„Pápežský dokument neobsahuje nijaké zmeny náuky, alebo sviatostnej disciplíny, ale pastoračné vyjadrenie, ktoré zohľadňuje to dobré v ľudskej osobe v jej jednotlivých okolnostiach,“ povedal kardinál Ouellet na plenárnom zasadnutí kanadských biskupov 25. septembra v kanadskom Cornwalle a zdôraznil:
„Alarmistická interpretácia vidí v dokumente zlom s Tradíciou, ktorý neobsahuje. Voľná interpretácia, ktorá oslavuje prístup znovu zosobášených rozvedených ku sviatostiam, rovnako nezodpovedá textu a úmyslom pápeža. Ôsma kapitola exhortácie je volaním po novej pastoračnej konverzii, ktorá trpiacim ľuďom prináša útechu. Zatiaľ čo mnohí to prijímajú pozitívne, vidia iní riziko zlomu s Tradíciou a disciplínou Cirkvi.“
Ôsma kapitola sa stala akýmsi interpretačným kľúčom dokumentu. Dokument sám si zaslúži viac pozornosti ako verejná diskusia o sporných bodoch. Pápež František vidí ako centrálne kapitoly 4 a 5. Dokument sa musí čítať a chápať ako celok, aby sme správne videli hranice a mieru pastoračnej orientácie. Kritika dokumentu je často vytrhnutá zo súvislostí.
Vzhľadom na priepasť, ktorá tu je medzi náukou Cirkvi a životom párov a rodín, je ´Amoris laetitia´ pre Kanadu naliehavo potrebný dokument. Táto priepasť sa od Druhého vatikánskeho koncilu ešte prehĺbila. Za to môže sčasti vplyv toho, čo pápež Ján Pavol II. nazval kultúrou smrti: potrat, eutanázia, antikoncepcia, pseudo-manželstvo rovnakých pohlaví, rozvod a asistovaná samovražda,“ zdôraznil kardinál Ouellet.