Portál zverejnil rozhovor s ruským žoldnierom Andrejom, ktorý sa vrátil zo Sýrie. Andrej uviedol, že je bývalým členom SPECNAZ a ako príslušník ruskej armády sa zúčastnil II. čečenskej vojny a takisto bojoval v Osetínsku v roku 2008, kedy Gruzínci napadli ruské mierové jednotky a civilné ciele v Osetínsku. Následne Gruzínci a ich poradcovia z NATO utrpeli od Rusov kolosálny výprask, ktorý viedol k pádu Saakašviliho režimu.

Potom sa Andrej oženil a narodil sa mu syn. Manželka už nechcela, aby slúžil v ruskej armáde, pretože sa obávala o jeho život a takže aj toto bol jeden z dôvodov, prečo Andrej z armády odišiel. Zamestnal sa v kancelárii, plat mal okolo 50 tisíc rubľov, musel si vziať hypotéku. Peňazí nebolo toľko, koľko by rodina potrebovala.

Približne pred rokom Andreja oslovil bývalý kolega zo Specnazu a uviedol, že je možnosť zarobiť si v Sýrii, ak má záujem bližšie podrobnosti mu poskytne pri osobnom stretnutí. Nasledoval elektronický kontakt s neznámym mužom s avatarom Bašára Asada a keď Andrej súhlasil, okamžite dostal elektronický letecký lístok do Moskvy.

V Moskve mu ukázali zmluvu v ruskom a arabskom jazyku. Kontrakt bol na pol roka, odmena taká vysoká, že umožňovala kúpu trojizbového bytu v Moskve. A tak sa stal žoldnierom.

Andrej odmietol  uviesť niektoré ďalšie špecifické informácie o tom, čo nasledovalo od podpísania kontraktu až po odlet do libanonského Bejrútu. Uviedol však, že do Bejrútu priletel civilnou linkou, na letisku ich už čakal určený muž. Ukázalo sa, že okrem Andreja v lietadle bolo aj niekoľko ďalších ruských žoldnierov, ktorí sa rozhodli bojovať v Sýrii (niektorých z nich podľa výzoru Andrej ako profesionálnych vojakov identifikoval správne už na palube lietadla).

Každý zo skupiny dostal okamžite 1000 USD a ešte v ten deň odcestovali do Sýrie. Ubytovali ich v dobre vybavenom hoteli, ktorého lokalitu Andrej bližšie nešpecifikoval a čoskoro za členmi skupiny prišli členovia Muhabarat (sýrska rozviedka), ktorí otestovali ich úroveň bojovej prípravy. Potom ich rozdelili do jednotlivých jednotiek, ktoré už mali aj názvy.

Andrej odpovedal aj na otázky, týkajúce sa oddielu Turan a ISIS Hunters. Podľa jeho slov nevie o tom, že by v ISIS Hunters bojovali Rusi, jednotka však bola Rusmi vycvičená. Či sa základ skupiny sformoval okolo skupiny TURAN, ktorej členovia pochádzali z radov elitných špecialistov zo stredoázijských republík SNŠ, Andrej nevedel určiť. S istotou však vedel, že názov TURAN vznikol podľa rodného miesta prvého člena jednotky, bývalého práporčíka ruských výsadkových vojsk.

Niekoľko dní trvala aklimatizácia a potom Andrejovu jednotku presunuli do bojovej línie. Andrej so svojou jednotkou bojoval aj v “Diere” (Deir ez Zor). Úlohy boli rôzne, od útočných operácii, po likvidáciu významnejších poľných veliteľov, vrátane oslobodzovania rukojemníkov, rozviedky, či navádzania paľby delostrelectva a označovanie cieľov pre ruské letectvo.

Novinári sa pýtali aj na informácie z rôznych zdrojov, ktoré uvádzali, že členovia TURANU odrezávali hlavy zajatým teroristom, pretože za jednu hlavu mohli získať až 5000 rubľov. Andrej odrezávanie hláv odmietol, jediné zárezy, ktoré majú členovia jednotky sú zárezy na pažbách za zlikvidovaných nepriateľov – v tomto prípade ide o dlhú tradíciu v ruskej armáde.

Andrej uviedol, že žiadnemu z ruských vojakov by sa nechcelo hlavy rezať, zbytočná strata času. Rezať hlavu z mŕtvoly nemá význam, kvôli zastrašeniu zajatcov pri výsluchu existujú oveľa jednoduchšie a čistejšie metódy ako spôsobiť vypočúvanému neznesiteľnú bolesť a získať potrebné informácie. Odrezávanie hláv patrí do koloritu rôznych mudžahedínov. Uviedol však, že na strane sýrskych vládnych vojsk bojovalo aj viacero afgánskych a somálskych žoldnierov.

Takisto suma – 5000 rubľov (približne 100 USD) nie je tak vysoká, aby sa Rusom oplatilo hlavy zbierať, navyše žiadne peniaze navyše za získane trofeje Sýrčania nevyplácali.

Ďalšia otázka k Andrejovi smerovala ohľadne “zaručenej ceny 75 USD za pannu”. Andrej uviedol, že ani pred svadbou panny nikdy neobľuboval, dával prednosť skúseným ženám. Má rodinu, dieťa a často videl sýrske rodiny, ktorým militantni uniesli alebo zabili všetky ženy. Najmä v dedinách na bojovej línii sa  prakticky ženy a dievčatá nenachádzali, tie odvliekol ešte ISIS. V čase, keď oddychovali na základni v hoteli, väčšinou spali a zabávali sa v areáli hotela.

Jeho jednotka našťastie neutrpela žiadne straty na životoch, niektorí členovia jednotky utrpeli zranenia, z ktorých sa však dostali už na území Sýrie. Išlo najmä o zranenia mínami, šrapnelmi a strelné zranenia. Počas obdobia, ktoré strávil v Sýrii straty medzi Rusmi neboli vysoké, s ním v jednotke slúžili aj Arméni, Podnesterci či Ukrajinci. V iných proasadovských skupinách slúžili aj Afgánci, Somálci, Iránci, Egypťania, Libanonci, Palestínci, Lýbijčania, Pakistanci, Kirgizi, Kazaši, Turkméni, Tadžici a i.

Každý so žoldnierov však vie, že vo vojne umierajú vojaci a každý sa preto môže stať súčasťou 200 (v ruskej vojenskej terminológii označenie pre náklad mŕtvych) alebo 300 (ranení). Presné čísla o stratách však nemá k dispozícii a nie je ochotný o stratách fantazírovať.

Čo sa týka bojovej úrovne teroristov, Andrej uviedol, že teroristi boli fanatici a správali sa  k civilistom zversky. Vraždili civilné obyvateľstvo, deti, zajatých a ranených vojakov. Teroristov podľa Andfeja treba okamžite a bez milosti likvidovať, sami sa vyčlenili z ľudskej spoločnosti.

Na otázku, či išiel bojovať aj kvôli ideálom a spravodlivosti Andrej doslovne uviedol. “To nie je správne položená otázka. Policajti chránia spoločnosť proti zločincom, doktori liečia ľudí, ďalší cítia potrebu pomáhať a stávajú sa dobrovoľníkmi v humanitárnych organizáciach. Každý z nich má ideály, ktoré ho formovali, ale väčšina z nich potrebuje k svojmu životu aj peniaze. Ja som sa ako mladý chlapec stal členom SPECNAZ a naučili ma všetko o vojne a boji . Vyznám sa v tomto remesle a keďže tu môžem zarobiť oveľa väčšie peniaze ako napríklad v kancelárii, stal som sa žoldnierom”.

“Okrem toho nerád žijem predurčený a nudný život. Práve kvôli tomu som nakoniec aj odišiel z armády. Mám rád slobodu. Možno sa nechám znova najať, možno  budem nejakú dobu oddychovať možno pôjdem znova do kancelárie pracovať a “pečiatkovať.

A možno sa čoskoro znova vrátim do Sýrie a budem likvidovať teroristov. Čas ukáže” zakončil svoje interview Andrej.

fotografie zo stránky http://www.imperiyanews.ru/details/201db460-9bb2-e711-80e6-020c5d00406e , zverejnené rusvesnou.