Môj profil 
Predplatné
“Niekedy je škvrna, len škvrnou. Inokedy je to smrteľná huba alebo exotický hmyz, ktoré sa doviezli v prepravnom kontajneri a majú potenciál zničiť miestne parky, lesy a farmy. Takže chcete čo najskôr vedieť, na čo sa pozeráte, aby ste mohli pozbierať viac vzoriek a posúdiť rozsah invázie alebo začať s tvorbou akčného plánu,” priblížil motiváciu za metódou profesor lesného hospodárstva na UBC Richard Hamelin, ktorý sa podieľal na návrhu systému.
Nová metóda, ktorú opisuje štúdia v odbornom žurnále PLOS One, si vyžaduje získanie vzoriek, ako napríklad listov, halúzok alebo častí tiel hmyzu, ktoré sa dajú do skúmavky a následne do malého batériou poháňaného termocykléru, v tomto prípade modelu Franklin americkej spoločnosti Biomeme. Zariadenie následne zhodnotí či sa skúmané fragmenty DNA zhodujú s genomickým materiálom cieľového druhu a vytvorí signál, ktorý je možné vizualizovať na spárovanom smartfóne.
Metóda sa spolieha na PCR (polymerázová reťazová reakcia, pozn. red.) testovanie, ktoré sa v súčasnosti používa aj pri identifikácii nákazy novým koronavírusom. PCR testovanie efektívne analyzuje DNA, a to tak, že prostredníctvom zahrievacích a ochladzovacích cyklov posilňuje časti genetického materiálu na zistiteľnú úroveň.
“S týmto systémom môžeme s takmer stopercentnou presnosťou povedať, či ide o zhodu alebo nie, či sa pozeráme na ohrozujúci invazívny druh alebo ten, ktorý je neškodný,” vysvetlil Hamelin s tým, že dokáže analyzovať až deväť vzoriek toho istého alebo iného druhu naraz. Jeho výhodou je aj to, že nie je ťažký – termocyklér váži len 1,3 kilogramu. “Je dostatočne ľahký na to, aby sa vám zmestil do batohu a ešte tam zostane miesto,” dodal Hamelin.
Vedci metódu testovali na invazívnych druhoch ako sú mola Lymantria dispar asiatica, huba Mechúrnatka vejmutovková či patogén Phytophthora ramorum.
.JPG)
.jpg)
