Izraelský premiér Benjamin Netanjahu znova priletel do Moskvy. Jeho hlavnou úlohou je pokúsiť sa ohraničiť iránsky vplyv v Sýrii na minimum. Experti sú presvedčení, že pokiaľ uspeje, bude na oplátku Netanjahu ochotný zatlačiť na USA, aby oslabili sankcie voči Rusku. Časť ruských expertov však Izraelu a USA nedôveruje a tvrdia, že ak Rusko pristúpi na izraelské návrhy, nebude mať záruky, že Izrael a USA svoje sľuby neporušia a po určitej dobe opätovne sankcie voči Rusku nezavedú.

O rastúcej nervozite Izraela svedčí aj skutočnosť, že Netanjahu prichádza do Moskvy už tretíkrát za posledný pol rok. Takýmto tempom čoskoro predbehne tureckého prezidenta Erdogana, ktorý takisto svoju vnútropolitickú krízu riešil v Moskve a nie vo Washingtone, pretože Ankara rovnako ako Tel Aviv chápe, že Američania už na Blízkom východe nie sú superveľmocou a od nich už na Blizkom východe naozaj toho veľa nezáleží.

Netanjahu sa obáva rastúceho iránskeho vplyvu v Sýrii a návšteva v Moskve sa nesie na pozadí izraelských leteckých a raketových útokov na sýrske vojenské ciele, kde sa podľa informácii Mossadu nachádzajú aj príslušníci iránski dobrovoľníci a členovia šiítskeho Hizballáhu. Okrem toho Netanjahu chápe, že Iránci a Hizballáh sa už nachádzajú priamo pred bránami Izraela. Izraelské noviny Haaretz otvorene bijú na poplach a informujú, že Izrael bude brániť svoju bezpečnosť za každú cenu a nebude brať ohľad na záujmy Ruska a reakcie Iránu.

O čo sa vlastne Tel Aviv snaží? V prvom rade Izrael požaduje totálny odchod iránskych jednotiek zo Sýrie, pretože podľa izraelských informácii sa Iránci  už nachádzajú tesne pred bránami Izraela. Izrael vníma ako hrozbu aj útok sýrskych vládnych síl na juhozápade krajiny, tento útok podporujú letecky Rusi a Izrael je presvedčení, že v sýrskych uniformách na juhozápade Sýrie bojujú aj Hizballáh a Iránci.

Netanjahu sleduje dva základné ciele. Prvým je nedopustiť vojenské posilnenie iránskych pozícii v ľubovolnom regióne Sýrie a druhým cieľom je pokúsiť sa vytvoriť demilitarizovanú zónu na hraniciach Sýrie a Izraela, ktorú by mali pod kontrolou jednotky OSN. Izrael si neželá ani to, aby Sýria obnovila svoju kontrolu nad sýrsko-izraelskou hranicou, pretože je presvedčený, že cez Sýriu sa k izraelským hraniciam dostane aj Irán a Hizballáh. Sýria je však plnoprávny štát, ktorý má právo na svojom území riešiť bezpečnostnú situáciu podľa vlastného uváženia. Sýria nediktuje Izrealu kde sa majú na izraelskom území nachádzať americké základne a Izrael nemá žiadne právo určovať kde sa majú v Sýrii nachádzať iránske základne.

Izrael sa snaži zo všetkých síl zabrániť, aby sa provincie Daraa, Kuneitra a Suveida dostali pod sýrsku kontrolu. V týchto provinciách vypukla občianska vojna v Sýrii, za výdatného prispenia americkej CIA a izraelského Mossadu. Ohraničiť možnosti Iránu posilniť svoje pozície v Sýrii môže Izrael dvoma spôsobmi.

Prvým spôsobom sú vojenské útoky, napriek týmto útokom a stratám na životoch je však Irán rozhodnutý pokračovať vo svojích aktivitách. Iránci sú presvedčení, že izraelské beztrestné útoky na ich pozície v Sýrii sú dočasné a čoskoro bude nasledovať iránska odplata.

Druhým spôsobom ako zastaviť aktivity Iránu a Hizballáhu sú diplomatické rokovania. Tu sa môže Tel Aviv obrátiť na Moskvu, pretože Washington nemá žiadne možnosti viesť rokovanie s Iránom a Hizballáhom, Moskva tieto možnosti má. Moskva udržiava kontakty s Izraelom, Sýriou a Iránom, ruská diplomacia na rozdiel od Američanov má vysoký rating a dôveru. Otázka však znie, či Kremeľ potrebuje pomáhať Izraelu presadzovať izraelské záujmy.

Ruský expert a politológ Gevorg Mirzajan tvrdí, že Irán je strategickým partnerom Ruska, čo však neznamená, že Rusko súhlasí so všetkými iránskymi aktivitami. Irán je blízkym a efektívnym partnerom Ruska pri riešení sýrskeho problému a obe krajiny spoločne riešia aj iné geopolitické problémy. Rusko nikdy nebude vystupovať proti Iránu na strane iránskych nepriateľov – Saudskej Arábie, Izraela a USA. V niektorých oblastiach sa však záujmy Iránu a Ruska nezhodujú a tu sa bude Rusko snažiť dospieť s Iránom k dohode.

Podľa Gevorga Mirzajana Američania sú ochotní dobre zaplatiť za ohraničenie iránskeho vplyvu, niektoré iránske záujmy odporujú ruským záujmom, takže Rusko dokáže vo sfére rusko-iránskych vzťahov zaujať pružnejší postoj, V celkovom kontexte však Rusko nebude vystupovať proti Iránu, pretože v strednodobej a dlhodobej perspektíve by to mohlo priviesť k vytlačeniu Moskvy zo Sýrie.

Predstavme si teoretickú možnosť, že Rusko prijme izraelský návrh a bude požadovať od Iránu, aby stiahol svoje jednotky do vzdialenosti cca 80 km od sýrsko-izraelskej hranice. Čo dostane Rusko na oplátku? Americký The New Yorker píše, že Saudská Arábia, Spojené Arabské emiráty a Izrael prišli s iniciatívou, aby USA zastavili sankcie voči Rusku, ktoré sa zaviedli kvôli Krymu, ak Rusko prinúti Irán stiahnuť sa so Sýrie. Samozrejme Rusi nie sú naivní, aby plnili takéto predstavy, je známe, že Izrael a ani USA nemajú problémy nedodržať medzinárodné dohody. Navyše v Sýrii zahynuli stovky iránskych vojakov, Irán má v Sýrii a Libanone svoje dlhodobé strategické ciele, takže Netanjahuove snahy o odchod iránskych vojsk zo Sýrie treba vnímať v rovine fantastiky a neukojiteľných túžob. Gevorg Mirzajan je presvedčený, že Teherán by možno bol ochotný ísť aj na kompromis stiahnutia sa zo Sýrie, to by však museli  Američania opustiť bez slova Sýriu a Izrael sa stiahnuť za hranice Sýrie.

O Sýrii však určite budú Putin a Trump v Helsinkách hovoriť. Návštevu Netanjahua treba preto vnímať ako snahu Izraela pripomenúť svoje záujmy obom lídrom superveľmocí. Pokiaľ v prípade USA Netanjahuove plány podporuje priamo izraelská lobby v USA a Trump je v dostatočnom predstihu informovaný o tom, čo má robiť, v prípade Ruska sa musí izraelský premiér sám unúvať a predložiť ruskému lídrovi svoje predstavy.

Netreba však zabudnúť na jednu vec, ak Trump pôjde na kompromis s Ruskom, môže sa výrazne zmeniť vektor síl v americkom Kongrese. Ak protrumpovské sily oslabnú a pozícia Trumpa sa zhorší, potom všetky dohody, ktoré Trump uzavrie nebudú mať hodnotu ani toho papiera, na ktorom boli napísané. Rusko teda nemá žiadne záruky, že Američania svoje dohody splnia, takže očakávať od samitu Putina a Trumpa v Helsinkách riešenie existujúcich problémov nie je namieste.