Český web lidovky.cz ako príklad uvádza indickú spoločnost IndieGo, ktorá takéto zóny vyskúšala a v druhom štvrťroku zaznamenala medziročný nárast o 26%. Rady pod číslami 1 až 4 a 11 až 14 neobsadzovala pre deti mladšie ako 12 rokov. “Boli určené pre biznismenov, ktorí potrebujú ticho, aby mohli pri cestovaní pracovať,” vysvetlila hovorkyňa spoločnosti Sakshi Batrová.
Takáto rezervácia však nie je zadarmo. No podľa nedávneho prieskumu cestovnej spoločnosti Expedia by takmer polovica Američanov súhlasila aj s príplatkom, ak by bola možnosť rezervácie miesta v nejakej tichej zóne v lietadle.
Tzv. “zóny bez detí” sú obľúbenou ponukou viacerých východoázijských spoločností. Už v roku 2012 s nimi vyšla Malaysia Airlines a AirAsia a hneď na to aj singapurská spoločnosť Scoot. Malaysia Airlines dokonca vytvorila celú sekciu prvej triedy bez detí.
No letecké spoločnosti západných krajín do zavedenia takýchto zón príliš nehrnú. Podľa špecialistu na leteckú dopravu Georgea Hobicu by to nemalo svoj efekt, pretože sedenie pár radov od detí neznamená, že ich nebude počuť, a takéto zóny prirovnáva k niekdajším nefajčiarskym zónam.
Skôr by rodičom poradil dávať nespokojným spolucestujúcim niečo na zapchanie uší, aby nepočuli hluk ich detí. “Myslím si, že ľudia by mali byť tolerantní. Ak majú s deťmi problém, riešením sú zátky alebo hudba v slúchadlách,” povedal v rozhovore pre BBC cestovateľ Simon Calder.

























