Môj profil 
Predplatné
Slovenská zahraničná politika je stále vo vleku pôvodnej americkej politiky voči Sýrii akoby ani nezaregistrovala, že prezident Trump ohlásil stiahnutie amerických vojsk zo Sýrie. Taktiež akoby nezaregistrovala, že Rusko zaujalo silnú pozíciu v Sýrii a na Blízkom východe. Strnulosť Hlbokej cesty v Bratislave musia nahrádzať mimovládne aktivity. Na demonštráciách proti NATO na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave účastníci už v roku 2016 odsúhlasili pozdrav sýrskemu prezidentovi Asadovi pri príležitosti (prvého) oslobodenia Palmýry od teroristov. Pozdrav široko zaznamenali arabské médiá. Cesta slovenskej mimovládnej delegácie do Sýrie v decembri minulého roku pootvorila dvere pre návrat oficiálneho Slovenska do Damasku a pre slovenských podnikateľov k účasti na rekonštrukcii krajiny po vojne, ktorá sa – dúfajme – čoskoro skončí.
Minister Lajčák reagoval na výsledky cesty vyhlásením, že slovenská zahraničná politika by sa nemala spochybňovať zvnútra krajiny, pretože je vraj úspešná. Česká veľvyslankyňa zostala v Damasku po celý čas vojny, Taliansko a Maďarsko rekonštruujú svoje veľvyslanectvá v Damasku, Poľsko podpísalo so Sýriou memorandum o návrate sýrskych migrantov. Patrí medzi elementárne politologické poznatky, že ak sa niekde zmenia geopolitické podmienky, skôr alebo neskôr nasledujú aj vnútropolitické, ekonomické a ďalšie.
Keď už Javier Solana píše, že sa treba pustiť do vážnejších rokovaní o Sýrii – nepíše o žiadnych obmedzeniach – potom to znamená, že sa do rokovaní treba pustiť. Nebolo by v záujme Slovenska a nebolo by ani znakom úspešnej zahraničnej politiky, keby sa Slovensko ocitlo na konci rokujúcich krajín. Prvým krokom a naozaj neškodným voči Bruselu a Washingtonu by mohli byť čo aj len prípravy na otvorenie slovenského veľvyslanectva v Damasku.
Médiá priniesli správu, že čoskoro navštívi Slovensko americký Štátny tajomník (minister zahraničných vecí) Mike Pompeo. Privítame ho, ale pri chaotičnosti a bezohľadnosti súčasnej americkej politiky musíme sa pripraviť aj na horšie veci. Spojené štáty nás už dlhodobo zaťahujú do svojich zle sa končiacich vojen. Najskôr to bol Irak, teraz je to stále ešte Afganistan. Nedaj Bože, aby nás Pompeo chcel zatiahnuť do akejsi budúcej aliancie proti Iránu. USA používajú proti Iránu ostré slová a od nich nebýva ďaleko k formovaniu novej koalície. Slovensko by sa im mohlo hodiť čo aj len ako pešiak. Jednoducho nie, proti Iránu nechceme ísť.
Americká politika je už dlhodobo posadnutá Ruskom. Len politika, ľud nie. Prezident Trump vo volebnej kampani sľuboval, že zlepší vzťahy s Ruskom. Ako politik to mohol povedať len preto, že vedel/cítil, že Američania to prijímajú dobre a v kampani mu to pomôže. Stalo sa, voľby vyhral. Po voľbách ho americký hlbinný štát („deep state“) zatláča stále viac do opaku, do protiruskej politiky. Pekne po-americky, do takej politiky zaťahujú aj nás. Na Slovensku by sa im hodila väčšia vojenská základňa (malú už majú vo Vajnoroch). Sme blízko pri Rusku a po vypovedaní zmluvy o obmedzení rakiet blízkeho a stredného doletu by sa zo základne na Slovensku dalo strieľať na Rusko. Ale aj z Ruska na Slovensko. Jednoducho vo veci vojenskej základne slovenská vláda nesmie Pompeovi ustúpiť. Slovensko by nemalo posielať vojakov proti Rusku ani do iných krajín, napríklad do Pobaltia. Doteraz vždy v dejinách, keď vládnuce kruhy zatiahli Slovákov do vojny proti Rusku, naši vojaci to riešili prebiehaním na ruskú stranu a dejiny ich rozhodnutie vždy označili za správne.
Po návšteve Mikea Pompea v Bratislave uvidíme akú silnú máme vládu.
Ján Čarnogurský
https://www.youtube.com/watch?v=honkrm6rCpo
