Ak by tento nastavený trend po roku 1989 pokračoval do budúcnosti o niekoľko desaťročí by aj rímski katolíci mohli byť len malou skupinkou. Keď sa pozrieme na náboženské zloženie obyvateľov Slovenska od roku 1857 do roku 1950 a od roku 1991 do súčasnosti, kedy sa náboženská príslušnosť zisťovala, dominantnou skupinou boli rímsky katolíci so 65 -76%, gréckokatolíci 3,4 – 7,6% evanjelici 5,9 – 15%, reformovaní 1,5 – 6,25%, do roku 1940 židia 3,2 – 5,7%, k iným náboženstvám sa hlásilo len niekoľko stoviek osôb a bez vyznania v roku bolo 1950 0,3%. Kým v evanjelickej a reformovanej cirkvi nastal výrazný štatistický úbytok veriacich, zhruba na polovicu, počas rokov komunizmu a v súčasnosti pokračuje už miernejším tempom, v katolíckej cirkvi výraznejší štatistický úbytok pokračuje v posledných desaťročiach. Tiež pokračuje výrazný nárast ľudí bez vyznania, ktorý dosiahol podľa posledného sčítania 23,8% a u 6,5% obyvateľov je náboženská príslušnosť nezistená.

Kresťania majú byť viditeľní a poznateľní predovšetkým kvalitou svojho života a vernosťou hodnotám, byť svetlom, kvasom, soľou spoločnosti, predsa aj štatistika mnoho naznačuje a prezrádza. Ak pribúda počet neveriacich a tých, ktorí sa k otázke náboženského vyznania nevyjadrujú je to signál, že naša spoločnosť už nie je tak kresťanská, akou bola v roku 1989, kedy skončil otvorený protináboženský boj, ale vzdáva sa hodnôt, na ktorých stáročia stála a budovala svoju existenciu a stáva čoraz menej kresťanskou, viac liberálnou, povrchnou, materialistickou, ateistickou. Vytrácajú sa z nej hodnoty, ktoré sú základom pre šťastný a naplnený život a pribúdajú komplikácie.

Cirkev je Božsko – ľudská ustanovizeň, v ktorej Božský rozmer zlyhať nemôže, tak príčinou zlyhaní aj úbytku kresťanov je náš ľudský rozmer a je potrebné aby sme sa všetci, ktorým záleží nielen na dobre Cirkvi, ale aj spoločnosti, rodín a jednotlivcov, ale predovšetkým zodpovední v Cirkvi, i v spoločnosti, i v organizáciách, ktoré sa k Cirkvi a ku kresťanom hlásia, či sa označujú za kresťanské a často Cirkev využívajú, nad úbytkom kresťanov, vytrácaním kresťanských hodnôt zo života a úpadkom spoločenského života zamysleli. O úpadku kresťanského života v posledných rokoch svedčí aj úroveň spoločenského života a hodnotová hierarchia a úpadok morálneho správania mnohých obyvateľov Slovenska, ako napríklad narastajúci počet rozvodov, umelých prerušení tehotenstva, mimomanželského spolužitia muža a ženy, striedanie partnerov, spolužitie osôb rovnakého pohlavia, počet narodených detí mimo manželstva, zvyšujúca sa kriminalita, narastajúca agresivita, vytrácanie kresťanských prejavov zo života, pokles počtu cirkevných krstov, sobášov, pohrebov, účastníkov bohoslužieb, či pribúdajúci počet pohrebov bez obradu…

Cirkev prináša do spoločnosti a do života ľudí hodnoty, ktoré robia človeka šťastným ako vo večnosti tak aj tu na zemi. Preto ak Cirkev nebude budovať svoju existenciu na spoločenstve a vzťahu s Trojjediným Bohom, a na princípoch na ktorých bola založená a 2 tisícročia fungovala pre dobro ľudí i spoločnosti a dokázala vybudovať našu civilizáciu a hodnoty, z ktorých stále žijeme a byť oporou pre ľudí aj v ťažkých situáciách, stratí dôvod svojej existencie a trend naznačený poslednými sčítaniami bude pokračovať možno až do úplného vytratenia sa kresťanov zo spoločnosti. Boh pozýva človeka a ponúka mu spoluprácu, ale záleží na ňom, aj na predstaviteľoch Cirkvi, či a ako ju príjme alebo ňou pohrdne. Potom ale musí niesť dôsledky, za seba i za tých, ktorých ovplyvnil. Cirkev nie je možné budovať len na ľudských princípoch a hodnotách. Cirkev, ktorá nestojí na Božích hodnotách, nemôže mať budúcnosť. Morálny relativizmus nemôže nikoho urobiť šťastným. Spoločenstvo, ktoré je rozdelené a rozkladané zvnútra nemôže mať budúcnosť. Nie je možné mlčať k páchaniu neprávosti, k pohŕdaniu Bohom a jeho zákonom. Bez rešpektu a dôsledného zachovania Dekalógu nemôže žiadne spoločenstvo, a vôbec nie cirkevné, úspešne existovať.

Už dva roky je naše zdravie ohrozené pandémiou a sme obmedzovaní opatreniami proti jej šíreniu, ohrozuje nás nebezpečenstvo svetového konfliktu, pociťujeme nárast cien potravín, energií, palív, nezamestnanosť, chudobu, ohrozuje nás príroda ku ktorej sa správame arogantne, komplikujú sa medziľudské vzťahy, pribúdajú nám problémy… Ako chceme fungovať, keď sa vzdávame Boha vytláčame ho z našich osobných, rodinných, spoločenských životov, ba zdá sa mi, že aj zo života Cirkvi na okraj, do zabudnutia, alebo ho svojim správaním či deklarovaním popierame. Či to pripustíme alebo nie, On je náš Stvoriteľ a Pán a bez neho nemôžeme mať budúcnosť ani večnú, ale ani pozemskú…

Okrem úbytku prihlásených k väčšinovým kresťanským cirkvám a prírastku nehlásiacich sa k žiadnemu cirkevnému spoločenstvu, sčítanie naznačilo aj to, že úbytok kresťanov súvisí s urbanizáciou, k viere sa hlásia väčšou mierou obyvatelia menších obcí, než obyvatelia veľkých miest, najmenej percent veriacich je v hlavnom meste Slovenska. Tiež naznačilo prírastok počtu ľudí, hlásiacich sa k menším kresťanským spoločenstvám, teda pribúda ľudí, ktorí odchádzajú z veľkých kresťanských cirkví a svoju vieru žijú aj úspešne šíria v malých cirkvách, spoločenstvách a skupinách.

Úpadok počtu katolíckych kresťanov je väčší po 30 rokoch slobody, kedy Cirkev mohla pôsobiť až do príchodu proti pandemických opatrení celkom slobodne bez obmedzení a s podporou štátu, než bol po 40 rokoch prenasledovania a šikanovania veriacich počas totalitného režimu.

Ľudovít Košík