Hlavné správy: Pred pár dňami sme sa dozvedeli, že vláda tým, že schválila návrhy zákonov o trinástom dôchodku, prídavkoch na dieťa a diaľničných známkach, podľa koalície strán Progresívne Slovensko/Spolu a podľa europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej tým vraj porušila zákon. Súčasná koalícia vedená Smerom však podobné veci robila celé štyri roky: zvyšovala minimálnu mzdu, dôchodky, rodičovské príspevky, zastropovala dôchodkový vek… Necítite trochu výčitky svedomia za tieto kriminálne činy?

Jarjabek: Samozrejme, považujem celú túto vec za jeden mimoriadne nepodarený vtip. A samozrejme, v parlamente sa budem správať presne tak, ako som sa správal doteraz, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, čiže budem hlasovať za zvýšenie dôchodkov. Nepovažujem ani za dôstojné, aby som vôbec na takéto niečo reagoval, čo si vymyslela pani Nicholsonová a spol.

Hlavné správy: Prečo podľa vás oni takéto šialenstvo vymysleli dva týždne pred voľbami? Myslíte, že tým mohli osloviť niekoho so zdravým rozumom? Čo tým mohli sledovať?

Jarjabek: Ja si myslím, že im ide len o prehĺbenie toho obrovského konfliktu, ktorý existuje v spoločnosti. Oni výrazne roztočili obrátky toho konfliktu. Keď je niekto schopný ničiť mítingy tomu druhému, robiť takéto provokácie, tak je jasné, že mu nejde o nič konštruktívne. Treba vždy myslieť na to, kto a prečo s tým začal. Žiaľ, potom ako niekto hodí prvý kameň a konflikt sa rozhorí, vtedy už nikoho nezaujíma, kto bol ten, kto to začal presne s úmyslom, aby sa začalo diať to, čo logicky nasledovalo. A na toto oni hrajú. Toto sú akcie, ktoré slúžia jedine na to, aby sa spoločnosť ešte viac rozdelila. Podľa môjho názoru aj táto akcia s trestnými oznámeniami je len obyčajná drzosť, nič iné, len jedna obyčajná politická drzosť a nezodpovednosť. Veď poslanec predsa môže prísť do parlamentu s akýmkoľvek návrhom, môže akokoľvek zahlasovať.

Hlavné správy: Myslíte si, že tie hrozby myslia vážne? Alebo je to iba výstrel do vody?

Jarjabek: Keby toto naozaj mysleli vážne, tak ako hovoria, potom by sa obrátili na Ústavný súd, ktorý by mohol tie veci pozastaviť. Keby to mysleli vážne… Ale hovoriť o trestných činoch v súvislosti so zvyšovaním dôchodkov je nebetyčná drzosť, ktorá nemá v Európe obdoby. Dá sa to vôbec brať inak ako s humorom, keby to nebolo také smutné?

Hlavné správy: Nemyslíte si, že to akosi prirodzene zapadá do celkového obrazu toho, čo sa pred týmito voľbami deje, mám na mysli celý ten rad trestných oznámení od slniečkarov na každého, kto si dovolí otvoriť ústa?

Jarjabek: Už to koketuje s myšlienkou, ktorá mnohých napadá, že tu pomaly začína stíhanie ľudí za ich názorové presvedčenie. Mali by sme všetci, bez ohľadu na to, na ktorej strane sme, robiť všetko pre to, aby k niečomu takémuto nedochádzalo. Veď človek predsa má právo vysloviť svoj názor, ale musí vedieť si vypočuť aj názor niekoho iného – a potom by v normálnej spoločnosti mala nasledovať diskusia. Lenže tu namiesto diskusie nasleduje trestné oznámenie. Toto je naozaj chorý prvok v spoločnosti a dúfam, že po voľbách sa tieto veci trochu upravia.

Toto, čo sa deje teraz, je presne to isté, ako to, čo sa v spoločnosti dialo v roku 1998, len v trochu inej podobe. Aj vtedy bol vytipovaný jeden nepriateľ, do ktorého všetky médiá pálili. Aj vtedy to bolo o tom známom „Kartágo musí byť aj tak zničené“. A čaro nechceného je, že vtedy jedným zo symbolov zachraňovania médií a slobody prejavu bol nejaký pán Marián Kočner, ktorého všetky médiá mali medzi tými, na ktorých sa neútočí. A dnes je tou obeťou on, dnes je on človekom, ktorý je celou spoločnosťou súdený a nechcený. Pamätáte sa: zachraňovanie Markízy, symboly boja za slobodu Marián Kočner a tiež istý Pavol Rusko. Takže nad tým celým sa môžeme len pousmiať…

Hlavné správy: Aký bude koniec tohto predstavenia?

Jarjabek: Vrátim sa veľkým oblúkom k tomu, na čo ste sa pýtali: samozrejme, v utorok budem v parlamente a budem veľmi pozorne počúvať. Uvidíme, koľko poslancov príde – teraz ťažko povedať, čo sa bude diať, predsa len je tesne pred voľbami.

Tento ťah s trinástymi dôchodkami bol urobený preto, aby bolo čisto na stole. Viete, že to bolo pred štyrmi rokmi súčasťou volebného programu, ale nech je teraz jasné, kto ako zahlasuje. Nikto teraz nevie ako voľby dopadnú, tu nie je žiadna záruka, či sa po voľbách to slovo bude dať dodržať, ale teraz je príležitosť, aby každý povedal, či s tým súhlasí alebo nesúhlasí. A bude jasno, aj voliči budú mať jasno v tom, kto čo chce. To je všetko.

Ivan Lehotský