Môj profil 
Predplatné
Čo si myslíte o Európskej Únii? Akýsi „dáždnik“ nad európskymi štátmi je iste potrebný, otázka stojí, aká forma je optimálna, a kde už to je príliš centralizované. Kde je podľa vás tá správna hranica? Nesmeruje Brusel k vytvoreniu akéhosi novodobého „žalára národov“?
Žalárom národov by som to určite nenazval. Ja som bol, a stále ešte som, veľmi silný fanúšik myšlienky Európskej únie. Čoraz viac sa však ukazuje, že Brusel, to sú vlastne len figúrky Berlína a Berlín, to je figúrka Washingtonu. Toto je úplne jasne čitateľné. Hoci vzhľadom na to, že Donald Trump sa stáva čoraz viac neriadenou a nesvojprávnou strelou, tak Berlín, čiže dnes pani Merkelová, začína byť sebavedomejší. Ja som samozrejme bol za Úniu z pohľadu voľného pohybu pracovných síl, voľného pohybu kapitálu, zrušenia hraníc a vytvorenie spoločného schengenského priestoru, atď., to sú úžasné veci. Ale keby sme boli vstupovali do Únie v situácii ako teraz, že nám nasilu natláčajú imigrantov a chcú úplne prevrátiť našu tradičnú európsku kultúru, tak zrejme by som nebol za vstup do takej únie. Myslím si, že aj väčšina normálnych Európanov to takto vidí a cíti.
Znamená to, že je tu možnosť rozpadu EÚ?
Ak Brusel, alebo lepšie povedané, ak bude Berlín cez Brusel robiť takýto nátlak, tak musia počítať s tým, že čoraz silnejšie budú autonomistické a antibruselské tendencie a strany – čo mi je veľmi ľúto. To, že v Nemecku je dnes silná AfD, to je dôsledok politiky kancelárky Angely Merkelovej. A takisto to, že dnes u nás máme Kotlebu nad desiatimi percentami, to je dôsledok práce týchto slniečkárskych a kaviarenských politikov a novinárov. Táto súvislosť je veľmi jednoduchá a jednoznačná.
Spomínali ste amerického prezidenta Trumpa, povedali ste že sa stáva čoraz viac neriadenou strelou. Čo si myslíte o jeho pozícii a dnešnej americkej politike, z ktorej sú mnohí v rozpakoch?
Ja som sa kedysi vyjadril, že vojensko-priemyselný komplex nedovolí Trumpovi vyhrať v súboji s Clintonovou vyhrať voľby. On ich síce formálne vyhral, ale de facto ich nevyhral, pretože všetci vidíme, že to, čo sľuboval pred voľbami, s čím si získal voliča – mám na mysli najmä zahraničnú politiku – je na hony vzdialené realite, konkrétne napríklad vo vzťahu k Rusku. On tie voľby formálne vyhral, ale mocenské skupiny si cez Kongres a vplyvných politikov aj tak robia to, čo potrebujú. Situácia však môže byť aj nebezpečná, pretože Trump sa môže dostať do kŕča a aby ukázal, že je chlap na správnom mieste, môže urobiť niečo nepredvídateľné.
Jeho kroky sú rozporuplné, povie jedno, urobí druhé. Vyzerá to, ako keby tam prebiehal nejaký zápas.
Áno. Jeho zvláštne správanie je jednoznačne svedectvom o mohutnom vnútropolitickom boji. V tejto súvislosti je pozoruhodný zmätok v hlavách hlavnoprúdových novinárov u nás i vo svete, ktorí vo svojej pomätenosti zašli tak ďaleko, že kritizovali stretnutie dvoch najmocnejších mužov sveta, ktorí v Helsinkách hovorili o zlepšení vzťahov USA a Ruska. Tí chlapci sa dostávajú do postavenia vojnových štváčov, ale im to zrejme nedochádza.
Myslíte si, že vnútropolitická situácia v USA dáva Európe šancu sa aspoň čiastočne oslobodiť spod americkej nadvlády? Alebo dokonca do tej miery, že by americkí vojaci odišli z Európy?
Neviem to posúdiť. Prítomnosť amerických vojakov v Nemecku je na jednej strane veľmi problematická, pretože je už 73 rokov od skončenia druhej svetovej vojny, Varšavská zmluva dávno skončila, čiže z tohto pohľadu by tam už byť nemali. Keď som bol v PZ NATO, Američania mi vraveli, že v Nemecku nie sú kvôli obave z Rusov, ale z Nemcov. Presne ako vravel prvý generálny tajomník NATO lord Ismay – „keep the Russinas out, Americans in and Germans down“.
Myslíte, že naozaj je tu hrozba, že by v Nemecku opäť ožili imperiálne a dobyvačné chúťky?
No veď už sa to začína, príznakov je dosť. Takže na jednej strane je Nemecko stále okupovanou krajinou, ale na druhej strane by som bol veľmi opatrný so sťahovaním Američanov z Európy. Myslím, že hlavným dôvodom brexitu bola obava Britov z narastajúcej hospodárskej moci Nemecka.
Vy ste kedysi boli vo vysokej funkcii v NATO. Čo si dnes, aj v tomto kontexte, o čom sme teraz hovorili, myslíte o NATO?
Bol som viceprezidentom parlamentného zhromaždenia, to bol akýsi parlament NATO. Bol som v tej funkcii asi dvaapol roka a podľa mojich skúseností to v NATO funguje asi tak ako vo Varšavskej zmluve: k nejakej téme je diskusia, potom sa diskusia uzavrie, americký vyslanec povie, čo si on o tom myslí, potom sa dá hlasovať, všetci sa pozrú ako hlasuje Američan a je odhlasované. Takto to bývalo aj za Varšavskej zmluvy, iba sa hlasovalo podľa sovietskeho predstaviteľa a takáto istá je aj vnútorná demokracia v NATO. NATO je oficiálne obranný pakt, ale reálne, kto nás ohrozuje?
Ale na druhej strane, nič nie je iba čierne alebo iba biele. V NATO je v súčasnosti aj Turecko aj Grécko, a to je dobre – to sú dva štáty s tak animóznou históriou, vrátane vojen – napokon na Cypre je stále vojnový stav – že nebyť NATO, tak by ich sotva niekto udržal na uzde. Veď prečo je Grécko také zadĺžené? Lebo má v pomere k rozpočtu jedny z najvyšších zbrojných výdavkov. Ich armáda je podstatne slabšia ako turecká, ale aby udržali aspoň akú-takú rovnováhu, tak majú najmodernejšie zbrane, ktoré im Američania a Nemci radi dodajú. Na to im vždy banky požičajú a chudák Grék aby to platil.
Takže NATO plní skôr úlohu regionálneho policajta než ochrancu pred vonkajšou hrozbou, ako sa to zvykne prezentovať?
NATO ako celok tu nikto neohrozuje. Veď Rusi majú dosť svojich domácich starostí na to, aby ešte mohli pomýšľať na nejakú vojenskú expanziu, ich stratégia je udržať celistvosť svojho obrovského územia. Ďalšou vecou je, že kedysi, ešte pred takými dvadsiatimi rokmi, keď sa krajina zadĺžila tak, že už nebola šanca, že splatí svoj vonkajší dlh, mohla to riešiť tak, že vyvolala vonkajší vojenský konflikt. Ale to už sú dnes zastaralé úvahy – dnes keď chcete zmazať vonkajší dlh, tak zlikvidujete počítačové siete alebo urobíte nejakú internetovú katastrofu a je to vybavené, veď všetko je dnes v počítačoch. Keď sa stratia dáta, tak je to ako keby bola vojna, akurát bez ľudských obetí.
Prečo potom NATO tak nástojí na intenzívnom zbrojení svojich armád?
Musím Vás opraviť – nie NATO nástojí, ale USA. Predovšetkým, armáda NATO je iba fikcia: NATO nemá svoju armádu, má iba národné armády svojich členských krajín. A prečo sa tak zbrojí? Základná otázka je, kto nás ohrozuje. Jedinou naozajstnou hrozbou je nekontrolovaný príliv migrantov. Tak sa pýtam: načo je NATO po zuby ozbrojená organizácia, ktorá má v každej krajine svoju členskú armádu, keď nie je schopná urobiť také opatrenia, aby zastavili prílev anonymných migrantov, ktorí majú iba tenisky a mobily? Čiže odpoveď na Vašu otázku je jasná – ide výlučne o kšefty so zbraňami.
Ivan Lehotský
.jpg)
