ktorí tú problematiku ovládajú, nechcem tvrdiť, že by panikárili. Ale slovo alarmujúce by sa v niektorých prípadoch pokojne mohlo použiť.

V správach počúvame, že v podstate každý rok je teplejší, ako ten pred ním. Dá sa odhadnúť, čo nás čaká v blízkej dobe?

Upresním, že nemáme úplne kontinuálny nárast teploty vzduch, nie každý rok je teplejší, ako ten pred ním. Je to tak, že máme teplý rok a ten po ňom je trošku miernejší. A tak sa to strieda, nemusí to byť vždy rok po roku.

Zoberme si ako príklad poslednú zimu, ktorú máme za sebou. Nepatrila medzi extrémne teplé, taká bola tá zima predchádzajúca. Tá posledná bola teda o niečo menej teplá, ale aj tak sa úroveň teploty vzduchu pohybovala na takej úrovni, ako to bolo pred 15-timi rokmi v období špičiek.

To znamená, že proces otepľovania prebieha takým kolísavým vývojom, ale ten vzrast je úplne jednoznačný, ten trend sa nedá odškriepiť. V 21. storočí nás čakajú už len vyššie teploty vzduchu.

Ako ste povedali, ten trend sa už zvrátiť nedá. Čo môžeme spraviť aspoň preto, aby sa efekty otepľovania klímy zmiernili?

Mali by sme zmeniť koncepciu energetickej politiky. Sme nastavení na získavanie energií z fosílnych palív a to je príčinou toho, kam sme sa dostali.

Mali by sme vo väčšej miere energiu získavať z obnoviteľných zdrojov. Je to ale finančne nákladné a ten proces nie je jednoduchý. Pretože aj prírodné zdroje majú svoju variáciu, ktorá vyplýva z toho, že počasie je premenlivé.

Treba preklenúť napríklad ten problém, že veterné elektrárne dokážu vyprodukovať výrazné množstvo prúdu, ale tú energiu treba potom niekde ukladať na čas, keď je bezvetrie. A tieto procesy sú technologicky náročné a finančne nákladné.

Podobné to je aj s inými prírodnými, obnoviteľnými zdrojmi. Ale mali by sme si byť vedomí jednej veci. Ak aj teraz niekto hovorí, že si to teraz nemôžeme finančne dovoliť lebo máme iné problémy, v budúcnosti sa tomu nevyhneme.

Takisto by sme si mali uvedomiť aj to, že nie všetci vo svete sa k tomu postavia rovnako a procesy získavania energie z obnoviteľných zdrojov nebudú podporovať. V niektorých oblastiach sveta to ale robiť budú a ak Európa nechce zaostávať, bude to musieť robiť tiež.

Tieto témy nie sú nové, sú tu už desiatky rokov. Čím to je, že elity tak dlho váhajú, aj keď zmeny klímy sú už nepopierateľné? Situácia sa neustále zhoršuje a je zrejmé, že skôr, či neskôr, sa bude musieť niečo spraviť? Ako keby ten balvan neustále tlačili pred sebou a prenechávali to na ďalšie generácie.

Politici majú záväzky nielen v oblasti nadobúdania energií, ale aj v ekonomickej oblasti. Musia rešpektovať aj také fakty, že výrobné procesy su spojené so zamestnanosťou.     Nie je teda jednoduché v tomto smere pretláčať iba jeden sektor a treba to vnímať komplexne. Aj preto elity v niektorých situáciách nie sú veľmi naklonené tieto procesy podporovať v takom rozsahu, ako by bolo potrebné. Aj mnohí ekonómovia si uvedomujú, že to má svoje úskalia.     Ak sa to má všetko akosi komplexne zladiť, bude to vyžadovať veľmi rozumný prístup. Treba vedieť, čo nastane, ak urobíme taký a taký krok. Treba to mať všetko prepočítané a premyslené.

No a potom tu máme aj ekonomické a geopolitické problémy súčasnosti.

Existujú ešte na planéte vôbec miesta, ktoré zmenami klímy ešte neboli zasiahnuté?

Nie, ten problém je naozaj globálny. Nikde môžeme hovoriť o väčšom zásahu, inde o menšom, ale tie prejavy už sú všade.

Čo sa týka nášho priestoru, na Slovensku sa oproti predindustriálnej ére oteplilo približne o 2°C, pretože sme sme kontinent a na kontinentoch je otepľovanie výraznejšie, ako nad moriami a oceánmi.

Problém je ale v tom, že proces otepľovania už výrazne postúpil aj nad moriami a oceánmi. A to je dôvod, prečo sme aj u nás v posledných dvoch rokoch zaznamenali v niektorých obdobiach tak výdatné zrážky. Je to spôsobené práve tou povrchovou teplotou morí a oceánov, ktoré tvoria približne dve tretiny povrchu Zeme a tým je aj celkový efekt otepľovania samozrejme výrazne podporovaný. Prejavilo sa to najmä v rokoch 2023 a 2024. Osobne si myslím, že to budeme cítiť aj v roku 2025.

Niekedy na jeseň 2024 sa zdôrazňovalo, že La Niña by mohla na Zemi spôsobiť akýsi efekt ochladenia. Ale to sa nestalo. Veci, ktoré na Zemi fungovali od nepamäti sa teraz prejavujú v akomsi zmenenom režime a potom sme svedkami takých udalostí a prejavov počasia, s ktorými nemáme skúsenosti.

Príklad máme aj teraz, od jesene 2024 po jar 2025. Zažili sme veľmi dlhé obdobie, keď bolo málo zrážok. Bolo to spôsobené dlhodobými, opakovanými prílevmi tlakových výšií. V tlakových výšach nie sú dobré podmienky na to, aby sa vytvárali zrážky a tie nám aj niekoľko mesiacov chýbali. Ale potom sa situácia zmenila a podmienky v atmosfére žičili tomu, aby sa vytvárali oblaky a zrážky. A zažili sme to, že v polovici marca aj na Slovensku výdatne pršalo. Ak by to niekto hodnotil iba podľa toho, koľko milimetrov zrážok bolo zaznamenaných za jeden alebo dva dni, neboli to až také množstvá, nejakých 30 alebo 50 mm. Ale toto bolo v marci a to nie je normálne. V prvom jarnom mesiaci takéto zrážky nezvyknú bývať.

Tieto zrážky mali pôvod vo vzduchových hmotách, ktoré k nám prichádzali z oblasti Stredozemného a Jadranského mora. Obidve boli celú zimu nadpriemerne teplé a keď k nám odtiaľ tie vzduchové hmoty prišli, boli patrične vlhké a následne zaznamenané zrážky boli tým pádom veľmi výdatné.

Spomeniem aj to, čo sme zažili počas víkendu, ktorému predchádzal prvý jarný deň, 20. marca sa začala astronomická jar. A hneď v nedeľu – aj keď u nás sme to až tak nepocítili a blýskalo sa len v okrajových častiach Slovenska – ale v Rakúsku a Českej republike boli zaznamenané intenzívne búrky. Na marec naozaj veľmi intenzívne zrážky, ktoré v niektorých oblastiach na rozhraní Čiech a Moravy spôsobili lokálne povodne.

Stalo sa to preto, lebo dážď padal do prostredia, v ktorom nebol vegetačný kryt na poliach. Voda z polí teda veľmi rýchlo stekala a spôsobila také bahenné prúdy, vyzeralo to tam dosť zle.

V Rakúsku zase zaznamenali krúpy, ale s priemerom väčším, ako 1 alebo dva centimetre. To je na marec veľmi zvláštne. Spôsobené je to tým, že procesy v atmosfére majú teraz k dispozícii väčší energetický potenciál a tým pádom sú dôsledky prejavov počasia také razantné. Veľkosť krúp, ktoré boli zaznamenané pri týchto búrkach v marci je porovnateľná s veľkosťou, ktorá sa vyskytuje pri búrkach v lete.

Počasie sa o problémy vedelo postarať odjakživa, ale v súčasnosti je alarmujúca ich frekvencia. Musíme si na ne začať zvykať?

Zvykať si a prispôsobovať sa im. Mali by sme si uvedomiť, že naozaj intenzívne a nebezpečné búrky nie sú už len záležitosťou leta. Búrky sa samozrejme vyskytovali aj v zime, ale boli také, že nás veľmi neohrozovali. Ale teraz už aj búrka v zime môže byť nebezpečná.

Takisto sa predlžuje obdobie výskytu intenzívnych búrok, aj ich frekvencia. Kedysi sa to obdobie častejšieho výskytu nebezpečných búrok začínalo koncom jari a končilo sa niekde na rozhraní leta a jesene. Teraz sme svedkami toho, že to obdobie sa začína už v prvom jarnom mesiaci a končí sa až niekedy v septembri, A to vôbec nehovorím o lete, keď sa takéto razantné búrky vyskytujú veľmi pravidelne, v podstate každý týždeň a nebýva to len záležitosť jednej konkrétnej lokality.

Pravdepodobnosť, že takáto búrka spôsobí škody, rastie a na vývoj, ktorý nás čaká, by sme mali byť pripravení. Dostali sme sa do etapy, keď nám už neostáva nič iné, len sa prispôsobovať. Myslieť napríklad aj na vhodné poistenie svojich nehnuteľností a majetku. Pred niekoľkými dekádami sa uvažovalo tak, že sa ten vývoj ešte bude dať zvrátiť. Ale vývoj ukazuje, že proces zmien klímy sa už do pôvodného stavu zvrátiť nedá a ak to chceme aspoň nejak prijateľne ustáť, musíme sa tomu začať prispôsobovať.

A to nielen búrkam. V lete tu už začína byť naozaj veľmi horúco. Pre štáty ako Slovensko predstavuje pre zdravotný stav obyvateľstva problém výskyt tropických nocí. Cez deň tie horúčavy ľudia možno ešte nejak dokážu zvládnuť, ale na toľko tropických nocí nie sme pripravení. Vlani ich bolo napríklad veľmi veľa a vyskytli sa aj počas prvého septembrového týždňa 2024. Minimálna teplota vzduchu bola v niektorých oblastiach Slovenska taká vysoká, ako v histórii meteorologických meraní v septembri nikdy predtým nebola.

Vrátim sa k obdobiam sucha. O Slovensku sa odjakživa hovorilo ako o vodnej veľmoci. Ak ale budú dlhé obdobia bez zrážok stále častejšie, môže sa na tom niečo zmeniť?

Na začiatok poviem, že v SHMÚ máme kolegov na hydrológií, tí by o tom vedeli určite povedať viac. Ja pripomeniem len to, že Slovensko je na hlavnom európskom rozvodí. Naše zdroje vody sú čisté a to je obrovská výhoda, máme aj veľa pramenných oblastí. Nevýhoda je v tom, že ak sme v blízkosti hlavného európskeho rozvodia, tak tá voda od nás môže aj veľmi rýchlo odtekať a morfológia prírodného prostredia Slovenska to môže podporovať. Mali by sme sa snažiť vodu v krajine čo najdlhšie udržať.

Čo sa týka zdrojov vody, máme zdroje podzemnej vody a čerpáme ich aj z povrchových zdrojov. Napríklad Žitný ostrov súvisí s prítomnosťou Dunaja a je to veľmi vzácny rezervoár. Ale odtiaľ sa voda nedá distribuovať na celé územie a ostatné časti Slovenska sú teda odkázané na povrchové zdroje. A v prípade, že sa prestanú vyskytovať zrážky, povrchové zdroje sa vyčerpávajú a môže nastať tiesnivá situácia, ktorú prežívame aj teraz. Vidíme, aký je stav vodnej hladiny v niektorých našich priehradách po jeseni a zime, ktorá sa práve skončila. Takýto stav je aj teraz na jar veľmi nepriaznivý a všetko bude závisieť od toho, koľko zrážok sa vyskytne v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch.

Čo sa prítoku vody do priehrad týka, vždy sme sa spoliehali na to, že na jar do nich pritekala voda z topiacej sa snehovej pokrývky. Ale keďže bol nedostatok zrážok, tieto zdroje teraz vypadli. V ďalších týždňoch sa bude otepľovať a bude narastať výpar. To znamená, že ak sa aj vyskytne viac zrážok, budú sa vyparovať a iba časť vody sa bude dostávať aj do priehrad. Takže dostať sa na stav vody, na ktorý sme bývali zvyknutí, nemusí byť také jednoduché. Teraz síce môže byť zrážok skutočne viac, ale šanca, že sa v plnom rozsahu dostanú do vodných zdrojov a potom do priehrad s pribúdajúcim časom klesá.

Boli plány v rámci Green dealu vôbec niekedy realistické a má tento ambiciózny plán EÚ v súčasnosti šancu na úspech?

Momentálne sa ako o najväčšom zle v rámci dopravy hovorí ani nie tak o lietadlách alebo autodoprave, ale skôr o lodiach. Prečo?

V čom je Európa v súvislosti s činnosťami na zmiernenie vplyvu klimatických zmien na tom oveľa horšie, ako napríklad Čína alebo India? A prečo by zmeny, ktoré by viedli k zmierneniu vplyvu klimatických zmien bolo oveľa jednoduchšie predsadiť pred 30-timi rokmi?

Šetriť energiou na každom kroku ako sa len dá a nenakupovať veci, ktoré do našich obchodov priviezli z druhej strany planéty. Čo môže každý človek spraviť preto, aby sme Zem devastovali čo najmenej?

Dozviete sa vo videorozhovore s klimatológom SHMÚ, RNDr. Pavlom Faškom, CSc.