Ján Čarnogurský st.: Sme v Strede, nie na Západe

Bratislava 18. októbra 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok predniesol v septembri v Národnej rade prejav o základných otázkach nášho medzinárodného postavenia a našej zahraničnej politiky. Zdôraznil, že sme súčasťou Západu, prihlásil sa k EÚ, NATO, USA a vyhranil sa voči Číne a Rusku

Nuž, k tomu je potrebné niečo dodať. Geopolitickú polohu naozaj netvorí len zemepisná poloha, ale aj historické tradície a skúsenosti, kultúrna príslušnosť a záujmy v širokom zmysle. Aké sú naše odpovede na tieto parametre? Fakt je, že tisíc rokov sme patrili do Uhorského kráľovstva a z našej strany nezaznel až do konca 19. storočia jasný signál, že chceme preč. Potom prišiel a do Československa sme si pomohli najmä sami a navzájom s Čechmi.

Pomohli nám aj západné štáty predovšetkým preto, že Československo potrebovali ako spojenca proti budúcemu Nemecku. Keď už by spojenectvo proti Nemecku vyžadovalo od nich príliš veľké obete, nechali nás tak, dokonca išli proti nám – na Mníchovskej konferencii. To isté trochu neskôr proti Poľsku. Á propos Nemecko. V Nemecku prebiehala ešte začiatkom 20. storočia diskusia medzi intelektuálmi, či Nemecko patrí na Východ alebo na Západ. Nemecko sa ju pokúšalo dvakrát vyriešiť v prospech Východu – prostredníctvom svetových vojen. Obe prehralo. Konrád Adenauer potom zaradil Nemecko na Západ a doteraz je tam.

Naše zaradenie do Európskej únie zodpovedá našim dejinám a našim záujmom. Uhorsko patrilo skôr na Západ, kultúra a právo Uhorska boli skôr západné, rovnako náboženstvo. Naše členstvo v EÚ má dva pozitívne dôsledky pre nás aj pre Rusko. Ruská kultúra je prevažne európska a môžeme byť spojivom medzi Ruskom a Európou a Európska únia je vojensky bezmocná, nemôže vojensky ohroziť Rusko. Na druhej strane, aký záujem môže mať 150-miliónové Rusko na vojenskom ohrození pol miliardovej Európy? Skončilo by to ako s Varšavskou zmluvou. Čína je od Európy ďaleko a najbližších sto rokov bude mať svoje starosti.

Kto nás však tlačí do napätia, až vojenského, s Ruskom? Spojené štáty. Dôvody môžu mať opäť dva. Zatiaľ sú Spojené štáty svetovým hegemónom a vojensky ich ohrozuje len Rusko. Záujem na likvidácii vojenskej moci Ruska dáva Amerika až príliš najavo. Ale čo s tým máme my? Náš záujem je skôr na strane Ruska. Máme sa hrnúť do ďalšej Mníchovskej dohody?

Druhý dôvod je rýdzo lupičský. Rusko je najbohatším štátom na svete na prírodné bohatstvo. Madelaine Albrightovej sa prisudzuje výrok, aké je nespravodlivé, že Rusko má celú Sibír. Spojeným štátom by stačilo, keby sa Rusko podriadilo tzv. svetovým ekonomickým pravidlám, dovolilo privatizovať veľké štátne podniky, hospodáriace s prírodnými zdrojmi. O pár rokov by ich vlastníkmi boli veľké západné firmy. Nedarí sa im to, pokiaľ vládne Putin. Prevodnou pákou na dosiahnutie oboch cieľov je NATO. Žiaľ, Slovensko je členom NATO a hrozí nám, že budeme bojovať za americké ciele až do posledného Slováka.

Neostýchajme sa priznať k zrejmej skutočnosti, že sme Slovania. Kultúra a mentalita Slovanov má svoje osobitné črty, ktoré nás spájajú s inými slovanskými národmi. S niektorými viac, s inými menej. Najväčší slovanský národ sú Rusi. Ak nás niekto (Američania) ženie do vojny s Ruskom, máme sa proti tomu postaviť. Ale nebojme sa konštatovať ani druhú stránku. Naše dejiny prebiehali viac ovplyvnené Západom než Východom (Ruskom). Naši ľudia chodia dnes pracovať do krajín Európskej únie, cestujú po krajinách EÚ a nepociťujú problémy. Do Ruska si zatiaľ na to nezvykli, ani by to nevedeli. Jednoducho k Východu tiež nepatríme.

Sme v Strede. Nielen, že sa naša časť Európy volá Stredná Európa. Naša kultúra nie je ani východná ani západná. Zobrazuje kultúru ľudí okolo Karpát, na poľských rovinách, ponad Alpy. Kultúru, ktorú obyvatelia západnej Európy akoby ani nemali veľmi radi. Analýza volebného správania pri brexite ukázala, že veľkej skupine obyvateľov Veľkej Británie prekážalo, že do Británia majú cez EÚ voľný vstup Poliaci, ale Briti nerozoznajú Poliakov od Slovákov, Čechov a možno ani Maďarov. Viac sme im vadili než moslimovia z bývalých britských kolónií. Preto hlasovali za brexit. A čo povedať na zabitie Slováka belgickou políciou v roku 2018 na letisku Charleroi?

Ale aj pozitívne. Nie je náhoda, že proti kvótovému systému rozdeľovania migrantov do členských štátov sa postavili práve štáty V4 a najnovšie aj Rakúsko.  Ak je naše postavenie v Strede, vyplýva z toho pre nás právo aj povinnosť. Chceme mať dobré vzťahy smerom na Východ aj na Západ, či to niekto nazve mostom alebo nie a nechceme byť frontovou líniou proti Východu. Keďže sme členmi západných organizácií EÚ a NATO, smerom na Západ to nie je problém, ale smerom na Východ sa musíme takej premene brániť. Železnú oponu a míny na hraniciach sme už zažili. Ako sa premene budeme brániť, nech ponechajú na nás.

Ivan Korčok mal v jednom pravdu. Neexistujú na výzvy izolované národné odpovede. Spomenul som kvótový systém prideľovania migrantov. Ako-tak zatiaľ odolávame len preto, že sme štyri či päť štátov. Aj naďalej sa musíme spájať so štátmi rovnakého zamerania. Aj keď rovnaké zameranie bude v niektorej oblasti a v inej nie.

Pokiaľ ide o prijímanie migrantov, rovnaký názor máme celá V4 plus Rakúsko. V politike voči Rusku alebo v organizácii vlastného súdnictva zrejme nie. Minister zahraničných vecí musí posúdiť vyvažovanie protikladných cieľov. Ale nie bez výhrad prijímať, čo príde z Bruselu.

Ján Čarnogurský st.