Bratislava 6. júna 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)
Exminister financií Ivan Mikloš v blogu publikovanom na stránkach denníka SME popísal situáciu v Európskej únii po nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu, kde podľa neho oslabili strany stredu, čo bude mať za následok zvýšenie polarizácie. Upozorňuje na to, že v súčasnej ekonomicky rôznorodej EÚ sú potrebné reformy, inak môže prísť ku kolapsu eurozóny.
Mikloš v tejto súvislostí navrhol niekoľko opatrení, ktoré by z jeho pohľadu mali presadiť európski lídri v najbližšom období. Hovorí napríklad o odstránení všetkých prekážok vzniku naozajstného jednotného trhu práce, kapitálu, tovarov a služieb.
EÚ by podľa jeho slov mala presadzovať a podporovať slobodnú a férovú súťaž v ekonomickej aj politickej oblasti, “avšak vyvarovať sa zasahovania do kultúrno-etických oblastí a hodnôt,” napísal súčasný poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
Ivan Mikloš tiež navrhuje zvýšiť kompetencie EÚ v oblasti zahraničnej politiky, ochrany vonkajšej hranice, obrany, boja proti organizovanému zločinu a ekonomickej trestnej činnosti, životného prostredia, energetiky a infraštruktúry. “Rovnako ako v politikách, ktoré sú potrebné na udržateľnosť a efektívne fungovanie eura a Schengenu.”
Podľa neho hlavným problémom eurozóny, “bez ktorého vyriešenia je jej rozpad len otázkou času”, je divergencia konkurencieschopnosti jej členov. “Jednoduchšie povedané, udržateľnosť eura ohrozujú narastajúce rozdiely v konkurencieschopnosti medzi juhom a severom.”
Dodáva, že ak namiesto divergencie nedôjde ku konvergencii, euro vraj nemôže prežiť. “Konvergenciu v konkurencieschopnosti však možno dosiahnuť jedine tak, ak zaostávajúce krajiny budú robiť viac reforiem ako tie ostatné.”
Mikloš vidí veľký problém najmä v tom, že krajiny juhu zaznamenali v posledných rokoch v priemere najnižšie ekonomické rasty, no na druhej strane sa najviac zadĺžili. Naopak, nové členské krajiny, medzi ktorými je aj Slovensko, mali oveľa vyšší rast a ich zadĺženie je v porovnaní s juhom minimálne.
Hlavná otázka podľa neho spočíva v tom, ako sa budú riešiť už nahromadené dlhy v budúcnosti. “Ak naozaj chceme nájsť schodné riešenie, tak budeme musieť pristúpiť k istému kompromisu. Ten by mohol vyzerať nasledovne: Sever bude súhlasiť s čiastočnou federalizáciou starých dlhov juhu a juh zase bude akceptovať nové, tvrdé, vymožiteľné a automatické pravidlá, ktoré budú založené na princípe tvrdého rozpočtového obmedzenia, nulovom zdieľaní nových dlhov, platobnej neschopnosti krajín, dlhodobej udržateľnosti verejných financií a presadení potrebných štrukturálnych reforiem.”
Uviedol, že aby tento princíp fungoval, bude musieť byť zavedené striktné pravidlo, že pri nedodržaní podmienok “krajina automaticky stráca členstvo v eurozóne.”