Dve najväčšie šelmy v Európskej únii si opäť hádžu polená pod nohy, čo môže byť zlé nielen pre krehkú jednotu bloku, ale aj pre jeho snahu stať sa svetovým lídrom v boji proti klimatickým zmenám, píše POLITICO.

Dve bruselské roztržky – jedna spôsobená snahou Nemecka na poslednú chvíľu upraviť plán EÚ na zákaz spaľovacích motorov a druhá pokusom Francúzska vtesnať jadrovú energiu do novej legislatívy o čistej energii – odvádzajú pozornosť od poslania EÚ nasmerovať kurz k čistej nule prostredníctvom stratégie čistých technológií, ktorá, ako Brusel dúfa, môže udržať Európu konkurencieschopnú v globálnom súboji s USA a Čínou.

Na minulotýždňovom samite Európskej rady začalo ľuďom zjavne liezť na nervy zlé správanie veľkých zvierat.

Lotyšský premiér Krišjānis Kariņš na stretnutí lídrov kritizoval rozhodnutie Nemecka zablokovať celoeurópsku dohodu o zákaze spaľovacích motorov ako “záhadné”. V otázke spaľovacieho motora bola dohoda nakoniec dohodnutá. Škoda však bola spôsobená.

“Je to naozaj, naozaj nepríjemné pre všetkých,” povedal minister z krajiny EÚ, ktorý si neželal byť menovaný, aby mohol otvorene hovoriť o tejto frapantnej diplomatickej záležitosti.

Francúzske “večné” boje o jadrovú energiu boli podľa ministra “obrovským problémom”, ktorý “zabrzdil aj iné rozhodnutia”. Pokiaľ ide o Nemcov a ich autá, “utekať od dohody, ktorá už bola uzavretá o niečom takom dôležitom – to jednoducho nie je veľmi užitočné”.

“Myslím si, že mnohé krajiny krútia hlavou a naozaj nemôžu uveriť tomu, čo sa deje.”

Negatívny signál

Nejde však len o jeden samit, ktorý je zatienený domácimi témami Paríža a Berlína.

Kariņš verejne vyjadril obavy, ktoré mnohí diplomati vyjadrili v súkromí: Ak má Nemecko pocit, že môže držať kľúčovú ekologickú iniciatívu EÚ ako rukojemníka kvôli otázke národného záujmu, prečo by to nemohla robiť iná krajina?

Je to “ťažké znamenie do budúcnosti”, povedal Kariņš. “Ak to môže urobiť jeden členský štát, čo zastaví ďalší? Toto nie je smer, ktorým by sme sa mali uberať. Celá architektúra rozhodovania by sa rozpadla, keby sme to urobili všetci.”

Samozrejme, nie každá krajina má taký vplyv ako Nemecko alebo by mohla rovnakým spôsobom držať rozhodovanie EÚ v šachu – Kariņšova poznámka však odráža pocit nespravodlivosti, ktorý pociťujú niektoré menšie krajiny. A to má rozkladný účinok na jednotu EÚ.

Ak sa Francúzsko alebo Nemecko na niečom nedohodnú, neznamená to, že sa to v EÚ nedá urobiť, ale je to oveľa ťažšie.

Oneskorenie a nerozhodnosť EÚ v kľúčových otázkach energetickej transformácie – či už ide o spaľovacie motory alebo význam jadrovej energie – je zlou správou pre nádeje európskeho priemyslu prilákať investície do ekologických technológií, vďaka ktorým sa Európa, ako dúfa, stane prvým kontinentom, ktorý dosiahne čistú nulu.

“V stávke je investičná istota v Európe,” zdôraznil Georg Zachmann, vedúci pracovník bruselského think tanku Bruegel. “Ak sa tieto dlhotrvajúce boje budú jeden týždeň uberať jedným smerom a ďalší týždeň druhým… nie je to dobrá správa pre investície do dekarbonizácie v Európe.”

“Bolo by dobré nájsť spôsob, ako žiť a nechať žiť,” povedal a umožniť “členským štátom trochu voľnosti v spôsobe dekarbonizácie”.

Jadrový spad

V jadrovej otázke sú Francúzsko a Nemecko už dlho protikladné.

Francúzsko získava väčšinu svojej elektrickej energie z jadrovej energie a považuje túto technológiu za kľúčovú pre dosiahnutie čistej nulovej energie. Nemecko naopak postupne odstavuje posledné reaktory, čo je vyvrcholením jeho historického odporu voči jadrovej energii, v ktorý veria najmä Zelení v berlínskej vládnej koalícii.

Tento rozkol medzi dvoma najväčšími mocnosťami EÚ viedol v minulosti len zriedkavo k rozsiahlym konfliktom, keďže energetický mix každej krajiny je národnou záležitosťou. Ale v súčasnosti, keď EÚ pripravuje rozsiahlu priemyselnú stratégiu – vrátane výberu technológií, ktoré môžu mať najväčší úžitok zo štátnej podpory a voľnejších predpisov, ako aj toho, ktoré zdroje energie by sa mali používať na výrobu čistého vodíkového plynu – hrozí, že francúzsko-nemecké nezhody zabrzdia pokrok v rôznych zákonoch.

Táto otázka sa pravdepodobne opäť otvorí, keď sa v utorok stretnú ministri energetiky EÚ, pričom na programe budú trhy s vodíkovým plynom.

“Takmer v každom spise teraz vedieme kultúrnu vojnu o zavedenie alebo zrušenie jadrovej energie,” povedal Zachmann.

Francúzsko má vo svojom tábore zástancov jadrovej energie čoraz viac krajín a zvolalo “jadrovú alianciu” 11 členských štátov. Minuloročné obavy o bezpečnosť plynu podnietili mnohé z tých, ktoré boli predtým na vážkach, aby vsadili na jadrovú energiu ako záložnú možnosť pre prípad, že nebude svietiť slnko a fúkať vietor.

Málokto sa však tejto téme venuje tak intenzívne ako Paríž, ktorý plánuje “renesanciu” výstavby jadrových elektrární a ktorý by mal obrovský prospech z toho, keby jadrová energia získala štátnu podporu a uvoľnenú reguláciu zo strany EÚ.

Jedno je isté: Nie je nič nové, že veľké zvieratá EÚ využívajú bruselskú mašinériu na presadzovanie vlastných záujmov.

Nie je prekvapujúce, že “rôzne veľké ekonomiky v Európe majú rôzne priority a rôzne interpretácie toho, čo je potrebné urobiť [na dosiahnutie čistej nuly],” povedal Dieter Helem, profesor hospodárskej politiky na New College v Oxforde a bývalý poradca Európskej komisie pre energetiku. “Zmyslom EÚ ako celku je robiť kompromisy, rešpektovať rôzne názory a argumentovať o týchto veciach.”

Iní nie sú takí optimistickí.

“Je to jednoznačne vzorec,” povedal diplomat EÚ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol diskutovať o citlivej dynamike medzi krajinami, pričom narážal na správanie dominantnej dvojice EÚ. Tento prístup podľa nich – opakujúc tému – ohrozuje nielen klimatickú agendu, ale celý rozhodovací proces EÚ, od ktorého závisí stabilita bloku.

“Pre rôzne krajiny EÚ platia rôzne pravidlá,” uzavreli.