Pamätníci Čiernych barónov si spomenú na – súdruhov, kontrolná otázka. Čo urobí náš, dobre známy samopal, vzor 24, keď ho ponecháme na vetre a daždi? Zhrdzavie nie, vole… Správne, ale čo hlavne? Skoroduje, vy tupci! Alebo, na scénu, keď vojaci oslavujú Vianoce a spievajú pesničku It’s a long way to Tipperary a v jednom verši robia opakovane chybu vo výslovnosti: Leicester square sa správne vyslovuje lester skvér, ale vojaci spievajú lajčestr skvér.

Pripomínam túto jazykovú – významovo výslovnostnú chybu, pretože jej vedomé používanie tiež nestráca na svojej aktuálnosti. Posledný, mnou zistený príklad predstavuje včerajšia tlačová konferencia kancelárky Merkelovej a premiéra Johnsona (21.8) a dnešné reakcie anglických médií. Ide o často citované a spomínané slovo, v spojení s brexit, backstop, jeho význam, jeho prípadnú zámenu alebo odstránenie z dohody.

Počas tlačovej konferencie použila kancelárka Merkelová pre vysvetlenie problému backstop nemecké slovo Platzhalter. V zmysle držania pozície, pokiaľ sa nájde lepšie riešenie. Inak má slovo Platzhalter význam v informatike, matematike, logike a typografii. Anglické médiá okamžite, pravdepodobne vedome, zneužili toto označenie a transformovali ho do breaking news – 30 denného ultimáta premiérovi Johnsonovi.

Vedomé či nevedomé použitie slova Platzhalter pre označenie výsledku rokovaní ako ultimátum, má v súčasnej politickej situácii brexitu jedno spoločné s dvojitým významom. Spoločne predstavuje typický vnútropolitický spin. Dvojaký význam predstavuje interpretácia a použitie: zástancovia EÚ majú argument ultimáta, zástancovia brexitu majú argument vydierania. Oboje dovoľuje pokračovanie toho, čo Veľká Británia ovláda celé storočia na výbornú: blame game, vzájomné obviňovanie.

Uvedený príklad doplňuje v inej podobe Španielsko-portugalská filmová dráma Čierne diamanty (festivalový názov) z roku 2013. Je tiež aktuálny. Prečo? Zápletku filmu postavili na skutočnom príbehu Alassana Diakiteho. Toho vo veku pätnástich rokov, spolu s rodičmi oklamali futbaloví agenti a odviezli ho do Európy. Nehľadiac na skutočnosť, že sa mu podarilo uchytiť sa v španielskom futbale, podstata problému zostala nezmenená: Varovanie pred zlákaním vidiny ľahkého zbohatnutia pri súčasnom ignorovaní kultúrnych a hodnotových rozdielov.

Prenesené do politického diania úplne nezmyselných diskusií o návrhu prezidenta Macrona, týkajúceho sa pozvania Ruskej federácie do neexistujúcej G8, ponúka zamyslenie nad otázkou: Má prípadná účasť RF v novej G8 zmysel, keď áno, aký a za akých podmienok? Nebudem sa podrobnejšie rozpisovať o argumentoch pre a proti účasti RF v G8, komu to slúži alebo môže slúžiť. Obmedzím sa na konštatovanie niekoľkých faktov a trendov, pretože z návrhu galského kohúta môžu mať radosť a nádej iba ruskí neoliberáli, ich podporovatelia, niektorí úradníci MZV RF a rady cestujúcich, nič hovoriacich politikov. Celkom určite nie prezident Putin. Prečo?

Ruskí neoliberáli sú výlučne, časťou úradníkov MZV RF, podobne ako časť ruských médií sú významne západne orientovaní. To dokazuje ich konanie, reakcia MZV, obsah a forma zverejňovaných informácií. Východné hodnoty a orientácia na nich sú pre tieto kruhy osobností tŕňom v oku. Výsledkom je ich ochota zobchodovať národný záujem RF za pseudointegráciu do západných inštitúcií, nádeje ruských elít stať sa členmi západných elít (nerozumejúci ich tradícii, o ktorej sa málo hovorí a píše), zachrániť svoje nakradnuté bohatstvo a vyhnúť sa predstaviteľnému prípadnému znárodneniu alebo dokonca trestu.

Kikiríkanie galského kohúta v sprievode nič neznamenajúceho kývania prezidenta Trumpa zapadá presne do filozofie nebožtíka, šedej eminencie americkej zahraničnej politiky, Zbigniewa Brzezinského (1928-2017): Nový svetový poriadok sa stavia (bude stavať) proti Rusku, na účet Ruska a na jeho troskách. A odpovedá skutočnosti, reprezentovanej otázkou a výzvou prezidentovi Putinovi a ruským občanom: 500 miliárd USD vašich oligarchov leží v amerických bankách. Vybavte si to s nimi doma tak, aby ste mohli odpovedať, či je to vaša alebo naša elita.

Ak pridám k uvedenému trochu histórie, ktorá nikoho nezabije, a ktorá sa preto regulárne objavuje v súčasnom dianí, dôvody, prečo sa nezaoberať G8, sa stanú nevyvrátiteľnými. Jeden z nich predstavuje skutočnosť, že Stalin nikdy nebol prozápadne orientovaný, politicky a teritoriálne, v zmysle rozšírenia teritória ZSSR. Dokumentuje to napr. vzťah Stalina a špeciálneho vyslanca prezidenta Franklina D. Roosevelta, Averella Harrimana (1891-1986) a jedna replika Stalina na chválu sovietskych vojsk Harrimanom: Car Alexandr došiel až do Paríža. Vediaci spoznajú, že ide o formu a význam eurazijského konceptuálneho jazyka.

Západná Európa v jeho poňatí je iba koniec veľkého priestoru, pre niekoho psí chvost, pre analytikov časť Eurázie, pre ČĽR dôvod, mať ČĽR vždy v centre mapy a Európu na samom okraji. Európa nepredstavuje subjekt, ale objekt vonkajšieho riadenia. Predstavuje jeden z dôvodov, prečo Stalin mohol zostať v Európe, ktorú si rozdelil s Anglosasmi. Stalin vedel, že dobiť La Manche bola jedna úloha, živiť armádu a dobyté územie by bola povinnosť.

Rovnako dobre Stalin vedel, že Marshallov plán je prostriedkom kontroly Európy. Keby ZSSR prijala Marshallov plán, čo by v prípade dobitia západnej časti Európy musela, USA by mali menej práce na rozložení ZSSR. Stalin preto považoval strednú Európu za ochranné pásmo ZSSR pred napadnutím USA a jeho neskoršími asymetrickými spojencami a sluhami. V tomto kontexte sa nachádzajú súčasné obavy Kremľa a ďalšie dôvody prečo ignorovať G8. K nim okrem iného patria:

1. Asymetrická účasť RF v G8 by ukotvila boj jedného proti siedmim v pokračovaní histórie a politiky Drang nach Osten, so súčasnou stratou ČĽR. Prečo ČĽR a India nie sú kandidátmi na členstvo v G7-8 je bez pochyby zaujímavá otázka.

2. Popretie historickej pravdy Rusov o raste, integrácii a nutnosti spolužitia s islamom, Anglosasi riadiaci EÚ a NATO by dostali podporu pre ilúziu, že môžu rozbiť a rozdeliť RF, podobne ako Balkán na konci minulého storočia. RF ako suverénny štát sa preto javí brzdou migrácie, ako následku občianskej vojny na Východe.

3. Trilaterálny projekt – Severná Amerika, Európa a Ázijsko-tichooceánský blok nepočíta s RF. Už preto nedáva žiadny zmysel sa zamýšľať nad G8. Pripomienka prezidenta Macrona prezidentovi Putinovi o Európe od Lisabonu po Vladivostok a súčasné nepripomenutie projektu Od Atlantiku po Ural, autora Charles de Gaulle (1890-1970) neznamená nič, než pasca a cieľ: Integrovať RF do Európskeho bloku v zmysle Trilaterálneho projektu, a tým dosiahnuť koniec RF, suverenity RF, ruskej kultúry a národa.

4. Účasť RF v G8 by predstavovala rehabilitáciu projektu Paríž – Berlín – Moskva, s pripojením na projekt Washington – Londýn – Berlín. Rehabilitácia projektu by sa realizovala pod dočasným vedením Francúzska z dôvodu neschopnosti kancelárky Merkelovej a SRN v kríze. Umožnila by prezidentovi Macronovi byť častejšie a bližšie prezidentovi Trumpovi a nenápadne, ale efektívne pracovať na integrácii ruských zdrojov pod kontrolou transnacionálnych korporácií, de-populáciu RF a presídlenie zvyšku obyvateľov RF do megapolisov, podobných Moskve. Tým by prispela aj k záchrane anglosaského spoločenstva bez aktívnej účasti štátov, ako napríklad Taliansko alebo Kanada. To a viac je popísané už v neutajovanom anglofrancúzskom dokumente z decembra roku 1917.

5. Akákoľvek myseľ, diskusia a realizácia globalizačných plánov nie je a nikdy nebude v záujme národov, suverénneho štátu a spojenectva, ktoré nemajú svoj vlastný projekt (napríklad EÚ), a ktoré podľahli mýtu o de-ideologizácii na konzum orientovanej spoločnosti. Neoliberalizmus nie je projekt, ale ideológia oligarchov a neviditeľných bábkovodičov vylučujúca národný záujem a ľudskú dôstojnosť ako civilizačnú hodnotu.

Z uvedeného vyplýva, že prezident Putin má nasledujúce možnosti: 1) Prijať prípadné pozvanie na účasť v G8, a tým súhlasiť so stratou suverenity RF, kultúry a národa rýchlo alebo pomaly. 2) Odmietnuť prípadnú pozvánku G7. 3) Dať podnet k právnemu oceneniu konania výlučne západne orientovaných neoliberálov a ich podporovateľov.

Svoje rozhodnutia by mohol prezident Putin doplniť nie celkom diplomatickým vyhlásením, že: A) Otázka hovorkyne MZV RF Márii Zacharovej k G7, predložiť konkrétne návrhy na G8, bol časťou diplomatickej hry. B) Rokovania s prezidentom Macronom o obchodnej vojne USA – ČĽR predstavujú jasnú snahu oslabiť vzťah RF – ČĽR s cieľom plného rozrušenie vzťahu a prechodu RF na stranu Západu. C) EÚ, Ukrajina a prezident – komik Zelenskij, ktorí sa vyslovili proti účasti RF v G7-8 si nemusia robiť obavy a strácať čas na porady a zasadnutia. Namiesto toho môžu začať starať sa sami o seba a pripraviť si odpovede na adventné želania prezidenta Trumpa.

Nemožno totiž vylúčiť, že Grónsko dostane za babku, keď sa mu naozaj zachce ho mať celé, predovšetkým, ak sa dohovorí s ČĽR. Nemožno vylúčiť, že ponuky SRN, Belgicka alebo kúpa UK a podobne, sa mu nezapáčia. Za to, ale po konzultácii s pani Ivanou alebo s dcérou Ivankou, sa mu môže zapáčiť, napríklad Pražský hrad. Keď vtáčika chytajú, pekne mu spievajú. Súhlas netreba.