O demokracii v Rusku netreba mať zbytočné ilúzie. Lenže ak niekto chce kohokoľvek, čokoľvek kritizovať, tak by sa mal najprv pozrieť sám na seba, pozametať si pred vlastným prahom. O demokracii, právnom štáte a ľudských právach sa zle počúvajú prednášky od predstaviteľov západoeurópskych krajín, v ktorých občania v desaťtisícoch protestujú proti tamojším režimom. A už vôbec by také slová nemali brať do úst predstavitelia krajiny, ktorá prevázkuje napríklad hanebnosť menom Guantánamo.

Bloger za stovky miliárd dolárov?

V týchto dňoch vrcholí v EÚ debilný cirkus okolo akéhosi ruského blogera, podvodníka a neúspešného politika, ktorý bol vzatý do väzby potom, ako bol mnohokrát úradmi vyzvaný, aby sa v zmysle zákona ako podmienečne potrestaný dostavil na políciu. On tak napriek opakovaným výzvam neurobil, a preto je v base. V každom inom štáte by to s ním muselo dopadnúť presne rovnako.

Krajiny Západu však využívajú tento prípad na bezprecedentný politický nátlak na Rusko, ktorý by mohol dokonca viesť až k prerušeniu obchodných a politických stykov.

Je to takmer neuveriteľné: kvôli spornému (údajne politicky manipulovanému) súdnemu procesu (mimochodom, odkiaľ oni vedia, čo má sudca v spise?) s jedným blogerom by Západ obetoval mnohomiliardovú spoluprácu…

OSN hovorí: sankcie sú nelegálne

Už mnohokrát pritom bolo medzinárodnými inštitúciami konštatované, že jednostranné politicky motivované sankcie voči suverénnym štátom sú v rozpore s princípmi medzinárodného práva a obchodu. OSN napríklad každoročne schváli rezolúciu odsudzujúcu už 60 rokov trvajúcu blokádu Kuby Spojenými štátmi (za túto rezolúciu každoročne hlasujú úplne všetky členské štáty s výnimkou dvoch: USA a Izraela).

Sankcie samotné sú nástrojom nepriateľstva a agresie. A sú principiálne nedemokratické. Ak to máme zvulgarizovať: aj keby išlo o krajinu, kde vládnu ľudožrúti a navzájom sa žerú, tak si síce politici v iných krajinách majú právo si o tom myslieť svoje, ale to je tak všetko. V naozaj demokratickej krajine totiž voliči politikov nevolia preto, aby im zakazovali obchodovať s cudzinou, a to aj s krajinami ľudožrútov!

Rusko je teda problémom, zato nie je žiadnym problémom Turecko ani Saudská Arábia? Tam totiž ľudské práva, nech to berieme z ktoréhokoľvek uhla pohľadu, naozaj podstatne inak „dostávajú na frak“…

Aj na Západe však sú ľudia, ktorí napriek tomu, že boli odmalička formátovaní protiruskou rétorikou, vnímajú tento evidentný dvojaký meter. A občas sa ozvú, čo v prostredí informačnej totality spôsobí niekedy doslova šok.

S mimoriadne tvrdým vyjadrením sa nedávno ozvala írska poslankyňa Európskeho parlamentu Clare Dalyová z frakcie Európskej zjednotenej ľavice – Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL, to je s 39 členmi najmenšia politická frakcia v Európskom parlamente, združujúca socialistické a komunistické strany. Slovensko v nej zastúpenie nemá). Dalyovej vystúpenie viď tu:

Vystúpenie írskej europoslankyne

Poslankyňa Dalyová dostala na svoje vystúpenie minútu, počas ktorej stihla uviesť nasledovné:

„Keď tu počúvam tú nekonečnú rusofóbiu, tak sa pýtam: prečo sú ľudia prekvapení, že Rusko nevidí zmysel v angažovaní sa v EÚ?

Práve tak rada ako ktokoľvek iný sa postavím za obhajobu práv kohokoľvek, vrátane Navaľného, ale povedzme si to úprimne: je to zlomyseľný antiimigračný rasista s asi štvorpercentnou podporou, ktorý horko-ťažko zhromažďuje stovky a tisíce ľudí v miliónových mestách – to je sotva nejaké masové hnutie. A vôbec by sme o ňom nediskutovali, ak by ho uväznili kdekoľvek inde, ako v Rusku.

Medzitým je Julian Assange už takmer desať rokov vo väzení za to, že odhaľoval vojnové zločiny USA. Nesmieme spomínať jeho meno.

Zajtra pôjde do väzenia katalánsky reper Pablo Hasél za svoje texty. Kde sú výzvy na sankcionovanie Španielska?

Zajtra pôjde 62-ročná Clare Gradyová do väzenia v Západnej Virgínii za účasť v nenásilnej akcii hnutia Plowshares proti jadrovým raketám Trident. Kde je požiadavka na prerušenie stykov s USA?

Kde sú hlasy protestujúce proti zatknutiu stoviek ľudí v tomto meste na protestoch spred týždňa?

Nikde, pretože toto nie je o ľudských právach, ide o geopolitickú agendu proti Rusku živenú vojensko-priemyselným komplexom, ktorý potrebuje nepriateľa, aby ospravedlnil svoje milióny.

Samozrejme, máte pravdu, treba ísť do Ruska, veď mali by sme viesť dialóg, nie vojnu.“

Ivan Lehotský