Karikatúry, sloboda prejavu, križiaci, islam a iné polopravdy

20. septembra (HSP/Ilustrácia:HSP)

Ideológie nejestvujú bez násilia

Spýtajte sa v západných metropolách, čo znamená v preklade slovo islam. Z dvoch možností: „vojna“ a „mier“ si 92% ľudí vybralo nesprávnu. Áno, islam znamená v arabčine pokoj, mier. Prečo to nevidno?  

Odpoveď na túto otázku môže byť pomerne jednoduchá, ak sa pozrieme na ľudskú prirodzenosť. Násilie máme v povahe a náboženstvá na tom veľa nezmenia. Medzi sebou sa tlčú aj budhistickí mnísi z dvoch znepriatelených budhistických kláštorov, protestanti zapaľujú katolícke fary v Severnom Írsku, sunnitská al-Kaidá necháva vybuchovať šiítske mešity. Aj najmierumilovnejšie náboženstvo sa môže stať zdrojom vojny, v mene svätých ideí potečie krv.

No nejde len o náboženstvá, ale o ideológie ako také. Zabíjal fašizmus, komunizmus, ale svoje milióny má na svedomí aj liberálna demokracia. Radi to prehliadame a obhajujeme sa minulosťou. 18-19. storočie – genocídu Indiánov v mene americkej „libertas“ bieleho človeka; 18. storočie – vyvraždenie 100.000 katolíckych sedliakov vo Vendeé, lebo odmietli občianske práva, ktoré im udelila francúzska revolúcia. Pod pláštikom nastoľovania demokracie sa udiali vpády do Afganistanu, Iraku, bombardovala sa Líbya i Srbsko. Z pohľadu človeka krčiaceho sa vo svojej pivnici to vskutku sú križiacke výpravy v mene kozmopolitného svetoobčianstva a „nastoľovania“ ľudských práv.

A tu je problém. Nastoliť možno poriadok, ale ľudské práva nemožno nikomu nanútiť –  a už vôbec nie úctu k nim. Svet sa mohol poučiť z pádu železnej opony. Postkomunistické krajiny prevzali „demokraciu“, ale popretkávanú korupciou, mafiánskymi spôsobmi. Demokratická procedúra neznamená demokratického ducha. Už dve desaťročia sme svedectvom, že liberálna demokracia nie je „samospasiteľná“, napriek tomu ju Západ neprestáva ordinovať s náboženským fanatizmom na akúkoľvek chorobu dnešného sveta.

Islam sa hnevá rád

Dnes Američania spriadajú konšpiračné teórie, že útoky na líbyjskú ambasádu a iné protesty v islamskom svete zorganizovala al-Kaída. Pesnička, ktorej nápev hovorí to staré známe: Potrebujeme viac peňazí na boj s terorizmom! Prehliada sa, že totožné výtržnosti sa odohrali v roku 2005, keď dánsky denník Jyllands-Posten zverejnil karikatúry proroka Mohammeda. Pri nepokojoch pred dánskymi, nórskymi a francúzskymi ambasádami islamských krajín zahynulo v priebehu štyroch mesiacov 139 ľudí.

Karikatúry, na ktorých v podstate nebolo nič extrémne zlé a dehonestujúce islamský svet nepobúrili natoľko, ako fakt, že Mohammed bol zobrazený s „tvárou“ (islam zakazuje zobrazovať tvár Proroka) – predmetné karikatúry zverejnil aj v roku 2005 egyptský denník al-Fagr, samozrejme s veľkým pohoršením voči Dánom. Aj to ukazuje na fakt, že nie samotný obraz je pohoršujúci, ale skôr myseľ pohoršujúceho sa.  Vinu dánskeho denníka mnohé arabské médiá zveličili a k dvanástim fotkám pridali ďalšiu, kde bola Mohammedova hlava na tele prasaťa (západné médiá však túto karikatúru nemali). A práve táto vzbudila najväčšie pohoršenie (prasa je v islame podobne ako v židovstve nečistým zvieraťom).

Hoci nemôžeme do jedného vreca hádzať všetkých Arabov i Peržanov, Pakistancov i Berberov, Indonézanov i obyvateľov Bangladéša, islam sa hnevá rád. Zvlášť mladí nezamestnaní ľudia bez životných skúseností sú náchylní uveriť extrémnym ideológiám sľubujúcim jednoduché, ale globálne riešenia. Tí stoja so zástavami na čele protestov, aby si vybili svoju životnú frustráciu a schytajú prvé údery obuškami.

Cielené či necielené výbuchy rebélií poznáme aj z nášho sveta. Belfast a pochody Oranjes, Londýn a anarchisti v East End, Paríž a horiace autá v dištriktoch. Podobné násilnosti neschvaľujeme u nás a bolo by omylom ich tolerovať inde. Práve preto, že človek má násilie v povahe, ustupovať mu, ani ospravedlňovať ho nemožno, aby nespálilo celý svet.

Prečo si porno nevypnú, ak ich pohoršuje?

„Čo oko nevidí, to srdce nebolí,“ vraví staré príslovie. Islam je iný. Má rád svoj pokoj, stáročiami zaužívaný životný rytmus a práve preto sa hnevá, keď mu ho niekto kradne. Z desiatok tisíc protestujúcich proti videu na internete zosmiešňujúceho Mohammeda ho v začiatkoch protestov mohlo vidieť len zopár. Redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo vypálili koncom roka 2011 ešte skôr, než stihla vydať „nevhodné“ kresby. (Tento plátok nešetrí naozaj nikoho, uverejňuje nechutnosti hlava nehlava: masturbujúce mníšky, policajtov s odtrhnutými hlavami imigrantov či pápežov s nasadeným kondómom.)

Napriek tomu policajti nehádžu do redakcie týždenníka zápalné fľaše, kresťania sa neopášu bombou a nenavštívia šéfredaktora s ponukou smrteľného objatia. Islamistické spôsoby sú nám cudzie a je chybou našej civilizácie, ak ich chce tolerovať. Musíme poopraviť naše liberálne presvedčenie, že tolerancia je všemocná. Islam neznáša demokratickú toleranciu k „nehanebnostiam“ a demokracia je v skutočnosti schopná akceptovať len „sekulárny“, tj. vykastrovaný islam.

Pre bežného Európana znamená islam „vojnu“ a pre bežného Araba je demokracia stelesneným „násilného amerikanizmu“. Kým sa to nezmení, ťažko premýšľať o tom, že naše spolunažívanie bude bez konfliktov. Môžeme sa však chrániť. Ak nechce západ vidieť svoje ambasády v plameňoch, potrebuje nielen slobodu, ale aj úctu prejavu. A ak sa nechce islam zbytočne pohoršovať, tiež už môže konečne vypnúť to skazené západné you-tube a iné “porno”, čo sa naň valí z internetu. Alebo by bolo lepšie odtínať ruky, čo na to kliknú? Kto je bez viny?