Wahhábizmus v Európe a porážka ISIS v Sýrii pripravili dostatok skúsených a odhodlaných bojovníkov pre západné bojisko. Netrpezlivé zástupy ich obdivovateľov vo veku do 20 rokov sú dopované spoločnou črtou pre arabské a černošské obyvateľstvo: potrebou rešpektu. Rešpekt v ich ponímaní je zmes obdivu a strachu okolia, neobmedzenej moci nad nepriateľmi a vnútorný pocit dôležitosti. Preto je na počudovanie, že vlna teroristických útokov v západnej Európe bola vlastne iba taká vlnka vzhľadom k možnostiam islamu ako reálnej sily. Prečo?
Preberme si predošlé útoky. Až na výnimky boli použité netradičné zbrane: dodávka, kuchynský nôž, kamión, sekera… Kde sú skutočné zbrane? Tie majú zrejme pod kontrolou organizované zložky, viazané poslušnosťou k nadriadeným „náboženským“ autoritám. Napríklad dva roky nazad zachytili grécke orgány pri náhodnej kontrole kontajner s 5.000 kusmi nových útočných pušiek US výroby. Deklarovanie ako nábytok do utečeneckých centier je príznačné. Druhý ukrýval muníciu príslušného kalibru. Väčšina kontrabandu však zostane neobjavená, kontroly zachytia nepatrný zlomok z nich.
A čo krádež niekoľko desiatok kilogramov (!!!) plastickej trhaviny z takmer nestráženého vojenského skladu vo Francúzsku? A pašovanie zbraní zo strednej Európy na západ bosniackou a albánskou mafiou?
Tu sa zastavme. V našich zemepisných šírkach bolo dostať na čiernom trhu kvalitný samopal vz.58 pred rokmi za niekoľko desiatok, neskôr stovák Eur. Vz.26 dokonca za niekoľko Euro toliarov. Najväčší chaos nastal počas ministrovania súdruha Galka, kedy sa hromadne predávali ručné zbrane z preplnených skladov všemožným obchodníkom zo zbraňami. Následný nekontrolovateľný a nedosledovateľný únik na dlhý čas zásobil priekupníkov a postupne sa smrtonosný tovar presťahoval do rúk budúcich útočníkov. Vyznávači islamu a niektoré preferované anarchistické skupiny disponujú silným arzenálom ručných zbraní, munície a výbušnín.
Napriek tomu masívny útok nenastal, hoci na jeseň 2017 bola badať silná panika na úrovni európskych tajných služieb (hlavne nemeckej a francúzskej). Príčin môže byť viacej: nepripravenosť útočníkov a ich malá sila, nejednotnosť a nakoniec čakanie na príhodný čas. Prvé dve príčiny môžeme zavrhnúť, no tretia sedí. Pokiaľ trvá príliv „utečencov“ vo vojenskom veku a krajiny pod tlakom mimovládok stále ustupujú, nie je dôvod kaziť tento stav prebiehajúcich procesov. No ak začne niektorá z krajín EU systematicky a programovo chrániť vlastné teritórium pred votrelcami, nastane plnosť času. Zaniknú racionálne dôvody na pokoj zbraní a islam vyrazí do útoku.
Predzvesťou sú činy Talianska, ktorým slúžili ako vzor postoje Maďarska. Inak skostnatená, no teraz mimoriadne pružná EU, ihneď avizovala vznik utečeneckých centier na africkom kontinente. V nich mimovládky pod mandátom OSN budú rozhodovať o osude utečencov. Lenže podľa Marakéšskeho dohovoru je migrácia ľudským právom a tak nová vlna nezvaných prišelcov bude vyzbrojená pasmi a povoleniami na vstup do EU. V takom prípade sa občianska vojna odkladá. Ak táto nehoráznosť neprejde, útoky začnú. Obe možnosti sú príšerné, no reálne. Momentálne Západ prestavuje pštrosa s hlavou hlboko v pieskovisku na palube Titanicu. Smrť je istá, len nik nevie, či sa udusí pieskom alebo utopí v ľadovej vode.