Istanbulský dohovor na schválenie v Čechách. Ovčáček varuje pred zlom

Praha 1. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Vladimír Franta)

Česká verejnosť by mala byť lepšie informovaná o výhodách Istanbulského dohovoru. Domnieva sa to vládna splnomocnenkyňa pre ľudské práva a poslankyňa hnutia ÁNO Helena Válková. Tá chce, aby na jeseň dohovor Poslanecká snemovňa schválila. Proti jej počínaniu vystúpil prezidentov hovorca Jiří Ovčáček, ktorý dokument označil za zlo

Válková tvrdí, že zo začiatku bola voči Istanbulskému dohovoru sama skeptická, po jeho pozornejšom naštudovaní však zmenila názor. Teraz chce presvedčiť premiéra a šéfa hnutia ÁNO Andreja Babiša, aby bola predložená Snemovni pre diskusiu, ktorá, ako dúfa, skončí ratifikáciou. V minulosti bola táto medzinárodná zmluva terčom ostrej kritiky, a to aj niektorými poslancami ANO.

“Pána premiéra som požiadala o priestor, presvedčiť českú verejnosť, upokojiť ju a vysvetliť jej, že sa dohovoru báť nemusí. Ak sa mi to nepodarí, tak si myslím, že Poslanecká snemovňa jeho ratifikáciu neschváli,” cituje ju server Aktuálně.cz.

Podľa januárového prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky väčšina verejnosti o dohovore nevie alebo naň nemá jasný názor. Pre jeho schválenie sa vyslovilo 18% opýtaných, zatiaľ čo proti bolo 13%.

Ovčáček reagoval na úsilie Válkovej na svojom Facebooku a označil dohovor za zlo, proti ktorému treba bojovať.

“Pani profesorka by si mala uvedomiť: Zlo musíme vedieť rozpoznať a bojovať s ním. Inak sa prepadneme do temnoty,” napísal v stredu Ovčáček.

Nový preklad

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (čiže Istanbulský dohovor), vznikol v roku 2011 a doteraz ho ratifikovalo 33 štátov. Česko ho podpísalo v roku 2016, ale spolu s ďalšou desiatkou krajín ho zatiaľ neratifikovalo. Válková uviedla, že okolo 60 poslancov si nie je istých, ako na dokument reagovať.

Podľa nej okolo dohovoru v Česku panuje rad mýtov a mnohí kritici sa domnievajú, že ide iba o zásterku pre presadenie, tzv. genderovej ideológie. Mnohým v dohovore prekáža užívanie termínu “gender”. Splnomocnenkyňa pre ľudské práva však upozorňuje, že v novom preklade je tento termín nahradený slovom “pohlavie”, ktorý má byť ku slovanským jazykom bližšie.

“Dohovor nemení postavenie mužov a žien v spoločnosti,” je presvedčená Válková. “Malé nahliadnutie do dohovoru a presnejší preklad ma presvedčili o tom, že tento dohovor môžeme bez obáv ratifikovať,” tvrdí.

O dokumente mieni rokovať aj s kardinálom Dominikom Dukom, ktorý dohovor ostro kritizuje. Válková je presvedčená, že dokáže kardinála presvedčiť, aby zmenil názor.

“Povedala som mu, že som tiež konzervatívna a verím v tradičné hodnoty, nemusí sa báť, žeby som podporovala niečo, čo odporuje kresťanskému poňatiu rodiny,” uviedla.

Válková zdôrazňuje, že väčšinu opatrení, ktoré Istanbulský dohovor vyžaduje, Česko už má zakotvené vo svojom právnom poriadku. Problém, ale vidí v ich reálnom napĺňaní. Obete násilných trestných činov príliš dlho čakajú na odškodnenie a krajina nemá dostatok azylových domov pre obete týchto činov. Problém Válková vidí aj v prevencii. Skepticky sa voči dohovoru stavia, ale aj premiér Andrej Babiš.

“V súčasnej dobe prevláda v Poslaneckej snemovni skôr konzervatívna nálada, ktorá by mohla viesť k tomu, že väčšina ľudí, mysliac si, že ide o genderovo orientovaný dohovor, ktorý prioritne nechráni obete násilia, ale zavádza iné sociálno-kultúrne vzorce správania, by odporučila dohovor neratifikovať. Myslím si, že by to bola obrovská škoda,” poznamenal.

Opozícia cirkvi

Vlani kardinál Duka spolu s predstaviteľmi gréckokatolíckej cirkvi, Jednoty bratskej, Cirkvi adventistov siedmeho dňa, Evanjelickej cirkvi metodistickej, Sliezskej cirkvi evanjelickej a. v. a Cirkvi bratskej podpísal spoločný list, v ktorom vystupuje proti ratifikácii dohovoru.

V ňom tvrdí, že Istanbulský dohovor nie je prínosný, pretože všetky krajiny EÚ vrátane Českej republiky majú dodržiavanie ľudských práv a slobôd zakotvené vo svojom právnom poriadku a v ďalších medzinárodných zmluvách. Podľa signatárov však obsahuje rad neprijateľných a “pre štáty a kultúru Európy deštruktívnych prvkov”.

Konkrétne ide napríklad o degradovanie vzťahu medzi mužom a ženou na antagonistické meranie síl. Prekáža im, napríklad preambula dohovoru, ktorá okrem iného obsahuje nasledujúce oznámenie:

“S vedomím, že násilie voči ženám je prejavom historicky nerovného pomeru síl medzi mužmi a ženami, ktorý viedol k nadriadenosti mužov, diskriminácii žien a bránil ženám v plnom rozvoji (…) S vedomím, že násilie voči ženám, ako násilie genderovo podmienené má štrukturálnu povahu, a toto násilie je jedným z kľúčových spoločenských mechanizmov, ktoré ženám vnucujú podriadené postavenie voči mužom.”

Podľa cirkevných predstaviteľov sú tak muži vopred vnímaní ako potenciálny násilníci.

“Dokument vychádza z presvedčenia, že muži v histórii uplatňovali násilie, s cieľom podriadiť si ženy, a preto je nutné každé násilie na žene chápať genderovo. Chlapci a muži sú tu a priori vnímaní ako potenciálni páchatelia násilia a sankcie proti nim nie sú považované za diskrimináciu,” stojí v liste.

Čo je genderová orientácia?

Cirkevným predstaviteľom sa nepáči zavádzanie umelých kategórií, ktoré sa vzťahujú na gender alebo genderovú identitu.” (Strany, pozn. red.), budú vychádzať z rodového chápania násilia voči ženám, domáceho násilia a zamerajú sa na ľudské práva a bezpečnosť obetí,” píše sa v článku 18, odsek 3 dohovoru.

Opatrenia sa zameriavajú na ochranu práv obetí, majú byť podľa článku 4 okrem iného implementované bez diskriminácie na základe genderu alebo genderovej orientácie.

“Keď vynecháme všeobecnú neprehľadnosť vo výpočte sexuálnych orientácií, pojem genderová identita nie je definovaný vôbec. Príslušnosť k prípadnej diskriminovanej skupine sa v skutočnosti opiera o subjektívne a v čase premenlivé sebapoňatie jednotlivca,” upozorňujú zástupcovia cirkví.

“Je neprípustné, aby takýto konštrukt legitimizoval kontrolovanie spoločnosti vo všetkých oblastiach, a dokonca, aby umožnil kohokoľvek trestať za to, že v danej chvíli nerozoznal rodovú identitu druhého. Ak je deklarovaným úmyslom Istanbulského dohovoru prevencia proti násiliu na ženách, musí byť predovšetkým jasné, kto je tým mienený,” pokračujú.

Ďalej poukazujú na to, že “niektoré neziskové organizácie systematicky vyhľadávajú nové položky do svojich zoznamov diskriminovaných menšín”.

Namiesto toho vyzdvihujú cieľ, ktorým je dosiahnutie rodovej harmónie, ktorá stojí na rovnosti v dôstojnosti a uznaní v rámci biologickej i sociokultúrnej odlišnosti.