Keď sa cenzori hrajú na obete prestrašení realitou

Bratislava 6. marca 2023 (HSP/Foto: Screenshot)

Po skúsenosti moderátorky Jančkárovej s vulgárnymi a výhražnými listami sa tento víkend pokúsili médiá zahrať na to, že oni sú tí spravodliví, ktorým sa krivdí. Stačilo na päť minút nazrieť do diskusnej relácii s Robertom Ficom a človek sa chytal za hlavu. Boli vety, ktoré musel Fico načínať päť krát, kým mu moderátor dovolil dokončiť ich. Až ku koncu debaty začal skákať do reči aj Remišovej

Neinformovanosť moderátora bola na úrovni redaktora školského časopisu. Hlavne, že zneli dookola tóny oficiálnej ideologickej pesničky. Hoci Fico mal dosť veľký časový priestor, keby mohol hovoriť súvisle, bol by za päť minút hotový. Ale bola tu úloha dokázať nestrannosť a bolo nutné aspoň formálne ju splniť. Úloha s najvyššou naliehavosťou, treba vyvrátiť ficovu tézu, že ľudia majú dôvod byť na médiá nahnevaní. Ak sa to aspoň čiastočne podarí, môžu ďalej hrať úlohu obete, čo im pomôže využívať citové vydieranie, najčastejšiu zbraň manipulátorov.

Niečo podobné tvrdí aj Ľuboš Blaha: “Mne sa inak strašne páči, na aké obete sa hrajú korporátni novinári, ktorí okupujú verejný priestor so svojou trápnou neoliberálnou ideológiou, ktorá sa bridí väčšine Slovákov. Vytvárajú tu ilúziu, ako by oni boli prenasledovaní a utláčaní. Pritom je to presne naopak.”

Veľkosť kalerábov, ktoré sa nám snažia médiá natlačiť do hláv, nemá obdobu ani v časoch normalizácie a Blaha vyzdvihuje úlohu alternatívnych médií: “Boli to alternatívne médiá, ktoré vláda vypla a ekonomicky zdecimovala. Bola to alternatíva, ktorá si vytrpela najviac – kde boli vtedy všetci tí, ktorí majú chrániť novinárov? Kopali do alternatívnych médií od Hlavných správ cez Hlavný denník, Veci verejné, Zem a vek, Infovojnu, eReport až po TV Slovan. Lebo majú iný názor. No chápete – iný názor! V demokracii! No fuj!”

Médiá zneužívajú odsúdenie človeka, ktorý do Hlavných správ prispel len niekoľkými externými článkami, z ktorých ani jeden sa netýkal Ruska, ako keby to bola pre Hlavné správy kľúčová osobnosť. Blaha k tomu píše: “A dnes sa liberálni aparátčici vyhovárajú, že to preto lynčujú alternatívne médiá, lebo nejaký občasný prispievateľ Hlavných správ bol ruský agent. To je ako povedať, že denník SME treba zavrieť, lebo Peter Tóth bol redaktorom SME a zároveň agent SIS. A Kočnerov “bratm”. Tak čo – kvôli jednému novinárovi/agentovi odsúdime všetky médiá hlavného prúdu?”

Áno, naozaj nám každému v redakcii záleží na slobode slova, ale pri Blahovych slovách sa trochu pýrime: “Je choré, aby kvôli prípadu jedného alternatívneho novinára hádzali do jedného vreca všetkých ľudí z alternatívy – naopak, práve tam sú skutoční novinári, ktorí bojujú za slobodu slova. A zaslúžia si rešpekt. Lebo sa postavili režimu.”

Mediálny lynč voči alternatíve však nie je zameraný len voči médiám: “To isté platí o politikoch. Ukážte mi krajinu v EÚ, kde režim a režimové médiá lynčujú opozičných politikov tak, ako na Slovensku Roberta Fica a mňa. Mne v spolupráci s Američanmi zrušili Facebook, kde som dlhodobo kraľoval s najväčším počtom interakcií. Zakázali predávať moju knihu. Zakázali moju účasť v televíznych debatách. Zakázali moju nomináciu na všetky parlamentné posty, do všetkých delegácií, všade.”

Blaha si však všíma, že tento lynč len viac upútava pozornosť. Čo sú to za noviny, čo tam píšu, že sa ich snažia zakázať? O čom hovorí ten politik, ktorého hlas by sa nemal dostať k ľuďom? Blaha to vidí sám na sebe: “Napriek tomu im to nepomáha. Dnes som narazil na analýzu na denníku SME, v ktorej zmerali moje interakcie na Facebooku odkedy ma zrušili a s hrôzou zistili, že mám prakticky tie isté čísla. Ľudia totiž moje statusy spontánne šíria, pomáhajú aj iné stránky, počnúc Slobodným vysielačom a Vecami verejnými a končiac eReportom či fanúšikovskými stránkami Smeru. Kým som bol na FB, za posledných 9 mesiacov som mal 1,2 milióna interakcií. Odkedy tam nie som, mám tých interakcií 1 milión – len o 200 tisíc menej. To zistili na SME, sám som to nevedel. A sú z toho zúfalí. Do toho si prirátajte rastúci výtlak na Telegrame či na YouTube. Niektoré moje videá videlo štvrť milióna ľudí, napríklad môj parlamentný prejav o vojne na Ukrajine má 400 tisíc videní (250 tisíc na FB a 150 tisíc na YouTube).”

Zaujímavé čísla. Ale snaha vytesniť politika či médiá za hranice horizontu spoločnosti vzbudzuje záujem ľudí aj o ostatné aktivity, ako dokumentuje Blaha: “Kniha o Leninovi sa predáva ako teplé rožky. Za pár týždňov sa vykúpilo 2 tisíc kusov, čo je pri vedeckých knihách malý zázrak. Dôvod je jasný – zakázané ovocie lepšie chutí. Pravdu nezastavia. Mňa sa snažili umlčať a dosiahli presný opak. Roberta Fica sa dokonca snažili zavrieť a pomohli mu k tomu, že ho dnes ľudia milujú ešte viac ako v minulosti.”

Nebude to len efektom zakázaného ovocia, Slováci si ešte pamätajú, veľká ich časť si pamätá obdobie samizdatov. Majú skúsenosť, že sa oplatí prečítať, vypočuť si väčšinu z toho, čo sa vláda snaží dostať z ich dosahu. Cenzúra v skutočnosti nefunguje: “Ľudia jej majú plné zuby,” píše Blaha. “Urobili z nás disidentov kapitalizmu. A vďaka tomu rastie alternatíva a rastieme aj my v Smere. Robia školácke chyby – ďakujeme im za to! Len tie liberálne médiá a celý ten ich americký establišment poprosím o jedno – nech už toľko nekňučia. Nie sú žiadne obete. Ak je tu niekto prenasledovaný, sme to my, nie oni. A napriek tomu rastieme. Spoločne, priatelia! Hasta siempre!”