Bratislava 25. februára (TASR) – Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív (IVRA) varuje, že 25 až 30 % z finančných prostriedkov Národného projektu opatrovateľskej služby pôjde na administratívne výdavky. Celkovo projekt disponuje rozpočtom 42 miliónov eur, ktoré by mali byť podľa IVRA použité na priamu finančnú pomoc prijímateľom sociálnych služieb. "Aby si vedeli oni sami zabezpečiť starostlivosť v domácom prostredí alebo domove sociálnych služieb," povedal na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave Martin Halás z IVRA.
Ako ďalej upozornil, ku koncu minulého roka bolo na Slovensku takmer 10.000 občanov, ktorí síce majú nárok na sociálnu službu, ale nie je im poskytnutá. Pomocným krokom má byť v tejto súvislosti takzvaný príspevok na starostlivosť, ktorý má zaviesť práve Národný projekt opatrovateľskej služby. Ten sa mal začať realizovať ešte za bývalej vlády Ivety Radičovej, pričom súčasná vláda v ňom pokračuje. Kvôli neefektívnemu nakladaniu s prostriedkami Európskej únie (EÚ) a nerešpektovaniu medzinárodných dohovorov však IVRA v tejto súvislosti zvažuje podanie na Európsku komisiu (EK).
Všetky financie z projektu by totiž mali ísť podľa Halása adresne všetkým prijímateľom sociálnych služieb ako systémová dávka cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, a nie verejným a neverejným poskytovateľom a rôznym sprostredkovateľským organizáciám. Ako príklad uviedol krajiny ako Česká republika či Nemecko, kde bol príspevok na starostlivosť zavedený. Vďaka nemu tam ľudia vo väčšej miere využívajú domácu starostlivosť či iné formy sociálnych služieb. "Ja by som použil príklad z Nemecka, kde sa po zavedení príspevku zvýšil počet denných stacionárov zo 100 na 11.700," uviedol Halás.
IVRA už dlhodobo presadzuje posilnenie kompetencií osôb závislých na pomoci inej osoby tak, aby si každý individuálne mohol zvoliť pre neho najúčelnejší spôsob zaistenia svojich potrieb. Ciele, ktoré však v oblasti deinštitucionalizácie sociálnych služieb presadzujú záujmové skupiny, nenapĺňajú primárny ciel sociálnych služieb. Podľa inštitútu ide najmä o zavádzanie konkurencie, zbavovanie sa zodpovednosti štátu a samospráv za miestnu a finančnú dostupnosť sociálnych služieb či podsúvanie trhového prostredia a konkurencie verejných a neverejných poskytovateľov.
UPOZORNENIE:
TASR sa pokúsi získať reakciu rezortu práce.
TASR ponúka k správe zvukový záznam.