Bývalý dlhoročný poslanec Anton Hrnko pripomína, že keď sa v roku 2010 prijímal zákon o zamedzení dvojitého občianstva, nešlo o nejaký kapric zo slovenskej strany, ale išlo podľa neho o reakciu na iredentistický zákon o maďarskom občianstve, ktorý prijala maďarská strana.
“Ako tento zákon pôsobí, stačí sa ísť pozrieť do Rumunska, ale najmä na Podkarpatskú Rus, kde sa dá priamo hovoriť o podrývaní štátnej autority Ukrajiny, resp. Rumunska vládou v Budapešti. Poslanci Dostal, Benčík a Kazda už slintajú, aby sa podobná situácia vytvorila aj u nás!” Myslí si o iniciatíve troch poslancov Hrnko.
Aj Ukrajina, aj Rumunsko sú podľa neho geopoliticky nepomerne silnejšie štáty ako Slovensko. Napriek tomu majú problémy s vynášaním maďarskej vnútornej politiky na ich územie, čo je v príkrom rozpore s medzinárodne uznávanými normami vzťahov medzi susednými krajinami. “Chcel by som vidieť reakciu Paríža, keby Nemecko začalo takýmto spôsobom udeľovať občianstvo v Alsasku-Lotrinsku!”
Predkladateľa tejto legislatívy Ondreja Dostála zo SaS nazval Anton Hrnko “českým iredentistom”, ktorý podľa neho dodnes neprežul, že sa Slovensko po roku 1993 vydalo na cestu samostatnosti. “Ak sa pozriete na jeho “politickú” kariéru po roku 1993, bol pri každom psom kúsku, ktorý nejakým spôsobom poškodzoval Slovenskú republiku alebo podrýval jej vnútornú autoritu.”
“To, že podporuje všestranne maďarskú iredentu a rôzne zvrátené formy správania sa, je všeobecne známe. Preto ani neprekvapuje, žeby rád rozvrátil vnútorný poriadok a etnický pokoj na území Slovenska. Veď pre nepriateľov slovenskej štátnosti vždy platilo, že čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre nich!”
“Na jeho stranu sa pridal aj pomýlený udavač Benčík, ktorý okrem zaľúbenia sa do udávania asi ničomu nerozumie, nie je až tak prekvapujúce. Je to skôr svedectvom jeho absolútneho ignoranstva vo vzťahu k slovenskej minulosti a prítomností. V jeho myslí zaľúbenej do Veľkého Brata asi Slovensko nemá žiadne miesto. A Kazda? O tom som doteraz nič nepočul. Možno je to jeho spôsob, ako sa sprítomniť v radoch protislovenských živlov,” píše o súčasných poslancoch podpredseda SNS.
Hrnko si však myslí, že po 10 rokoch platnosti zákona o štátnom občianstve je možné uvažovať o jeho úprave. “Určite, ak niekto získa občianstvo niekde v Austrálii, nie je to pre Slovensko problém. Ale aby po skúsenostiach, ktoré majú Slováci s maďarizáciou a iredentou, niekto rozdával maďarské občianstva niekde Dolnejhornej (Alsofelso) a rozvracal tam spolužitie občanov rôznej národnosti je neakceptovateľné.”
“Najmä, keď to ohrozuje aj občanov Hornejdolnej, ktorá až do roku 1913 nemala maďarský názov. Potom ju premenovali Felsoalso. Ale umelecké diela z jej kostola zdobia v Ostrihome Kresťanské múzeum. Názov obce Hornádolná pri popise, odkiaľ dielo pochádza tam nenájdete. Ale názov Felsoalso áno. Pritom aj na základe Trianonu, aj na základe Parížskej mierovej zmluvy to mali vrátiť na Slovensko.”
Dodal, že ustupovať takémuto štátu nemožno ani o krok. “Zo susednými štátmi je možné riešiť dvojité občianstvo len na základe dohôd. Žiadna iredenta spoza Dunaja sa na Slovensko nemôže dostať, aj keby sa český iredentista Dostal na kolomaž rozlial (podľa Dobšinského). Ceterum autem censeo: White lives matter too. All lives matter.”
Jaroslav Zajac