Uplynulý týždeň sa v Českej republike niesol v znamení smútku. “Trom rodinám nikto nevráti syna, otca, manžela… Celá krajina vyjadruje súcit. Najvyššie pocty, rakvy zahalené českou vlajkou, sprievod stíhačiek. Áno. Tí statoční vojaci tam boli poslaní českým štátom,” upozorňuje Klaus.
Hovorí, že verí informáciám, že českí vojaci patria vo všetkých misiách k tým elitným. Do armády sa podľa neho nedostane každý, má svoju prestíž. “Na rozdiel napríklad od amerických jednotiek nemáme v cudzine za tie roky žiadny väčší škandál. Práve naopak. Profesionálne výkony. S pár veteránmi som osobne hovoril. Na mieste je úcta, hrdosť.”
“Práve preto sú ale namieste otázky o zmysle armády a našich zahraničných akciách. Tieto otázky si treba klásť práve z dôvodu úcty k českým vojenským obetiam. Nie si nechať vnútiť náhubok “z úcty k obetiam o okolnostiam, armáde a všetkým – mlčte,” uviedol v komentári na webe Novinky.cz Václav Klaus ml.
Zmyslom armády je podľa neho predovšetkým chrániť vlastnú krajinu, jej zvrchovanosť. “Tento cieľ by armáda mala byť schopná splniť. Naša nie je. Táto priorita by sa mala zmeniť, pretože svet nie je bezpečné miesto a vždy vám priatelia (i spojenci) najviac pomôžu, keď ste sám dostatočne silný a životaschopný.”
“Bojovať a umierať v cudzích krajinách českí vojaci so súhlasom vlády a parlamentu môžu. Malo by to mať ale nejaký jasný dôvod a cieľ. Ja ho, prepáčte, v Afganistane nevidím,” dodal.
Afganistan je krajina mnoho tisíc kilometrov ďaleko… “Bližšie k nám leží niekoľko krajín, kde sa tiež vraždí, bojuje, mučia ľudia, umierajú civilisti, ich vlády majú blízko alebo sú úplne teokratické (a nenávidiace západný svet). Odkiaľ mieri “terorizmus” priamo k nám či kúsok od nás.”
Dodal tiež, že Afganistan je hornatá (tretina územia leží vyššie než Snežka) a zvláštna krajina, kde za posledných štyridsať rokov stroskotali dve najväčšie svetové armády – sovietska aj americká. “Obom sa podarilo dobyť hlavné mesto Kábul, odstrániť s pomocou špeciálnych jednotiek prezidenta a navoliť lojálneho nového (za ZSSR sa volal Babrak Karmal, ak ma pamäť neklame). Celý štát sa im ale ovládnuť nepodarilo. Armády tam nemajú zázemie. Nie je tam žiadna väčšinová verejnosť, ktorá by len čakala, až sa zbaví tyranie, a začala si sama demokraticky vládnuť podľa našich predstáv…”
“Afganci vidia svet inak. V krajine vládnu iné tradície, zvyklosti, klany a pravidlá. Iný vzťah k ženám, k náboženstvu, k hodnote vlastného života. Áno, jasné. Väčšina sú dobrí dedinčania, čo si chcú pestovať svoje ópium a dobre ho predať. A obchodníci v mestách. Tí všetci trpia vojnou a násilím. Deti a ženy – trpia ešte viac. Chudobní ľudia, zvlášť v horách, bývajú väčšinou dobrí a dobrí – všade na svete. No áno. Ale ako sovietsku, tak americkú armádu berú za okupačné a snažia sa ich pozabíjať a vyhnať. Jednotky sa držia na extrémne opevnených základniach, mimo základňu sa vojaci musia pohybovať v ťažkých obrnených vozoch. Rozoznať normálneho civilistu od bojovníka – nejde. Podobný syndróm zažila americká armáda už vo Vietname – frustrujúci boj s nikým. Naviac jazyková bariéra – perzsky vie málo ľudí. Paštunsky ešte menej. Čo tam robíme? Čo tam reálne vybudujeme?” pýta sa Klaus ml.
A zároveň pripomína, že táto afganská akcia začala pred sedemnástimi rokmi za prezidenta Busha ako odplata za útok na newyorské mrakodrapy. “Ofenzíva v roku 2001 bola úspešná. Potom dokonca zabili aj toho Usámu bin Ládina. Teraz je rok 2018 a politická a mocenská situácia sa vracia pomaly naspäť – Taliban ovláda veľkú časť krajiny. Obama bol pôvodne kritik Bushových útokov a bol pre rýchle stiahnutie vojakov, potom ľahko otočil a nechal všetko vyhniť. Ubehlo desať rokov. Čo si myslí Trump, nie je presne jasné, ale skôr to kopíruje Vietnam – teda postupné sťahovanie vlastných jednotiek a spoliehanie sa na “lokálne sily”. Teraz ide údajne práve z veľkej časti o výcvik lokálnych policajtov a vojakov.”
“Povedzte mi, keď je tam po zuby ozbrojený západný vojak v každodennom nebezpečenstve útoku – a v noci je na opevnenej a starostlivo stráženej základni -, tak ako tam asi býva miestny “demokratický” afganský vojak alebo policajt alebo demokratický činiteľ – 10 km ďaleko v tom mestečku pod horami? Cíti sa ochránený? A koľko z nich funguje pre obe strany? Český generál v stredu na Novinkách uviedol, že Afgancom zúčastňujúcim sa vojenských akcií sa oznamujú informácie až na poslednú chvíľu z dôvodov bezpečnosti.”
Klaus uviedol že je skeptický aj k tým operatívnym informáciám o zbraniach a o podozrivých osobách, ktoré tam bežní vojaci chodia s nasadením života kontrolovať a kvôli ktorým hliadkujú. “Pred tromi rokmi vybombardovala americká armáda nemocnicu Lekárov bez hraníc v Kunduze (sever krajiny). Bola to veľká hanba, desiatky mŕtvych lekárov aj pacientov, Obama sa ospravedlňoval. Vojaci si to pomýlili s nejakou vládnou budovou, ktorú “podľa spravodajských informácií” obsadili opozičné sily. Prečo by to malo byť nejako zásadne inak teraz, keď sa vysielajú patroly tu tam. Je za tie tri roky lepšia spravodajská technika alebo pracujú spravodajcovia starostlivejšie?”
Český politik na záver uviedol, že teraz všetci kričia, že sa tieto slová nesmú písať a že ide jednoducho o našu spojeneckú povinnosť. “Myslím, že nie. Skoro najväčšiu armádu NATO má Turecko – a žiadnych vojakov v Afganistane nemá. Rad iných krajín tiež nie. My tam vojakov mať chceme, nie je to naša povinnosť. Fakt to chceme? Prečo?”