Podľa Basler Zeitung, Nathalie Schicktanzová z Oddelenia pre kognitívnu neurovedu na Univerzite v Bazileji chápe reakcie ľudí, ktorí mávajú strach z hadov, pavúkov a podobných živočíchov vyvolávajúcich “odpor”. Ich telo sa trasie pri blízkom kontakte s takýmto tvorom, snažia sa mu vyhnúť a čo najrýchlejšie od neho odísť.
Ale Schicktanzová a jej kolegyňa Eva Loosová chcú práve takýchto ľudí, aby na nich skúmali príčiny a dôsledky strachu z hadov a hľadali možnosti, ako mu predísť alebo aspoň zmierniť.
Hľadanie správnych účastníkov však nie je jednoduché. Už niekoľko mesiacov sa príslušná pracovná ponuka opakovane uverejňuje na webových stránkach univerzity a dokonca beží aj reklamná kampaň v uliciach Bazileja, ale nie príliš úspešne. Motiváciou nie je ani odmena 120 švajčiarskych frankov (cca 100 eur), ako uvádza stránka Českého rozhlasu.
Na jeseň minulého roka vedúci štúdie oznámili, že budú schopní prezentovať výsledky v polovici roku 2018. Ale teraz musia uznať, že “boli príliš optimistickí”. Pre priebežnú analýzu by potrebovali asi 90 ochotných ľudí, ale našli len približne tretinu.
Možno by ste si mysleli, že dôvodom oneskorenia a nezapojenia sa do výskumu bolo nájdenie malého množstva ľudí, ktorí majú strach z hadov, ale nie je tomu tak.
“Strach z hada je taký bežný ako strach z pavúkov. Problém je však oveľa väčší, že niet takmer žiadnych hadov a ľudia tak zriedka prídu do styku s týmto živočíchom,” vysvetľuje Schicktanzová. A tak sa často stávalo, že aj keď sa niekto prihlásil do pokusov, zazrel hada a uvedomil si, že vôbec necíti žiaden strach.
Títo ľudia totiž v tej chvíli po prvýkrát videli živého hada. Dovtedy mali v sebe len podvedomé hrôzy z neho, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené. Aj to môže byť potenciálne jeden zo záverov výskumu bazilejských vedcov.