Bratislava/Rím 10. októbra 2018 (HSP/Foto:Jozef Mikloško)
Taliansko je chudobný kláštor s bohatými mníchmi – ide o výrok G. Andreottiho, talianskeho politika, ktorého som sledoval zblízka päť rokov. De Gasperi ho ako 27-ročného menoval štátnym tajomníkom. Ako kresťanský demokrat bol 7-krát premiérom vlády, 27-krát ministrom alebo štátnym tajomníkom. Ako 27-ročný sa stal poslancom parlamentu, odvtedy parlament neopustil, bol doživotným senátorom. 14. 1. 2019 bude sto rokov od jeho narodenia. Jeho slová vystihujú aj súčasné Taliansko
Situácia v tejto krajine nie je jednoduchá, ale nie je katastrofálna. Stála mediálna kritika ich pomerov je prehnaná. Šťastie krajiny sa nedá merať iba rastom HDP alebo verejného dlhu. K rastu HDP prispieva všetko, kde sa míňajú peniaze, aj poistné udalosti, súdy, rozvody, hazardné hry, pokazené práčky. Kto ich nemíňa, znižuje HDP. Titulky v novinách a kritika Talianska sú často neobjektívne a pesimistické. Málo je článkov, ktoré reálne opisujú radosti a starosti Talianov. 87% z nich sa hlási ku katolíckej cirkvi, mnohí žijú svoj život spokojne.
Taliansko je jednou z najobľúbenejších krajín sveta, ročne ho navštívi asi 40 mil. turistov, ktorí každý deň vhodia do Fontana di Trevi vyše 3000 Euro. Taliansko má 60% kultúrnych pamiatok sveta, 35 tisíc registrovaných vín, aj olivu, ktorá má viac ako 1700 rokov.
Výsledky európskej ankety časopisu Reader´s Digest v r. 2004, ktorej sa zúčastnilo 4000 ľudí z 19 krajín sveta hovoria, že najobľúbenejším národom v Európe sú Taliani (16%), najviac ľudí by najradšej žilo v Taliansku (16%), chcelo by mať taliansku národnosť (13%), najkrajší muži sú Taliani (34%) a Talianky (43%), najobľúbenejšia je talianska kuchyňa (40%). Po Angličanoch (30%), Taliani sú druhý (15%) s najväčším zmyslom pre humor. Najkrajším mestom Európy je Paríž, Rím je na druhom mieste.
Aj ja som si zamiloval túto krajinu, môj vzťah k nej nezávisí od jej vlády. Moje skúsenosti sú z postu veľvyslanca, ktorý Taliansko precestoval a spoznal v ňom tisícky sympatických ľudí. Okrem týchto 5 rokov som Taliansko navštívil aspoň 35-krát a preto nepodlieham panikám typu: „Rím zomiera…, krajina sa v roku 2018 stane najproblémovejšou krajinou EÚ…, Taliansko je spúšťačom novej finančnej krízy…, financovanie krajiny sa stáva neudržateľným…, riziko rozpadu eurozóny je reálne…“
Najprv spomeniem svoj postoj k Taliansku, potom stručne niektoré tvrdenia médií, nebudem ich citovať ani komentovať. Dotnem sa aj otázok súčasnej talianskej vlády.
Pri slove Taliansko mi napadne: nádherná príroda – more, hory, lesy a lúky, dôležitá história – pamätníky, múzeá a cintoríny, impozantná architektúra – paláce, námestia a baziliky, vysoká kultúra – hudba, spev a obrazy, úprimné i povrchné kresťanstvo – bohoslužby, procesie, kňazi, rehoľníci a pápež. Vybavia sa mi aj pínie a cyprusy, platany a topole, bary a pizérie, kapučíno a špagety, tisíce druhov pasty a stovky sort olív, bárky rybárov, blikajúce majáky a svetielka miest, piesne z Neapolu, Sicílie a Sardínie, básnici, herci, speváci, maliari a sochári, parky a galérie, antické vykopávky a víťazné oblúky, balkóny muškátov, oltáre Madony a kríže, mozaiky a fresky, mnísi a mníšky, pápež a audiencie, dobrosrdeční ľudia, veselá mládež a aktívna stárež, chlieb a hry, najmä futbal.
Vstupenka Talianov do Európy a sveta sa volá kultúra. Každý Talian má v krvi jej vírus: zmysel pre hudbu, spev, umenie, maľbu, filmy, operu, literatúru, poéziu. Hudba znie na uliciach, trhoch, v kostoloch a v sálach. Aj spev je všade – v uličkách, hostincoch, na námestiach. Všetci Taliani sú speváci, vidno to pri hymne alebo pri Va Pensiero.
Taliani pozorne sledujú vnútornú politiku, denne o nej a o futbale pri káve diskutujú. O zahraničné veci sa príliš nezaujímajú. Dávno tam majú multikultúrne prostredie. Farební občania, aj moslimovia, v silno katolíckom prostredí bývali priateľskí a tolerantní. Aj domáci si ich ctili a v núdzi podporovali. Desiatky rokov tisícky utečencov prichádzali na chudobný ostrov Lampedusa, Európu to nezaujímalo, zareagovala, až keď začali prúdiť aj ďalej. Situácia zo súčasnými statisícmi imigrantmi je však iná, silno kontroverzná, dobre ju vystihuje v svojich príhovoroch Matteo Salvini, podpredseda vlády a minister vnútra.
Závidím tým, ktorí v Ríme, plnom histórie, pamätihodností a zelene, ešte neboli. Chodiť po Ríme kde ťa oči vedú, sa mi zriedkakedy podarilo. Netušíš, kam ideš, koho stretneš a čo uvidíš? Každý deň sa všeličo deje, treba mať otvorené oči a srdce.
Taliansko je zakladajúcim členom EHS, NATO a OECD. Je šiestym najpriemyselnejším štátom sveta, piatym prispievateľom do OSN, tretím v účasti na mierových misiách, je našim tretím obchodným partnerom. Máme podobnú mentalitu ľudí, vyrastajúcu z kresťanských koreňov. Slovenský kňaz, ktorý tam desaťročia žil, mi povedal: „Pochopil som taliansku dušu, ktorá je veľmi ľudská a vie zákony správne a humánne interpretovať.“ Nie zákon je podstatný, ale okolnosti v ktorých sa porušil, aj úmysel, dialóg a úsmev.
Aj priemerný Talian má v krvi dedičstvo predkov – kultúrnosť, vrodenú inteligenciu, takt, prajnosť. Rozpozná kultúrne od nekultúrneho, originál od kópie, dobré od zlého, dôležité od nedôležitého. Košický rodák, spisovateľ Sándor Marai, ktorý žil dlho v Neapole, povedal: „Kultúrnosť a prirodzená inteligencia pôsobí v krvi Talianov ako hormón. Kultúrnosť zapríčinila, že sa ich negatíva civilizácie temer nedotkli.“
Sever je viac germánsky, presnejší a chladnejší, stred je pod vplyvom cirkvi a Vatikánu, juh je pomalší, arabský. Taliani sú majstri improvizácie, ktorá nastupuje, ak všetko zlyhalo. Generál NATO mi povedal, že kvôli tejto vlastnosti má pri sebe vždy Taliana.
Aké sú problémy Talianska, skutočné, aj neskutočné, z čoho, podľa médií pramenia?
O ekonomickej situácií sa už dlho nehovorí pozitívne. Problém je najmä vo veľkých regionálnych rozdieloch. V severných, priemyselne silných regiónoch, miera nezamestnanosti dosahuje nízke čísla, ale zvyšuje sa počet ľudí na hranici chudoby. Celková nezamestnanosť je asi 11%, na juhu presahuje 20%. Nezamestnanosť mladých je asi 30%, na juhu až 50%. Mnohí ľudia v krajine, najmä na juhu, poberajú rôzne sociálne výhody a dávky.
Problémom je vysoký objem nesplácaných úverov v bankách. V prípade úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam, dosiahol takmer 150 mld. Eur, v prípade úverov domácnostiam 35 mld. Eur. Objem zlyhaných úverov je najvyšší v EÚ.
Najväčšie obavy ohľadom hospodárskej situácie vyvoláva vysoký vládny dlh krajiny. Na úrovni 130-135% HDP predstavuje najväčší dlh spomedzi krajín EÚ, okrem Grécka. Vysoký dlh je najmä dôsledkom deficitu verejných financi. Ľudí zamestnaných vo verejnej správe možno len ťažko prepúšťať.
Hospodárstvo Talianska je silné a diverzifikované. Politická situácia zapríčiňuje, že kurz eura voči USD klesá a finančné trhy dávajú rizikovú prirážku na talianske dlhopisy. Existenčne sú ohrozené talianske banky, krajina nevykazuje rast HDP. Zadlženie, ktoré sa meria v pomere k HDP, teda neklesá.
Podľa prieskumov temer polovina (48%) Talianov chce vystúpiť z EÚ. V krajine sa zvýšila kriminalita, imigranti priniesli predtým nebývalé choroby a nákazy.
Podľa médií – táto situácia pripravila pôdu pre extrémistické a populistické politické strany, ktoré vyhrali marcové voľby. Na severe, kde Talianov najviac trápila migračná kríza zvíťazila „ultrapravicová“ strana Lega Nord (LN) a na juhu zvíťazila „populistická“ strana Hnutie piatich hviezd (M5S). LN získala popularitu sľubovanými proti imigračnými opatreniami, M5S sľubovaným nepodmieneným základným príjmom a zrušením úsporných opatrení.
Ako poslanec som v r. 2014 navštívil plénum ich parlamentu – bolo tam vtedy iba niekoľko mladých v džínsoch z M5S, strany komika Beppe Grilla, ktorý vstúpil do politiky až v r. 2009. Kritizoval som, že v krajine plnej demokratických tradícií, došlo k takejto situácii. Dnes je však situácia iná, vo vláde sedia viac odborníci ako politici.
Predseda LN Matteo Salvini v predvolebnej kampani hlásal: „V Taliansku je pol milióna neregulárnych migrantov. Všetkých ich je potrebné poslať domov! Jediným, čo zapôsobí proti rasizmu bude kontrola, regulácia a obmedzovanie migrácie! Milióny Talianov sú v ekonomických ťažkostiach. Taliani nie sú žiadni rasisti, ale kontrole sa vymykajúca migrácia rasizmus vyvoláva spolu s ďalšími reakciami, ktoré nebudú pozitívne. Práve tomu chceme zabrániť.“ Podobné názory zdieľali aj „pronárodné, protimigrantské a euroskeptické“ M5S.
Volebná účasť na tohoročných talianskych parlamentných voľbách bola vysoká – 73%. Volebný systém bol väčšinovo – proporcionálny. Poslanci, zvolení väčšinovo sa stali menej závislí na politických stranách. M5S v predvolebnej kampani veľmi agitoval cez internet, horlil napr. za priamu demokraciu a nepodmienený príjem od štátu pre každého občana.
Aj keď Hnutie piatich hviezd a Ligu severu média podceňovali, podarilo sa im zostaviť funkčnú vládu. Po dvoch neúspešných pokusoch vytvorili vládu „protisystémové“ strany: M5S, ktorá vo voľbách získala 31% hlasov a „pravicovopopulistická“ LN s 18% hlasmi.
Univerzitného profesora práva Giuseppeho Conteho, ktorý nemal skúsenosti s politikou, nominovali na premiérsky post. Tento premiér z M5S prekvapuje svojimi postojmi. Nezabudol, že žil a študoval v pôsobisku sv. Pátra Pia, v San Giovani Rotondo. Univerzitu absolvoval v Ríme na súkromne cirkevnej LUMS-E, Slobodnej univerzite Panny Márie Nanebovzatej. Napr. začiatkom októbra 2018 sa zúčastnil osláv 100-ročnice smrti Pátra Pia v San Giovanni Rotondo, 4.10. bol na slávnosti sv. Františka v Assisi. V rozhovore z 3.10.2018 v populárnom katolíckom rodinnom časopise Famiglia Cristiana má interview o svojej ceste viery. Hrdo sa hlási ku cirkvi, vyslovil uznanie pápežovi Františkovi, bránil ho pred útokmi a konštatoval, že „Padre Pio ma inšpiroval v politike“ a „Netvorím znova kresťanskú demokraciu, ale demokraciu kresťanov“.
Vicepremiér Matteo Salvini, minister vnútra, si pri prejavoch servítku nekladie: „Za posledné 4 roky sa u nás vylodilo 700 tisíc ľudí, 160 tisíc z nich je ubytovaných v hoteloch, ročne to stojí 5 miliónov Euro. 130 tisíc odmietnutých falošných azylantov sa odvolalo, neutekajú pred žiadnou vojnou. 5 mil. Talianov žije na okraji chudoby. Za rok urobili cudzinci v Taliansku 240 tis. zločinov, 700 denne, tretinu zločinov v Taliansku vykonajú cudzinci.“ Salvini je za ukončenie sankcií voči Rusku, má dobrý vzťah s prezidentom Putinom, s ktorým sa niekoľko krát stretol.
Čo o tejto vláde hovoria titulky najmä „mainstrímových“ médií?
Vláda sľubuje zmierňovanie daní a zavedenie minimálneho nepodmienečného príjmu.
Napriek vyhrážkam Ligy severu, Taliansko nemieni opustiť Eurozónu.
Salvini uviedol, že chce rešpektovať všetky európske limity, ale aj to, že je pre neho najdôležitejší blahobyt talianskych občanov.
Európska komisia sleduje finančné plány talianskej vlády “so zvýšenými obavami”.
Taliansky návrh, aby sa na budúci rok schválil rozpočet so schodkom 2,4 % HDP, je “výrazným odklonom” od spoločnej hospodárskej politiky EÚ. HDP Talianska sa stále nachádza pod úrovňou z roku 2008.
Podľa pravidiel EÚ malo by Taliansko, tretia najväčšia ekonomika eurozóny, vzhľadom na svoj verejný dlh 2,3 bilióna eur, hospodáriť lepšie.
„Rátali sme s tým, že sa tento rozpočet Bruselu nezapáči,“ povedal šéf M5S di Maio. „Nejestvuje plán B, ani úvahy o tom, že by sme sa zámeru vzdali.“
Verejný dlh Talianska v 1. kvartáli r. 2017 bol 134,7 HDP, horšie na tom bolo iba Grécko (176,2%), trochu lepšie Portugalsko 130,5% a bohaté Belgicko s biznisom EÚ (103,1%). Slovensko má 50,9%, celá EÚ 84,1% a krajiny s Euro 89,5%. 15 krajín EÚ ma pod 60%, najnižší dlh má Estónsko 9,2%, Bulharsko 25,6%, nízko zadlžené je aj Rumunsko, Poľsko, ČR, Litva a Lotyšsko. Nové členské štáty EÚ teda žijú menej na dlh a nad svoje pomery.
Pripomínam, že neregulovaný trh s derivátmi na celom svete je 1,4 biliardov ročne (biliarda je 1 a pätnásť núl). Sú to nezdanené peniaze, ktoré sa nezískavajú prácou ale špekuláciami.
Pred 15 rokmi mi riaditeľ výskumu v NATO Defence College v Ríme Nemec D. Ochse povedal to, čo je aktuálne aj dnes: „Európa a Amerika sú vinné za mnohé svoje problémy. Hlásajú slobodu a dávajú ju všetkým, aj zločincom a zlým ľuďom. Sloboda bez hraníc a morálnych zákonov prinesie mladým skôr-neskôr konflikt so zákonom a pobyt vo väzeniach… Banky si robia s financiami čo chcú. Financujú koho chcú, presúvajú peniaze zo štátu do štátu a nezdanene špekulujú s obrovskými sumami. V ich moci je likvidácia štátov, firiem a bánk… Kresťanstvo je v niektorých štátoch Európy na okraji spoločnosti. Miesto neho prichádza cudzí prvok – islam. Nemôžeme si odseknúť korene, z ktorých žijeme.“
Proti tomuto treba celosvetovo niečo robiť, ale to je už iná téma!
Jozef Mikloško