Na simulované dvojtýždňové cvičenie sa vojaci patrične vybavili. Priviezli tanky Challenger II, stíhačky F-16 a delostrelecké systémy Himars – najlepšie vybavenie, akým Západ disponuje. Pripravujú sa na boj v zákopoch, na mínových poliach, na prepady a mínometné útoky pri -20 °C a v metrových snehových závejoch.

Ešte nedávno bola myšlienka viesť vojnu proti Rusku považovaná za žart. Keď Mitt Romney kandidoval na prezidenta USA, povedal, že Moskva je hrozbou. Barack Obama sa mu vtedy vysmieval: „Osemdesiate roky teraz volajú a pýtajú si späť svoju zahraničnú politiku. Studená vojna sa skončila pred 20 rokmi!“

Takto uvažovala Amerika aj Európa. Viedlo to k tomu, že západné krajiny zmenšili svoje rozpočty na obranu a preorientovali svoje armády na boj na Blízkom východe. Len pred piatimi rokmi Emmanuel Macron tvrdil, že NATO je „svojím mozgom mŕtve“. Povedal, že by bolo „obrovskou chybou“ neobnoviť spoluprácu s Ruskom. Putin vojnu nechcel.

Niekoľko rokov potom Putin napadol Ukrajinu. „Aliancia sa prebudila na ten najhorší z elektrických šokov,“ uvažoval Macron minulý rok.

Simulácie vojenskej obrany

Rusko má na Ukrajine prevahu. Európski lídri varujú, že by čoskoro mohlo začať útok na člena NATO. Estónsky premiér, poľský šéf národnej bezpečnosti a dánsky minister obrany tvrdia, že Rusko by mohlo mať vojakov a vojenské vybavenie potrebné na začatie útoku do troch rokov. Aby bolo NATO pripravené, organizuje tento rok najväčšie vojenské simulácie ako kedykoľvek od rozpadu Sovietskeho zväzu. Počas celého roka 2024 bude približne 100 000 vojakov z celej aliancie nacvičovať obranu európskej pôdy.

Väčšina zahraničných jednotiek v estónskom lese po prvýkrát operuje v extrémnych mrazoch. Spaľovacie motory niekedy neštartujú, zbrane niekedy nestrieľajú… Jednoduché veci, ako napríklad otvorenie dverí obrnených vozidiel, sa tu stávajú zložitými. Veľká časť vybavenia nie je vyrobená na prácu v takýchto teplotách a ani vojaci na to nie sú zvyknutí.

„Teraz už nejde len o fyzickú odolnosť, ale aj o to, ako sa s počasím vyrovná vaša myseľ,“ hovorí Andrus Merilo, veliteľ hlavnej estónskej brigády. Je to vysoký, vážny muž s krivými zubami a sivou bradou. Vyzerá, že je pripravený na boj. Merila práve navrhol estónsky minister obrany Hanno Pevkur za budúceho veliteľa armády. Ak túto úlohu získa, jeho jedinou úlohou bude zabrániť ruskej invázii.

Najslabšie miesto

Pobaltskí lídri tvrdia, že sever je najslabším miestom NATO. Putin by nemohol zaútočiť cez Ukrajinu alebo Čierne more. Rusko má však 1 500 km dlhú spoločnú hranicu s Nórskom, Fínskom, Estónskom a Lotyšskom. Táto oblasť sa rýchlo militarizuje. Moskva vytvára nový armádny zbor vo vidieckej republike Karélia. Región hraničí s Fínskom a do roku 1940 bol jeho súčasťou. Fíni, ktorí vstúpili do NATO len minulý rok, diskutujú o tom, či by ich krajina mala mať jadrové zbrane. Tri pobaltské štáty plánujú vybudovať stovky bunkrov pozdĺž svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Ak Putin zaútočí, reakciu NATO už naplánoval Chris Cavoli, americký generál, ktorý velí vojenským operáciám aliancie. Regionálne plány NATO prideľujú presné sily na rôzne miesta: X tankov pre toto mesto, Y jednotiek pre toto mesto. Plány, ktoré majú údajne 4 000 strán, sú tajné. Údajne sa v nich uplatňuje nová vojenská taktika, založená na tom, ako Rusko bojovalo na Ukrajine. „Vracajú sa k uvažovaniu o geografii, ale aj o čase. Kde by ste potrebovali byť? S akými silami? Kedy?,“ hovorí vysokopostavený predstaviteľ NATO.

Tohtoročné vojenské cvičenia NATO sú zamerané na oboznámenie sa s Cavoliho plánmi. Krajiny, ktoré naposledy bojovali proti teroristom z Islamského štátu, sa musia prispôsobiť úplne iným podmienkam. Džihádisti mali málo delostrelectva a ich letectvo pozostávalo z troch ukradnutých lietadiel zo 70. rokov. Pre NATO by bolo ťažšie prekonať silu ruskej paľby. Na Ukrajine nasadených 470 000 ruských vojakov môže denne vypáliť 20 000 striel a väčšina ich letectva je stále funkčná.

Napodobňujú ruskú taktiku

Britskí vojaci v Estónsku trénujú boj v zákopoch, ako to robili ich pradedovia v západnej Európe pred sto rokmi. James Fern, ktorý velí britskej bojovej skupine, hovorí, že vo vojnových simuláciách žiada vojakov, aby napodobňovali ruskú taktiku. Čoraz častejšie používajú delostrelectvo. Zvyšujú používanie paľby s dlhým dostrelom, balistických rakiet… V jednom cvičení Briti, Francúzi a Američania útočia na Estóncov tankami Challenger II a delostreleckým systémom Himars. Estónci majú švédske obrnené vozidlá CV-90, vrtuľník a dopravné vozidlá XA-188 a bránia dve cesty, vinúce sa na sever cez les.

Všetci vojaci majú na sebe biele maskovanie a zo svojich diel strieľajú lasermi na snímače, ktoré sú umiestnené na pancieroch protivníka. Zbrane patrične praskajú, ale tanky a delostrelectvo vydávajú umelé zvuky, ako z retro strieľačky. Keď tanky a delostrelectvo vystrelia, správy sa odošlú na základňu. Tam sa vypočíta, koľko ľudí by zomrelo, a údaje sa sprostredkujú späť na základňu. Mŕtvi potom opustia bojisko. Niekedy je potrebné odstrániť falošnú prekážku, napríklad mínové pole. Vojaci vtedy zavolajú na základňu a na desať minút si zdriemnu, aby simulovali skutočné zdržanie. Potom pokračujú ďalej.

To všetko robí vojnovú hru tichou a pomalou. Začína sa uprostred dopoludnia a mala by sa skončiť okolo polnoci v boji zblízka s ďalekohľadmi nočného videnia. V polovici popoludnia sa útočiace jednotky zastavia za zákrutou cesty. Päť francúzskych vojakov je vyslaných stovky metrov dopredu cez sneh a borovicový les, aby obkľúčili estónske pozície. Brodiť sa cez hlboký prašný sneh znamená, že im chvíľu trvá, kým sa dostanú bližšie. „Sú to Francúzi, čo sa dá robiť?,“ hovorí vojak, ktorý sleduje cvičenie.

Britský vojak na otázku, či je armáda pripravená na vojnu s Ruskom, odpovedá : „Už teraz vedieme vojnu proti migrácii… A nedokážeme zastaviť ani čln,“ pokrčí plecami.

Učíme sa z minulosti

Vie Cavoli, ako bude vyzerať ďalšia vojna? „Je to večný problém. Na ďalšiu vojnu sa pripravíte tak, že sa pozriete na tú poslednú,“ uviedol. Americké a európske sily spočiatku neboli vycvičené na boj v malých konfliktoch, s ktorými sa stretli na Blízkom východe. Nikto neočakával, že v roku 2024 sa budú opäť pripravovať na boj v zákopoch.

Mnohí predstavitelia NATO dokonca ani neveria, že príde konfrontácia s Ruskom. „Nie som si istý, či nastane vojna,“ hovorí Philip Breedlove, jeden z Cavoliho predchodcov. Posledný britský generálny tajomník NATO George Robertson súhlasí. „Nemyslím si, že Putin má chuť prekročiť hranicu článku 5,“ uviedol. Robertson si myslí, že Rusko namiesto toho skôr zaútočí na Moldavsko alebo Gruzínsko. Samotný Putin povedal Tuckerovi Carlsonovi, že by nenapadol Poľsko ani pobaltské štáty – nech to stojí, čo to stojí. „Prečo by sme to mali robiť?“ povedal v ostro sledovanej diskusii. „Jednoducho nemáme záujem,“ dodal. Členovia NATO hovorili o „imaginárnej ruskej hrozbe“.

NATO bude znepokojené tým, že ukrajinská protiofenzíva proti Rusku s použitím západnej taktiky bola neúspešná. Koordinácia delostreleckej paľby, rakiet a presunov vojsk sa ukázala ako príliš náročná. Raketové údery nepriniesli dostatočný efekt na vytlačenie ruských pozícií. Putin odstraňuje aj slabiny svojej armády. Po tom, čo ruská armáda stratila toľko vojakov a toľko techniky pri šialenom prvom útoku na Kyjev, vybudovala vrstvené opevnenia na obranu územia, ktoré zabrala na východe Ukrajiny. Rusko sa naučilo rušiť systémy Himars.

Chýba protivzdušná obrana

Aj keby sa plány a taktika NATO ukázali ako správne, členovia aliancie nemajú vybavenie na boj proti Rusku. Pobaltské krajiny napríklad nemajú raketové systémy na ochranu svojho vzdušného priestoru. Estónsku bola na minuloročnom summite vo Vilniuse prisľúbená batéria systému protivzdušnej obrany, ale stále ju nedostalo. Všetky systémy boli poslané na Ukrajinu.

„Protivzdušná obrana bola Ukrajine poskytnutá v takom veľkom množstve, že je zrejmé, že v našich schopnostiach ostala medzera,“ hovorí Pevkur. Jeho jednotky sa spoliehajú na fínske systémy protivzdušnej obrany. „Berieme to tak, ako to je. Momentálne je to potrebné skôr na Ukrajine,“ dodáva.

Ak by Rusko predsa len zaútočilo, estónsky minister obrany Pevkur by musel zdvorilo požiadať Volodymyra Zelenského o vrátenie rakiet.

Zásoby v Európe sú nízke, pretože obranný priemysel nevyrába dostatok. „Európske armády majú v súčasnosti supermoderné delostrelecké granáty, ktoré dokážu robiť piruety a rôzne úžasné veci,“ hovorí predstaviteľ NATO. „Niekedy však stačí mať veľké množstvo o čosi jednoduchších vecí v zásobe,“ uvádza zástupca NATO.

V marci minulého roka, ešte pred ukrajinskou protiofenzívou, EÚ prisľúbila Zelenskému poslať milión delostreleckých 155 mm granátov do jari tohto roka. Európski predstavitelia teraz tvrdia, že dodajú len 600 000 kusov. Pevkur tvrdí, že situácia sa zlepšuje a že Európa bude do konca budúceho roka vyrábať dva milióny granátov ročne, teda 170 000 mesačne. Nie je to dosť na to, aby sa o ne podelili Ukrajina a NATO, ak sú obe krajiny vo vojne. Samotná Ukrajina potrebuje 200 000 nábojov mesačne na zahájenie a udržanie ďalšej protiofenzívy.

Deficit z USA

Predstavitelia NATO sa sťažujú, že európske vlády sú príliš pomalé pri podpisovaní zmlúv o dodávkach zbraní a príliš dlho sa snažia riadiť rezorty obrany za lacný peniaz. Európa si tiež pomaly uvedomuje, že sa nemôže spoliehať na to, že jej budú chýbať zbrane z USA.

Donald Trump len nedávno počas predvolebnej kampane povedal, že by povzbudil Rusov, aby si s každou európskou krajinou, ktorá šetrí na obrane, robili „čo chcú“. „Musíte platiť! Musíte platiť účty!“, znel Trumpov výrok. Tento týždeň Trumpov poradca Keith Kellogg povedal, že členstvo v NATO by malo byť odstupňované. Zrušila by sa tak určitá ochrana krajín, ktoré na obranu vynakladajú menej. Jeden bývalý predstaviteľ Pentagónu, ktorý pracoval pre Trumpovu administratívu, povedal, že „ak by Rusko napadlo niektorú z krajín NATO, Amerika by musela zadržiavať zbrane pre prípadnú vojnu v Ázii“.

V tejto konkrétnej vojnovej simulačnej hre nebol víťaz ani porazený. Obrancovia uskutočnili „zdržiavaciu operáciu“, pri ktorej sa jednotky organizovane stiahnu a získajú čas na príchod záloh.

Ak Putin napadne východnú hranicu Estónska, estónska armáda pravdepodobne vykoná práve tento manéver.

Približne 8 000 príslušníkov a 80 000 záložníkov bude držať líniu, kým nepríde zvyšok aliancie NATO. Lietadlá vzlietnu, na front sa prepraví delostrelectvo, cez Atlantik sa preplavia státisíce vojakov pripravených na boj. Ďalší budú pochodovať strednou Európou – a Rusi budú porazení. Taký je plán. Teda aspoň zatiaľ.