Od prevratu na Ukrajine začal nedávno plynúť už piaty rok. Ľudí za našimi východnými hranicami vtedy pomohla dostať do ulíc vidina lepšieho života pod vedením prozápadnej vlády. Namiesto blahobytu sa však zatiaľ dočkali len všadeprítomného rozvratu a hlbokej ekonomickej mizérie. Časť obyvateľstva trie biedu, len ťažko predstaviteľnú v Európe 21. storočia. To sa však nedá povedať o skupine oligarchov. Z celej situácie pritom azda najvýraznejšie profituje hlava štátu Petro Porošenko.

Šiesty najbohatší

Súčasný ukrajinský prezident vstupoval do politiky ako pomerne solventný podnikateľ. Zbohatol v divokých 90. rokoch na biznise s čokoládovňami, čo mu prinieslo titul čokoládového kráľa. Jeho holding Roshen je dnes najväčším cukrovinkárskym závodom na Ukrajine, pričom patrí zároveň aj k tým najväčším na svete. Magazín Forbes v roku 2012 zaradil Porošenka, ktorého nazval ukrajinským Willym Wonkom, na šieste miesto v rebríčku najbohatších Ukrajincov, pričom jeho majetok odhadol na takmer dve miliardy dolárov. Do predvolebnej kampane vstupoval so sľubom predať firmu v prípade svojho víťazstva. Ako však dnes výstižne poznamenáva novinárka Jelena Lukašová, sľúbil predať biznis, predal krajinu. Namiesto sľubovaného mieru a prosperity priniesol Ukrajine len neutíchajúci vojenský konflikt a krachujúce hospodárstvo.

Po prepuknutí škandálu známeho ako Panama Papers bolo už jasné, že Porošenko sa svojej firmy nezbavil, len ju preregistroval do daňového raja. A pri uniknutí ďalších kompromitujúcich informácií pod názvom Paradise Papers – tentoraz z advokátskej kancelárie Appleby na Bermudách, špecializujúcej sa na offshorové účty – už meno ukrajinskej hlavy štátu na zoznamoch azda nikoho neprekvapilo.

Petro Porošenko si z najvyššieho postu v štáte jednoducho urobil výnosný biznis. Do offshorových firiem presúva obrovské sumy určené pôvodne na zveľaďovanie ukrajinského hospodárstva a jeho impérium rozširuje chápadlá do všetkých, čo i len trochu ziskových oblastí ekonomiky. Podľa finančného analytika Alexandra Dubinského prezident síce sľuboval krajine reformy, ale v skutočnosti mu išlo len o zveľadenie svojich bankových účtov.

Nie celkom kóšer

Po nástupe do prezidentského kresla prestal hrať čokoládový biznis v Porošenkovom impériu prím, podiel Roshenu na miestnom trhu s cukrovinkami sa však aj napriek tomu odvtedy zdvojnásobil na takmer 40 percent. Dnes spoločnosť stavia v Borispole ďalšiu továreň. Pozemok pritom prezident podľa tvrdení tamojších obyvateľov získal nie celkom kóšer spôsobom: miestni poslanci mu jednoducho pridelili 20 hektárov pôdy, pričom obišli všetky formality. Prezident ju navyše ani nekúpil, ale dostal do dlhodobého prenájmu od akejsi komunálnej spoločnosti.

Porošenko má na svojom poste takmer neobmedzené možnosti na vytváranie priaznivej pôdy na činnosť svojich spoločností a zároveň znevýhodňovanie svojich konkurentov. Pod kontrolou má dnes vojenský priemysel, energetiku, poľnohospodárstvo, priemysel, banky aj strojárstvo. Jeho firmy bezkonkurenčne ovládajú trh a získavajú množstvo výhodných štátnych objednávok. Až takých výhodných, že sú pre štát stratové. Jeho Kuznica na Rybaľskom ovládla napríklad výrobu nových typov zbraní vrátane granátometu UAG-40 a obrnených vozidiel BM Triton a BM Arbalet. Prenikla i do lodiarstva, pričom sa podľa niektorých médií stala medzičlánkom na rozkrádanie prostriedkov určených na opravu lodí.

Rozšafné bašovanie

Podozrenia vzbudzuje aj sto sanitiek pre armádu, mimochodom, kúpených od firmy prezidentovho kamaráta Olega Gladkovského. Vozidlá nezodpovedajú ani základným technickým požiadavkám – ich nosnosť je len 360 kilogramov, čo nie je dosť ani pre vodiča, lekárov, ozbrojenú stráž a nevyhnutné vybavenie. Pre prípadných pacientov tam už jednoducho niet miesta. Sanitky okrem toho nie sú prispôsobené na jazdu po nevyasfaltovanom povrchu, čo je vo vojnových podmienkach ukrajinského východu nepredstaviteľné.

Takéto rozšafné bašovanie neostalo nepovšimnuté. Národná protikorupčná agentúra začala vyšetrovať nákup štyroch obrnených vozidiel Triton pre ukrajinskú pohraničnú službu od Porošenkovho závodu za prehnanú, až trojnásobnú cenu. Hodnota jedného z nich je 4,75 milióna hrivien, štát ho však kúpil za 14,876 milióna. O nastolenie mieru má tak Porošenko sotva záujem, keď mu momentálny stav umožňuje bezbrehé bohatnutie. Jeho politickí rivali čoraz častejšie upozorňujú na rôzne nekalé praktiky vrátane fiktívnych kontraktov, cez ktoré sa odčerpávajú finančné prostriedky z rozpočtu.

Vo vlastníctve ukrajinskej hlavy štátu sú ďalej banky, firma Ukrprominvest, strojárenská korporácia Bogdan, závody na výrobu osobných automobilov i autobusov, cukrovary, poisťovacie spoločnosti, fitnes centrum či televízia 5. kanál. Všetky majú mimoriadne zamotané vlastnícke vzťahy: ich nominálnymi vlastníkmi sú podielové investičné fondy a riadia ich správcovské spoločnosti.

Mizéria obyvateľstva

Situácia v krajine však nie je až taká utešená. Štátny dlh dosiahol 75 miliárd dolárov a od prevratu vzrástol zhruba štvornásobne. Pritom zahraniční veritelia nabádajú Kyjev na jeho ďalšie zvyšovanie. Viceprezident Svetovej banky Cyril Muller dokonca vyhlásil, že ak chce Ukrajina splácať svoje podlžnosti, nezaobíde sa bez ďalších pôžičiek. Len Medzinárodnému menovému fondu je pritom dlžná 12,1 miliardy dolárov…

Porošenko sľuboval, že sa postará o blahobyt Ukrajiny. Zatiaľ sa však stará len o ten vlastný. Reči sa hovoria, chlieb sa je. Porošenkove reči počas Majdanu i po ňom, v predvolebnej kampani, boli sladké, mámivé, sľubujúce prosperitu na západný štýl. Ukrajinský chlebík má však na rozdiel od jeho slov stále trpkú príchuť. A sladší nebude, kým sa budú v jednej z najbiednejších krajín Európy financie kotúľať len do vreciek čokoládového kráľa a jeho blížnych.

Zuzana Makovská

Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk