V lete minulého roka, keď európske médiá čoraz viac kritizovali usporiadanie majstrovstiev sveta vo futbale v Katare, sa Dauha rozhodla prejsť do ofenzívy a vyslala do Nemecka hlavného organizátora podujatia Hassana Al Thawadiho.

Emirát strávil väčšinu uplynulého desaťročia pestovaním Nemecka ako strategického partnera a investoval do tejto krajiny približne 25 miliárd EUR, čo bola jedna z najväčších stávok štátu z Perzského zálivu kdekoľvek na svete. Ale s rastúcimi obavami z porušovania ľudských práv v krajine, najmä zo zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi, ako aj s homosexuálmi a lesbičkami, hrozilo, že Katar sa zbaví dobrej vôle, ktorú si vybudoval.

Al Thawadiho návšteva bola príležitosťou pokúsiť sa odzbrojiť kritikov a nasadiť niektorých z najvýznamnejších nemeckých podporovateľov krajiny. Al Thawadi sedel v lóži s výhľadom na domáce ihrisko dlhoročného nemeckého šampióna Bayernu Mníchov (Qatar Airways sponzoruje tento tím) a hovoril s členmi klubu – z ktorých mnohí mali výhrady voči spojeniu svojho tímu s emirátom – o “sile futbalu”, ktorá môže priniesť pozitívne zmeny.

Spolu s ním sa zúčastnili Sigmar Gabriel, bývalý nemecký vicekancelár a minister zahraničných vecí, a Christoph Heusgen, bývalý dlhoročný poradca kancelárky Angely Merkelovej pre národnú bezpečnosť a štyri roky až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2021 veľvyslanec Nemecka pri OSN.

Stretnutie, na ktorom sa zúčastnili aj odborníci na prácu a aktivisti za ľudské práva, bolo avizované ako diskusia za “okrúhlym stolom” o kritike ľudských práv v Katare. S pomocou Gabriela a Heusgena sa však rýchlo zmenilo na dlhú reklamnú kampaň na novovzniknutú krajinu v Perzskom zálive – doplnenú prehľadnými tabuľkami o údajnom ohromujúcom pokroku, ktorý krajina v posledných rokoch dosiahla v oblasti ľudských práv, a o zásadnej úlohe, ktorú zohráva vo svetových záležitostiach.

“Katar je jedným z mála stabilných miest v mimoriadne nestabilnom svete, v ktorom žijeme, kde sa ešte stále môžu viesť rokovania,” vyhlásil Gabriel na jednom mieste a označil emirát, ktorý sa rozprestiera na polostrove v Perzskom zálive medzi Saudskou Arábiou a Iránom, za “úžasne stabilnú krajinu v nestabilnom regióne”.

Heusgen, ktorý diskusiu moderoval, sa pridal k bývalému ministrovi a Katar označil za “vzor” pre ostatné krajiny. (Heusgen – pravdepodobne najznámejší tým, že sa v OSN vysmieval Donaldovi Trumpovi, keď americký prezident varoval Nemecko pred jeho prílišnou závislosťou od Ruska v oblasti energetiky – súhlasil s moderovaním, pretože je fanúšikom Bayernu Mníchov, uviedol jeho hovorca a dodal, že nebol platený).

“Aj keď viem o svete všeličo, dnes som sa pri tomto stole naozaj niečo naučil o Katare,” povedal s úsmevom na záver a zdôraznil, že futbal bol “katalyzátorom” zmien v emiráte.

Sieť spojencov

V Bruseli sa Katar dostal pod intenzívnu kontrolu v súvislosti s obvineniami, že sa snažil kúpiť si politickú priazeň v Bruseli za kufre plné peňazí (čo katarská vláda dôrazne popiera). V Nemecku je jeho preferovaná cesta vplyvu transparentnejšia, aj keď nie menej účinná: akciový trh.

Podľa POLITICO, v uplynulom desaťročí štátny investičný fond Kataru, Qatar Investment Authority, spolu s členmi vládnucej rodiny krajiny vybudovali významné pozície v niektorých najznámejších nemeckých spoločnostiach vrátane 11-percentného podielu v najväčšej automobilke VW a 6-percentného podielu v najväčšej banke Deutsche Bank. Na jeseň minulého roka získali Katarčania 5-percentný podiel v spoločnosti Porsche, čím sa emirát stal jedným z najväčších akcionárov tohto legendárneho výrobcu luxusných športových vozidiel.

Katar sa už roky môže zaradiť aj medzi najväčších zákazníkov nemeckého obranného priemyslu. Navyše, keďže vojna na Ukrajine prinútila Nemecko odkloniť sa od ruskej ropy, emirát – najväčší vývozca skvapalneného zemného plynu na svete – sa stal kľúčovým dodávateľom energie. Fotografia nemeckého zeleného vicekancelára Roberta Habecka, ktorý sa počas návštevy na jar minulého roka hlboko uklonil katarskému ministrovi obchodu, keď sa uchádzal o nové dodávky plynu, by sa skutočne mohla považovať za charakteristický obraz súčasnej nemeckej vlády.

Hoci Katar investoval v podobnom rozsahu v Spojenom kráľovstve aj vo Francúzsku, dôraz jeho nemeckej angažovanosti bol kladený menej na atraktívne nákupy trofejí ako na investície do infraštruktúry.

V Spojenom kráľovstve Katar kúpil luxusné miesta, ako je hotel Ritz a svetoznámy obchodný dom Harrods, a postavil najvyššiu budovu v krajine Shard. Vo Francúzsku získal futbalový klub Paris Saint-Germain. V Nemecku však medzi hlavné nákupy štátu z Perzského zálivu patria podiely v lodnom gigante Hapag-Lloyd a energetickej spoločnosti RWE.

Aj keď sa tieto investície z hľadiska finančnej návratnosti ukázali ako nežiaduce, účasť Kataru v nemeckom hospodárstve mu pomohla získať priateľov v najvyšších mocenských kruhoch. Hoci sa neobjavili žiadne náznaky korupcie, o ktorej belgickí prokurátori tvrdia, že sa odohrala v Európskom parlamente, katarské korporátne kroky mu získali impozantnú sieť vplyvných spojencov vrátane bývalých ministrov a iných vysokých vládnych úradníkov, ktorí mu pomáhajú presadiť sa v Berlíne.

Podľa POLITICO, najvýznamnejším z týchto spojencov v Nemecku je Gabriel, bývalý predseda vládnucich sociálnych demokratov v krajine. Ako minister hospodárstva v rokoch 2013 až 2017 pestoval vzťahy s Katarom a v roku 2015 tam vzal lietadlo plné obchodných manažérov. V roku 2020, dva roky po odchode z verejnej funkcie, sa Gabriel na žiadosť Kataru stal členom dozornej rady Deutsche Bank.

“Z nemeckej arogancie voči Kataru je mi zle,” napísal v októbri na Twitteri uprostred množstva negatívnych komentárov verejných činiteľov o zaobchádzaní s gejmi a lesbičkami v tomto emiráte a poznamenal, že “homosexualita bola v Nemecku do roku 1994 nezákonná”.

Gabrielov zásah vyvolal nemalé zdesenie vzhľadom na to, že Nemecko začalo koncom 60. rokov 20. storočia postupne meniť zákon z 19. storočia zameraný proti homosexuálom. (Do jeho zrušenia v roku 1994 sa zákon, na ktorý sa odvolával, vzťahoval na sexuálne vzťahy s dospievajúcimi mužmi mladšími ako 18 rokov a uplatňoval sa len zriedkavo). Naopak, v Katare sú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia závažným trestným činom a podľa tamojšieho práva šaría by sa mohli trestať ukameňovaním – hoci v posledných rokoch neexistujú dôkazy, že by sa tak stalo.

Gabriel nebol jediným prominentným Nemcom, ktorý vyjadril svoju nespokojnosť s tým, ako sa s Katarom zaobchádza. Niekoľko dní po jeho tvíte sa ozval Joschka Fischer, jeden z Gabrielových predchodcov vo funkcii vicekancelára aj ministra zahraničných vecí.

“Myslím si, že má pravdu, keď kritizuje určitý svätuškársky prístup,” povedal Fischer v rozhovore pre týždenník Stern.

Ani Gabriel, ani Fischer nie sú takí výreční, keď treba opísať, aké zmluvné vzťahy, ak vôbec nejaké, majú s Katarom.

Gabriel, ktorý je predsedom vplyvnej nemeckej lobistickej siete Atlantik-Brücke, na otázku POLITICO reagoval poznámkou, že ako “súkromná osoba” sa necíti povinný odpovedať na žiadne otázky o svojich obchodoch. Dodal, že dodržal všetky príslušné nemecké pravidlá týkajúce sa zverejňovania informácií, ktorými sa riadia aktivity bývalých úradníkov.

Fischer ani jeho poradenská firma nereagovali na žiadosť o vyjadrenie, či má väzby na Katar.

Jedným z hlavných nástrojov katarskej operácie na ovplyvňovanie Nemecka bola štátom sponzorovaná Mníchovská bezpečnostná konferencia (MSC), každoročná konferencia o zbraniach a diplomacii v bavorskom hlavnom meste, ktorú viedol Heusgen a nemecký diplomat, ktorý sa stal konzultantom, Wolfgang Ischinger.

Emirát v posledných rokoch hostil a pomáhal financovať a organizovať dve stretnutia MSC v Dauhe, pokračuje POLITICO. V roku 2018 Ischinger poskytol katarskému emirovi Tamimovi bin Hamadovi Al Thani vzácne privilégium prehovoriť na otváracom zasadnutí MSC, zatiaľ čo sa naň pozerali hlavy OSN a NATO.

Bývalý katarský premiér a minister zahraničných vecí Hamad bin Jassim bin Jabr Al Thani je tiež členom správnej rady MSC – jej najexkluzívnejšieho orgánu, ktorý je vyhradený pre najväčších darcov konferencie. (Hovorca MSC odmietol uviesť, koľko daroval.)

Katar je tiež klientom Ischingerovej poradenskej spoločnosti Agora Strategy Group, ktorú si emirát najal v roku 2017, aby zaškolila jeho vtedajšieho veľvyslanca v Nemecku, člena vládnucej rodiny, v jemných aspektoch diplomacie. Toto angažovanie bolo múdrym strategickým krokom: Vtedajší veľvyslanec, šejk Saoud bin Abdulrahman Al Thani, je teraz šéfom štábu emira.

Hovorca spoločnosti Agora uviedol, že Katar v súčasnosti nie je jej klientom. Katar sa odmietol vyjadriť pre tento článok v POLITICO.

Zlá krv

Napriek maximálnemu úsiliu katarskej nemeckej vplyvovej siete sa ukázalo, že zmeniť verejnú mienku v Nemecku v prospech emirátu je náročné.

Okrem porušovania ľudských práv a diskriminácie komunity LGBTQ+ sa obhajcovia Kataru museli vyrovnať so správami, že krajina špehovala Thea Zwanzigera, bývalého šéfa nemeckého futbalového zväzu a hlasného kritika usporiadania majstrovstiev sveta v Katare.

Zwanziger bol členom výkonného výboru FIFA a rozhodnutie udeliť Kataru turnaj označil za “jednu z najväčších chýb, aké sa kedy v športe stali”. Túto krajinu tiež označil za “rakovinu svetového futbalu”, čo vyvolalo žalobu Katarského futbalového zväzu, ktorú Zwanziger vyhral.

Podľa dokumentov, ktoré minulý rok odhalila agentúra Associated Press, emirát v obave, že Zwanzigerova snaha o odobratie turnaja Kataru by mohla byť úspešná, zaplatil viac ako 10 miliónov dolárov spoločnosti vedenej bývalými pracovníkmi CIA, aby Zwanzigera špehovala. Cieľom trojročného úsilia bolo podľa dokumentov preniknúť do Zwanzigerovho vnútorného kruhu a manipulovať ním.

Podľa POLITICO, nie je prekvapením, že spravodajstvo nemeckých médií o majstrovstvách sveta vo futbale nebolo príliš lichotivé. Nemeckí politici, ktorí by za normálnych okolností využili príležitosť vyhrievať sa vo svetle svetového pohára, sa Dauhe vyhýbali ako moru v súvislosti s tsunami zlej tlače, ktorú krajina dostávala.

Jediným vysokým nemeckým predstaviteľom, ktorý sa zúčastnil na zápase, bola ministerka vnútra Nancy Faeserová, do ktorej portfólia patrí aj šport. O rozruch sa postarala tým, že mala na ruke dúhovú pásku na podporu práv LGBTQ, čo jej katarskí kolegovia považovali za urážku.

Zlá krv medzi oboma krajinami sa prehĺbila po tom, čo si členovia nemeckého tímu počas tímovej fotografie zakryli ústa rukami – zjavný protest proti kontrole slobody prejavu počas turnaja. Po predčasnom vypadnutí Nemecka sa mnohí Katarčania vysmievali tímu tým, že si pred televíznymi kamerami zakrývali ústa.

Tento nesúhlas dal do pohybu katarských obhajcov Nemecka. Heusgen, ktorý sa koncom novembra náhodou ocitol v Katare na “súkromnej” ceste, aby sa zúčastnil na zápase majstrovstiev sveta, sa počas pobytu stretol s ministrom zahraničných vecí Mohammedom bin Abdulrahmanom Al Thanim, pravidelným členom MSC.

“Vláda v Katare je z nás sklamaná,” zveril sa Heusgen následne nemeckému Der Spiegel. Časopis opísal, ako sa Al Thani Heusgenovi sťažoval na nemeckú “samospravodlivosť”, “pokrytectvo” a “neochotu akceptovať inú kultúru”.

Katar dostal pomocnú ruku aj od nemeckého hlbokého štátu.

Nemecký veľvyslanec v Katare Claudius Fischbach začiatkom decembra v dlhom telegrame do Berlína pranieroval zaobchádzanie svojej krajiny s emirátom a dospel k záveru, že “premrhala dôveru”, ktorej sa tam predtým tešila. Sťažoval sa na to, čo považoval za nedostatok rovnováhy v tom, čo nazval “bezprecedentnou mediálnou kampaňou”.

Telegram vzbudil pozornosť nielen pre svoj plamenný obsah, ale aj preto, že bol v rámci ministerstva zahraničných vecí distribuovaný tak široko, akoby sa tým chcelo zabezpečiť jeho únik.

Fischbachovým hlavným argumentom bolo, že jeho krajania si zrejme neuvedomujú, o čo v malom emiráte ide.

“Netreba diskutovať o tom, že sa Kataru ako prozápadného spojenca nemôžeme ani nechceme vzdať,” napísal. “Dodávky energie, osvedčená úloha sprostredkovateľa v zložitom regióne a spoľahlivé investície v Nemecku sú najdôležitejšie body.”

Tieto skutočnosti nie sú pre každého v Berlíne stratené. Aj keď kritika Kataru koncom novembra vrcholila, nemecké energetické firmy v tichosti podpísali 15-ročnú dohodu o nákupe až 2 miliónov ton katarského LNG. Hoci je to len kvapka v mori z hľadiska potrieb Nemecka v oblasti plynu, je to pravdepodobne len prvý krok k ďalším dohodám.

Zdá sa, že Katar má Nemecko presne tam, kde ho chce mať, uzatvára POLITICO.