Rím 11. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Marco Costantino)
Oslavovaný starosta, ktorého model integrácie migrantov, sa dával za vzor všetkým, je podľa súdu sociálne nebezpečný a nemôže mu byť zverená verejná funkcia ani spravovanie verejných financií
Systém a štruktúru na prijímanie migrantov prispôsobil tak, aby tam mohol platiť (nie vždy skutočne aj zamestnávať) 100 ľudí, toľko voličských hlasov mu totiž zaručovalo výhry vo voľbách v dvojtisícovom kalábrijskom mestečku.
Správa o zatknutí starostu talianskeho Riace 2. októbra mala popredné miesta v zahraničnom spravodajstve naprieč celou Európou. Jej dôležitosť mala byť v tom, že súčasná národne orientovaná vláda si dovolila posadiť do väzenia “symbol multikulturalizmu”.
Malo ísť o “úder do tváre tým, ktorí si plnia svoju morálnu povinnosť a pomáhajú migrantom prichádzajúcim do Talianska“.
Ako inak, zdvihla sa vlna protestov organizovaná predovšetkým bývalou vládnucou stranou PD a jej sympatizantmi.
Úplne bokom zostal fakt, že vyšetrovanie Domenica Lucana sa začalo za ich vlády v roku 2017 pre evidentné prešľapy, keď kontroly preukázali za roky 2016, 2017 veľké nedostatky v dokumentácii, v nakladaní s finančnými prostriedkami a tiež v podmienkach, v akých migranti žili.
Zatknutý starosta bol obvinený z napomáhania nelegálnej migrácii a uzatvárania účelových sobášov, vďaka ktorým migranti získavali právo na legálny pobyt, tiež vo veci nezákonného postupu pri verejnom obstarávaní a zo zneužívania štátnych financií.
Súd síce vyhovel Lucanovej žiadosti a 17. októbra ho prepustil z domáceho väzenia, ale trestné stíhanie nezastavil a nariadil mu, aby sa dočasne zdržiaval mimo obce a pozastavil mu výkon funkcie.
Exstarostu sa okamžite „ujali“ mimovládne organizácie, politici, médiá. Podávali si ho z relácie do relácie, z protestu do protestu. Snaha o zvýraznenie vyrobeného obrazu humanistu, nevyšla nazmar.
Zo stránok médií sa usmieval symbol ústretového prístupu voči utečencom, ktorý v Riace s približne 2000 obyvateľmi „poskytol útočisko niekoľkým stovkám žiadateľov o azyl, ktorých naučili vykonávať tradičné umelecké remeslá. Okrem poskytnutia pomoci migrantom chcel starosta týmto spôsobom oživiť upadajúce mestečko, ktoré dlhodobo zápasí s úbytkom obyvateľstva.“
Ale až do 7. decembra nikto nepoznal obsah rozhodnutia, na ktorého základe bol síce prepustený z domáceho väzenia, ale so zákazom vrátiť sa do Riace a vykonávať funkciu starostu. Ako všetko utajované – objavilo sa aj toto na internetových stránkach (Dispaccio.it a Cnews24.it) a odôvodnenie rozhodnutia umožňuje pochopiť, čo všetko sa dá robiť za oponou humanitárnej pomoci.
Súd v uniknutom dokumente jednak skonštatoval závažnosť dôkazov proti Lucanovi a na podporu svojho záveru, že nemôže už nikdy vykonávať verejnú funkciu, ani disponovať verejnými prostriedkami uvádza, že “je totálne neschopný zastávať to, a čo je ešte vážnejšie, v mene humanitárnych princípov a v mene ústavne zaručených práv porušuje zákony tak svojvoľným spôsobom spôsobom, že je to alarmujúce.”
Dospelo to až do takej miery, že Lucano “v určitom okamihu prestal brať do úvahy zákonne podmienky, ciele integrácie, humánne aspekty a sústredil sa už iba vyrobenie svojho imidžu a prezentovanie svojho systému ako niečoho perfektného.“
Podľa súdu jeho konanie svedčí o človeku, ktorý je postihnutý falošným pocitom všemohúcnosti a je nezastaviteľný v snahe udržať vytvorený systém naoko bezchybným, hoci v skutočnosti je poprevŕtaný tisíckami nezákonností vo svojom vnútri.
Prepisy odposluchov dosvedčujú, že Lucano vo všetkom pri nakladaní s prostriedkami na integráciu rátal s reciprocitou – a tou bolo získanie voličských hlasov.
Mal zrátané, koľko hlasov potrebuje a podľa toho zamestnával vo svojom „projekte“ ľudí. Robil tak aj za cenu toho, že na pracovné miesto prijal človeka, ktorý prácu nebol schopný vykonávať. Alebo vytváral pracovné miesta aj na pozície, ktoré vôbec neboli potrebné.
O tom, že velikáštvo Domenica Lucana je neovládateľné a neberie vôbec do úvahy nálezy súdu, svedčí aj nedávny rozhovor (5. decembra) pre taliansku spravodajskú agentúru ANSA, kde prehlásil, že je obeťou nespravodlivosti a bude znovu starostom Riace. Je presvedčený, že za aktivity, ktoré v Riace viedol, dostane obec Nobelovu cenu mieru.
Nuž, jedno divadelné predstavenie sa skončilo, aj keď tlieskať nie je čomu.
Renáta Indri