Juraj Draxler vysvetlil, kde sú podľa neho korene teórie “lebo Fico”

Bratislava 19. januára 2021 (HSP/Foto:Screenshot YouTube)

Bývalý šéf rezortu školstva Juraj Draxler, ktorého do funkcie nominovala strana Smer-SD, sa v komentári na sociálnej sieti zamyslel nad “psychologickými koreňmi” vyhovárania sa súčasných vládnych politikov nad bývalú garnitúru. Predovšetkým na expremiéra Roberta Fica

“Poznáte ich, ľudí, ktorí do každej trochu vzdialenej politickej diskusie okamžite natrepú Fica a Smer a mafiánsky štát. A tým skončila akákoľvek zmysluplná diskusia o tom, čo sa vlastne v spoločnosti deje,” začína Draxler zamyslenie o tom, kde vzniklo známe “lebo Fico”.

Uviedol, že z jeho pohľadu ide svojím spôsobom o zaujímavý psychologický fenomén. Podľa exministra Juraja Draxlera sú v tejto súvislosti kľúčové tri aspekty. “Peniaze. Videl som to kedysi na vlastné oči – dosť veľa ľudí v 2. polovici 90. rokov prišlo na to, že je výhodné kričať, ako je ohrozená demokracia a prozápadné smerovanie. Lebo sú z toho demokratizačné granty, peniaze na budovanie občianskej spoločnosti, a ocenenia a prípadne miesta v nejakom inštitúte.”

Týchto ľudí, však podľa neho nie je ani zďaleka toľko, koľko je celkovo “leboficistov” v spoločnosti. “Ale dosť na to, aby sa svojím každodenným konaním a výkrikmi vedeli výrazne zasadiť o polarizáciu spoločnosti a inšpirovať kopu ďalších ľudí, aby komunikovali rovnako.”

Fenomén závisti

Draxler poukázal aj na fenomén závisti. “A snaha vysvetliť, ako to, že ja sa nemám tak dobre, ako iní, alebo dokonca, že mňa nikto neberie vážne. Tak sa dá aspoň na chvíľu si uľaviť nejakým politickým krikom.”

“Ak dovolíte, budem to ilustrovať na vlastnom príklade. Za niekoľko desaťročí svojho života som so Smerom bol vzdialene spojený len rok a štyri mesiace, keď som bol nominantom tejto strany na poste ministra. A pol roka predtým najprv poradcom a potom štátnym tajomníkom. Inými slovami, z celej mojej kariéry tvorí tento kvázi politický post malý zlomok. A naozaj kvázi politický, ja som si nechodil na Súmračnú po inštrukcie, ako viesť rezort. Úprimne, ja som už pred dvadsiatimi rokmi mal pomerne prestížny medzinárodný džob ako ekonomický novinár pre britskú agentúru Reuters, čo naozaj nemalo nič spoločné ani so Smerom ani s nejakými slovenskými politickými konexiami.”

Podotkol, že už odvtedy pôsobil v zahraničí. “A dávno predtým, ako som mal niečo so slovenskou politikou, zažíval som také situácie, ako že napríklad priletím do Ríma, vyzdvihne ma limuzína, absolvujem verejnú diskusiu s miestnymi vysokými štátnymi úradníkmi a akademikmi, potom nás pozývajúca inštitúcia všetkých zoberie na drahú večeru. Alebo si zaletím na seminár do Paríža, do Berlína, do Rigy, odprezentujem príspevok, ktorý vyjde v zborníku, zaplatia mi pár sto eur. Nemalo to absolútne nič so Slovenskom, bola to moja samostatná medzinárodná kariéra (ktorá ma ale bohvieako nenapĺňala, preto som to nechal).”

“Ale napriek tomu sa nájde nemálo ľudí, ktorí majú nutkanie vylievať si online žlč s vnímaním, ako keby ma zrodil Smer. Prečo? Často sú to, obávam sa, presne ľudia, ktorých neuveriteľne priťahuje to pozlátko (mňa nie) v podobe limuzín a dôležitosti a žerie ich, že to nemajú. A potrebujú si zdôvodniť, prečo nie – lebo im to Smer nedal a iným áno. Mimochodom, ak už niekto do takýchto diskusií chce pliesť toho Fica, úprimne, ak by nerobil politiku, tak je pravdepodobne úspešným právnikom a žil by si pomerne luxusne.”

Neschopnosť vnímať svet trochu inteligentne

Tretím zásadným bodom je podľa Juraja Draxlera neschopnosť vnímať svet trochu inteligentne. Podotýka, že spoločnosť sa neskladá primárne z politických strán. “Ak sa niekto nevie o Slovensku, o Európe, o svete baviť bez žlčovitých politických narážok, je to smutné.”

“A ak už sa o domácej politike či o politických stranách bavíme, dá sa to, samozrejme, robiť aj ostro, ale pritom inteligentne, s vnímaním, ako to celé vlastne funguje, aké majú ľudia vnútri systému motivácie a podobne. Ale sú takí, ktorí na to jednoducho nemajú mentálnu výkonnosť. A tak potrebujú len kričať. Niečo, čo už niekde inde počuli, v podstate nejaký slogan. Bohužiaľ, v tomto ich ohromne vychovávajú, opäť sa k tomu vrátim, médiá. Vytvárajú dojem, že byť zodpovedným občanom znamená byť neurotikom s extrémne úzkou slovnou a koncepčnou zásobou.”

Pripúšťa, že samozrejme sú ľudia, a nie je ich málo, ktorí aj nenávidia Smer. Aj ich baví veľa diskutovať o slovenskej politike, a robia to inteligentne, s bystrými postrehmi. “Prípadne sú naozaj rozhorčení kvôli konkrétnym prípadom neprávosti a neefektívnosti. Ale ruku na srdce, sem väčšina tých zombie, čo behajú po všetkých možných internetových fórach s Ficom na perách, nepatrí.”

Jaroslav Zajac