Hromadia vlastníctvo miesto jeho vytvárania: Štúdia si posvietila na najbohatšie americké dynastie

Washington 23. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Spojené štáty americké majú najväčší počet dolárových miliardárov na svete. Množstvo ľudí buduje svoje veľké bohatstvo samostatne, napríklad Jeff Bezos. Veľké množstvo ľudí sa ale do rozprávkového bohatstva narodí, napríklad do rodiny Waltonových či Marsových

Prvých 27 z 50 dynastií Forbes roku 2020 vlastní celkom 1,2 trilióna dolárov. Tieto dynastie sa pritom nachádzali aj na zozname Forbes 400 z roku 1983. Podľa novej analýzy od organizácie Institute for Policy Studies (IPS) je to práve schopnosť kumulovať bohatstvo, a nie ho vytvárať, to, čo ich drží na špici rebríčkov.

Tento stav podporuje aj štruktúra amerických daní, ktorá je nastavená v prospech veľmi bohatých a súčasnú situáciu preto “betónuje“.

“Americké dynastie, ako staré aj nové, používajú množstvo stratégií pre ďalšie hromadenie vlastníctva a moci – moci, ktorá je používaná na ovplyvňovanie demokratických inštitúcií, zníženie úrovne predstavivosti spoločnosti a vytvorenie pravidiel pre ďalšie rozšírenie nerovnosti,“ uvádza správa.

Reklama

“Vyhýbanie sa daniam znamená menej podpory pre infraštruktúru, na ktorej sme všetci závislí, aby zachovala naše zdravie, bezpečnosť a kvalitu života,“ stojí ďalej v správe.

“Ultrabohatí, zvlášť potom superbohaté dynastie, v skutočnosti vytvorili dvojitý daňový systém: jedny pravidlá platia pre nich, iné pravidlá platia pre všetkých ostatných,“ uvádza štúdia. “Vo výsledku sa nachádzame v absurdnej situácii, kde si vysokopostavení vládni činitelia môžu dovoliť napríklad povedať, že “len úplní blbci platia dane z nehnuteľností“, čím otvorene hovoria, že americký daňový systém je ohybný pre tých najbohatších,“ dodáva sa.

Podľa IPS bohatstvo najbohatších dynastií rastie 10x rýchlejšie v porovnaní s obyčajnými rodinami.

Stratégia udržania bohatstva

Jednou zo stratégií, ako sa bohaté dynastie snažia zachovať svoje rozprávkové bohatstvo, je darovanie peňazí think–tankom, ktoré lobujú za nižšie dane. Okrem think–tankov na podobné účely môžu slúžiť aj charitatívne organizácie.

Napríklad Charles Koch, ktorého otec Fred Koch založil spoločnosť Koch Industries, vytvoril charitatívne organizácie zamerané na prerozdeľovanie bohatstva. Napríklad Bill of Rights Institute dodáva materiály pre hodiny sociálnych štúdií na stredných školách. Na to sa ale môže nazerať ako na túžbu propagovať voľný trh a nízke dane.

“50 najbohatších rodín založilo viac ako 248 nadácií, ktoré operujú s 51 miliardami dolárov aktív,“ hovorí správa s tým, že niektoré tieto nadácie sa skutočne venujú charitatívnej práci. Iné však sa zameriavajú na zníženie daní a zníženie regulácie korporatívnych profitov.

Správa končí zoznamom odporúčaní, ktoré by bolo možné urobiť, aby bola uzavretá obrovská diera v amerických daniach, cez ktorú “unikajú“ ultrabohatí. Jedným z návrhov je daňová prirážka vo výške 10% pre všetkých, ktorí ročne zarábajú viac ako 3 milióny dolárov. To by podľa predbežných prepočtov vygenerovalo 660 miliárd dolárov v priebehu desiatich rokov pre verejné rozpočty. Ďalším návrhom je 3% daň na každý dolár, ak celkový majetok subjektu presahuje celkovo 1 miliardu dolárov.

Podľa informácií IRS, ktorá sa odvoláva na publikáciu organizácie ProPublica, 25 najbohatších ľudí USA platili medzi rokmi 2014 a 2018 dane vo výške iba 3,4 %. Priemerní Američania pritom platia dane vo výške 14 %, 37 % daň potom platia ľudia s príjmami väčšími než 523,600 dolárov ročne, ak využijú všetky možnosti odpočtov.