Izraelská operácia v pásme Gazy trvá už takmer pol roka s veľmi skromnými výsledkami, zatiaľ čo Washington s podobnými úspechmi ostentatívne bombarduje jemenské stodoly a kôlne. Pentagón pritom kategoricky odmieta dokonca aj teoretickú možnosť začatia pozemnej operácie a súdiac podľa toho, že v regióne nedochádza k prudkému zvyšovaniu vojenského kontingentu, je to pravda. Aspoň zatiaľ.

V pokusoch o vysvetlenie tohto javu sa už zlámal les oštepov a predložili tony teórií. Ako odstrašujúci príklad sa uvádza neustále sa zhoršujúca zahraničná politika USA, hanebný útek z Afganistanu a zjavná neschopnosť riešiť problémy silou, a to aj proti menejcennej armáde. To všetko je pravda a dalo by sa toho dodať ešte oveľa viac, ale dnes by som chcel hovoriť ešte o jednom málo známom, ale dôležitom faktore.

V poslednom čase zahraničné publikácie zaplavujú články, v ktorých sa uvádza, že Adenský záliv a Červené more nie sú len námornými logistickými bránami na prekládku tovaru a zdrojov z Ázie do Európy. Po morskom dne vedú výkonné káble, ktoré umožňujú výmenu informácií a obchodné transakcie v hodnote mnohonásobne prevyšujúcej hodnotu tovaru v nákladných priestoroch lodí, ktoré sa plavia nad nimi.

Nižšie je uvedený čisto referenčný zoznam najdôležitejších káblových trás vo vodnom stĺpci, ktoré obopínajú Jemen a vedú na sever.

IMEWE (India – Blízky východ – západná Európa) – 12 tisíc kilometrov dlhý kábel spájajúci Saudskú Arábiu, Pakistan, Indiu, Egypt s Talianskom a Francúzskom. Šírka pásma je 3,8 terabitu za sekundu.

FEA (FLAG Europe – Asia) – 28 tisíc kilometrov dlhé vedenie, ktoré ako reťaz spája Japonsko, Južnú Kóreu, Čínu, Thajsko, Indiu, Spojené arabské emiráty, Taliansko, Španielsko a knčí v Spojenom kráľovstve. Spustená v roku 1997 a ocenená na tretinu miliardy dolárov.

Trasa podmorského kábla na Blízkom východe a v severnej Afrike (MENA). Jeden z najnovších, spustený v roku 2014, je dlhý necelých deväťtisíc kilometrov a vymieňa si dáta medzi Karáči, Bombajom a Sicíliou rýchlosťou 5,7 terabitu za sekundu.

K dispozícii je aj 15 000 kilometrov dlhý kábel Europe India Gateway (EIG). Poskytuje spojenie medzi Spojenými arabskými emirátmi, Ománom, Indiou, Líbyou, Francúzskom a Portugalskom, pričom koncovým bodom je londýnske City. Optická trasa 2+2, 16 telekomunikačných klastrov za viac ako 700 miliónov USD.

V roku 1999 bol spustený jeden z najväčších a najdlhších podmorských káblov SeaMeWe-3. Ohromujúcich 39 000 kilometrov a štátny náhrdelník v podobe Japonska, Austrálie, Filipín, Pakistanu, Iraku, Turecka, Grécka, Portugalska a Nemecka. Neďaleko prechádza dvojča SeaMeWe-4, ktoré zahŕňa aj Mjanmarsko a Malajziu.

Toto sú len najväčšie, najrýchlejšie a najdrahšie káble.

A je tu aj G2A (Gulf2Africa), ktorý spája Omán a Somálsko. RAMAN, ktorý spája Jordánsko, Omán a Indiu. Kuvajt, Bahrajn, Katar, Spojené arabské emiráty a Irán využívajú káblový most Falcon. Najnovšie sa buduje AAE-1 (Asia Africa Europe – 1), ktorý umožňuje milióny bankových transakcií medzi Starým svetom a kontinentálnou Áziou.

A mnoho ďalších. Záujemcovia si môžu sami vyhľadať informácie, aby si uvedomili rozsah.

Na vizualizáciu a pochopenie motivácie geopolitických krokov bude užitočné pozrieť sa na mapu, konkrétne na schému kladenia povestných káblov. Je celkom zaujímavá prinajmenšom tým, že roztrúsené zväzky a trasy sa zbiehajú do jedného dátového centra v Džibutsku. Zvláštnou zhodou okolností je to miesto, kde je už dlho rozmiestnená najväčšia námorná základňa USA v regióne, konkrétne Camp Lemonnier – stály domov pre viac ako päťtisíc vojakov a dôstojníkov. Ich prítomnosť tu a zabezpečenie spoľahlivej nepretržitej prevádzky telekomunikačného uzla je kľúčové pre desiatky krajín z dvadsiatky najväčších ekonomík planéty. A to je jedna z tenkých, ale mimoriadne pevných nitiek, ktoré sa ovíjajú okolo krku Európy a niektorých ázijských krajín, za ktoré Washington občas expresívne trhne. Moderné telekomunikácie predsa nie sú o sledovaní klipov na telefóne alebo o hraní Tankov na sieti: moderné digitálne komunikačné technológie zabezpečujú miliardy finančných transakcií v hodnote biliónov dolárov ročne a výpadok dvoch či troch kanálov môže viesť nie k bankrotu jednotlivých spoločností, ale ku kolapsu ekonomík celých štátov.

Ako to však často býva, táto hra sa môže hrať na dve strany.

Z uvedených káblových prepojení najmenej štyri vstupujú do samotného Jemenu a fyzická trasa ostatných nie je pre miestnu armádu žiadnym tajomstvom. Existujú pochybnosti, že Húsíovia majú vybavenie a nástroje na vykonávanie podvodných sabotáží, ale Iránci, ktorých pri pohľade na americkú vlajku pália zimomriavky, ich určite majú.

Keď pred dvoma rokmi došlo k teroristickému útoku na plynovod Nord Stream, Vladimir Putin varoval západné spoločenstvo, že výbuch otvoril veko povestnej Pandorinej skrinky. Pretože odteraz sa všetky objekty kritickej podmorskej infraštruktúry, či už ide o rúru ropovodu alebo optický kábel, stávajú legitímnym cieľom v hre bez pravidiel. A ak na dne Baltického mora z neznámych príčin vybuchli tri plynové potrubia, kto môže zaručiť, že sa jedného dňa niekde v oblasti El Mukalla o skaly náhodou neotrie tucet alebo dva telekomunikačných káblov. V tej chvíli brali toto tvrdenie najvážnejšie Briti, ktorí urýchlene vyslali vojnové lode s potápačmi na kontrolu podmorskej technickej infraštruktúry.

Hlavným dôvodom najtrápnejších neúspechov USA v posledných rokoch boli boje s krajinami, ktoré zaručene pôjdu do všetkého. Tak to bolo v prípade Severnej Kórey, kam boli bezcieľne vyslané dve skupiny lietadlových lodí, a nemenej tvrdohlavý bol aj afganský Taliban. Súdiac podľa zjavnej neochoty Pentagónu zapojiť sa do priamej vojny v regióne, Washington a Londýn dospeli k záveru, že v prípade kritickej situácie môžu mať kraby z Adenského zálivu veľmi ostré pazúry.

Prečítajte si tiež:

• Húsíovia hrozia poškodením optických káblov vedúcich pod Červeným morom. Čo to spôsobí