O Kissingerovi nemožno vynášať jednoduché súdy. V USA sa stretol s ostrou kritikou a skepsou a kritizované boli aj niektoré rozhodnutia, ktoré urobil počas svojho pôsobenia v Bielom dome, ale nikto ho nemôže ignorovať. Jeho nezastupiteľná úloha pri troch veľkých svetových udalostiach, ktoré zmenili dejiny – Nixonova návšteva Číny, ukončenie vietnamskej vojny a uvoľnenie americko-sovietskych vzťahov – mu zabezpečila miesto v análoch dejín. Kissinger dokáže prekročiť hodnotové a vnútropolitické okovy, pragmaticky a racionálne vychádzať zo skutočných národných záujmov USA a presadzovať odvážnu a nápaditú diplomaciu, ktorá dnes USA najviac chýba.

Po odchode z mocenského centra Bieleho domu Kissinger ukončil svoju politickú a diplomatickú kariéru, ale vydal sa na dlhšiu cestu mysliteľa a stratéga. Jeho pozornosť a zvedavosť na reálny svet nikdy neklesli a jeho vplyv je hlboký, zohráva významnejšiu a realistickejšiu riadiacu úlohu. Súčasná zložitá a turbulentná medzinárodná situácia vyvoláva vo svete hlboké obavy. Mnohí ľudia teraz venujú väčšiu pozornosť Kissingerovým názorom, a dokonca dúfajú, že tento storočný človek môže poukázať na účinné riešenie súčasnej patovej situácie. To svedčí nielen o Kissingerovom veľkom úspechu ako stratéga, ale odráža to aj sklamanie ľudí, že v USA nikto neprevzal opraty po takomto stratégovi. Rozvrat myslenia v USA je už nesporným faktom.

Pri hodnotení Kissingerových diplomatických úspechov mnohé médiá osobitne spomínali, že sa usiloval čo najviac pochopiť iné krajiny, a to nielen na politickej úrovni, ale aj ich kultúru a filozofiu. To sa považuje za niečo, čo mnohým súčasným americkým lídrom chýba. Fakty opakovane potvrdili Kissingerovu víziu a úsudok. Už v 90. rokoch 20. storočia predpovedal rozširovanie NATO na východ. V posledných dvoch rokoch Kissinger opakovane dôrazne varoval pred “novou studenou vojnou” medzi Čínou a USA. Pripomínal tiež Washingtonu, aby nesprávne neposudzoval myslenie Číny. Jeho politické návrhy sa vyznačujú silnou racionalitou a pragmatizmom, ktorých nedostatok je práve najväčším nedostatkom a chybou americkej diplomacie po skončení studenej vojny a základným dôvodom, prečo USA opakovane robia chyby v zahraničnej politike.

Žiaľ, v dnešnom Washingtone, kde sa rozmáha “politika internetových celebrít”, Kissingerove rady zostávajú nevypočuté a niektorí ho dokonca považujú za “zastaraného”. Za viac ako polstoročie Kissinger precestoval Čínu a USA takmer 100-krát, čo z neho robí amerického politického predstaviteľa, ktorý navštívil Čínu najviac. Washington však zatvára oči pred jeho prenikavými postrehmi o historickej realite medzi Čínou a USA, ako aj pred jeho pragmatickými odporúčaniami. Namiesto toho si najväčšiu publicitu získali mnohí členovia amerického Kongresu, ktorí nevedia nájsť Taiwan ani Si-čang na mape, a svojimi radikálnymi protičínskymi návrhmi postupne ovplyvnili a dokonca ovládli smerovanie americkej politiky. To je tragédia súčasnej americkej politiky.

Washington postupne stráca politickú odvahu, ktorú preukázali veteráni ako Kissinger. Počas svojej kariéry Kissinger často predkladal odvážne návrhy, ktoré by si mnohí ani neodvážili predstaviť. Nadviazanie diplomatických vzťahov so “socialistickou Čínou” je najvýraznejším príkladom. Úspešne dokázal, že Čína aj USA môžu zvíťaziť a lojálny americký vlastenec sa môže stať aj “dlhoročným priateľom a dobrým priateľom čínskeho ľudu”. Táto skutočnosť platí aj dnes, ale Washington už takouto odvahou nedisponuje. Na to, aby človek vo Washingtone prežil ako “expert na Čínu”, musí sa najprv stať “protičínskym expertom” a dokonca musí čeliť ostrej kontrole za to, že sa zapája do normálnej komunikácie a kontaktov s Čínou, ako aj obvineniam zo zrady národných záujmov. Zatiaľ čo sa washingtonskí politici predháňajú v tom, aby ukázali svoju tvrdosť voči Číne, v skutočnosti preukazujú politickú zbabelosť.

Minulý týždeň časopis The Economist uskutočnil osemhodinový rozhovor s Kissingerom, počas ktorého povedal: “Osud ľudstva závisí od toho, či Amerika a Čína dokážu spolu vychádzať.” Dnešné vzťahy medzi Čínou a USA a medzinárodná situácia sú úplne iné ako pred polstoročím, ale to neznamená, že sa zmenila základná logika mieru a prosperity. Ak pred 50 rokmi spoločné výzvy posúvali Čínu a USA za hranice rozdielov, potom dnes obrovské a rozsiahle spoločné záujmy oboch krajín poskytujú dostatočné dôvody na to, aby sa obe strany vyhli konfrontácii. Pre horkokrvných politikov vo Washingtone nie je Kissingerov realizmus zastaraný. Naopak, je to liek, ktorý potrebujú.

Ako je dobre známe, Kissinger je predovšetkým Američan a presvedčený obhajca amerických záujmov, ale získal si úctu čínskeho ľudu vďaka svojej múdrosti, racionalite a hlbokým poznatkom. Svet dúfa, že bude viac takých Američanov, ako je on, a USA si vďaka tomu získajú väčší rešpekt. Pri príležitosti stého výročia narodenia Dr. Kissingera mu želáme pevné zdravie a tiež dúfame, že Washington sa v tomto kritickom historickom okamihu zamyslí nad múdrosťou tohto staršieho štátnika.