Hrdlička: Hodnotovo by som sa aj na pôde EP orientoval na človeka

Bratislava 10. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Orientácia na človeka a snaha o jeho dôstojný a spravodlivý život sú hodnotovo blízke lídrovi kandidátky Komunistickej strany Slovenska (KSS) vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) Jozefovi Hrdličkovi. Zaujíma ho aj environmentálna problematika. V rozhovore pre TASR však povedal, že členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) je v mnohých oblastiach prínosom, no vidí aj nevýhody. Aby mohol toto členstvo hodnotiť pozitívnejšie, musí podľa Hrdličku prejsť Únia ešte veľký kus cesty

V čom môže EP pomôcť Slovensku?

EP zohráva významnú úlohu pri tvorbe európskej legislatívy a politiky, no jeho význam v tomto nepreceňujme. Naši občania si nie celkom dobre uvedomujú, že v značnej miere legislatívu aj výkon politiky EÚ ovplyvňujú aj iné orgány, ako je napríklad Európska komisia (EK), ktoré nikto nevolil. Ide o jednotlivcov, ktorí sú nominovaní podľa záujmov rôznych skupín. V tejto súvislosti je podľa môjho názoru treba hľadať mechanizmy na posilnenie demokratických princípov v štruktúre samotnej Únie, a teda aj posilnenie právomoci v priamych voľbách kreovaného parlamentu.
EP by mal byť inštitúciou vytvárajúcou také legislatívne podmienky, ktoré by umožnili napĺňanie záujmov bežných občanov Európy. Je jedno, z ktorého členského štátu títo občania sú. Skrátka, tieto opatrenia by mali smerovať k rastu životnej úrovne občanov, k vyrovnávaniu rozdielov v jednotlivých krajinách, k rastu vzdelanosti, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti a k dôstojnému životu všetkých. To by bola priama a významná pomoc aj pre Slovensko. EP nemá slúžiť hŕstke oligarchov, ale všetkým občanom Európy. Zároveň som toho názoru, že rozhodovanie o zvrchovaných záležitostiach jednotlivých národných krajín musí zostať v rukách národných parlamentov.

Akej agende by ste sa ako europoslanec chceli venovať?

V centre pozornosti nás komunistov vždy bol a aj je človek a snaha o jeho dôstojný a spravodlivý život. Táto hodnotová orientácia by aj na pôde EP bola dominantná. Mne osobne je blízka aj zahraničná politika, a taktiež environmentálna politika. Čo sa týka otázok medzinárodnej politiky, určite by som sa zasadzoval za politiku EÚ, zbavenú neokoloniálnych predstáv, závislosti a lokajstva od USA, a taktiež zbavenú aktuálne živenej rusofóbie. Rovnako tak by som sa venoval odhaľovaniu zločineckej podstaty NATO, ktorej je väčšina krajín EÚ členom. Podporoval by som všetky tendencie, smerujúce k serióznej a vyváženej spolupráci so všetkými krajinami, ktoré by mali o takúto spoluprácu záujem. Spomenul som aj oblasť environmentálnej politiky, ktorá sa stáva dominantnou. Považujem za nevyhnutné, aby EÚ, ale aj celé medzinárodne spoločenstvo zodpovedne pristúpilo k riešeniu klimatických zmien, k ochrane životného prostredia, k ochrane biologickej rozmanitosti Európy a, samozrejme, k podpore produkovania energie z obnoviteľných zdrojov.

Potrebuje EÚ reformu?

Myšlienka zjednocujúcej sa a spolupracujúcej mierovej Európy je nepochybne príťažlivá a potrebná. No myslím si, že súčasná EÚ sa vzďaľuje od svojho pôvodného hodnotového obsahu. Ak má “prežiť”, musí prejsť zásadnou reformou. Som presvedčený, že EÚ má byť v reálnej podobe Európou rovnoprávnych a suverénnych štátov a národov, ktorých spolupráca a partnerstvo je založené na vzájomne výhodnej spolupráci. Dnes to tak nefunguje. Uplatňujú sa princípy rovných a rovnejších, používa sa systém rôznych priamych či nepriamych donucovacích mechanizmov voči “neposlušným” krajinám. V tomto zmysle je reforma nevyhnutná. Som zásadne proti diktátu EÚ vo vzťahu k jednotlivým národným krajinám. To sa nikdy nesmie stať. V takom prípade by to nebola EÚ slobodných národov, ale inštitúcia zotročujúca národy Európy.

A na rovinu musím dodať: Ak sa EÚ stane spoločenstvom slúžiacim prospechu občanov jej krajín, ak bude zabezpečovať skutočne výhodnú vzájomnú spoluprácu medzi krajinami, ak sa nebude zneužívať na bohatnutie bohatých a ohlupovanie ostatných občanov, ak nebudú platiť dvojité metre v hodnotení a posudzovaní postupu niektorých krajín, ktoré sa postavia svojvôli orgánov EÚ, nech Slovensko ostane jej členom a nech sa podieľa na rozvoji takéhoto spoločenstva. Ak sa však EÚ bude stále viac starať len o “svoju smotánku” a o to, aby táto žala úrodu z tohto európskeho spoločenstva, uvažujme, či nie je lepšie nasledovať Veľkú Britániu.

Ste za užšiu integráciu členských krajín? Mala by SR patriť do jadra Únie?

Priznám sa, že tieto pojmy “užšia integrácia” či “jadro Únie”, a to aj s ich obsahom, považujem za nezmyselné. Opäť to potvrdzuje už spomenuté “rovný a rovnejší”. Myslím si, že toto nie je cesta a ešte raz opakujem, ak má mať EÚ budúcnosť, musí byť konštituovaná na princípe vzájomnej rovnosti, rešpektovaní národných, kultúrnych či historických tradícií všetkých jej členov. V tejto súvislosti si treba zodpovedať aj na viaceré zásadné otázky: Komu má slúžiť európska integrácia, a teda EÚ? Má slúžiť tým najväčším a najsilnejším členským štátom, alebo všetkým? Má slúžiť ekonomickým elitám, nadnárodným korporáciám a bankám, alebo bežným občanom Únie? Podľa odpovedí na tieto a ďalšie otázky môžeme definovať podstatu budúcej integrácie. Miesto Slovenska momentálne vidím aj v serióznej komunikácií a spolupráci s krajinami Vyšehradskej štvorky.

Prečo má SR dlhodobo nízku volebnú účasť pri voľbách do EP a ako by sa to dalo zmeniť?

Občan musí cítiť, že EÚ je tu pre neho, a nie pre nadnárodné korporácie a nadnárodný kapitál. Momentálne nie je dôvod, aby si to aj naši spoluobčania mysleli a aby to cítili. Myslím si, že toto je hlavný dôvod toho, prečo nejavia záujem o politiku EÚ, a teda ani o eurovoľby. Nízka účasť voličov vo voľbách do EP je aj výsledkom doterajšej práce europoslancov. Ľudia vidia, že pravicovo orientovaným poslancom nezáleží na občanoch, ale že do EP kandidujú len zo svojich zištných dôvodov a že po zvolení problémy radových Slovákov a Slovenska samotného pre nich ostávajú ukradnuté. Bol by zaujímavý odpočet hlasovania slovenských poslancov v EP. Zaujímavé by bolo porovnanie, koľkokrát hlasovali za opatrenia, ktoré boli svojím obsahom zamerané v prospech Slovenska a koľkokrát hlasovali v rozpore so záujmami Slovenska.

Zmeniť sa to dá predovšetkým zásadnou zmenou politiky EÚ v zmysle toho, čo som už uviedol. My komunisti kandidujeme do EP preto, aby sme vytvorili možnosti na realizáciu životných potrieb občanov Slovenska, aby sme tlmočili ich postoje, a to tak v oblasti sociálnej politiky, zdravotníctva, národnej kultúry, ekonomiky či v oblasti zahraničnej politiky. Nikdy nezabudnem na to, že Slováci patria do veľkej skupiny slovanských národov, sú jej neoddeliteľnou súčasťou a chcú spoločne s nimi žiť v sociálne spravodlivej Európe.

Čo priniesla EÚ občanom ako pozitívum?

Nepochybne naše členstvo v EÚ bolo prínosom pre bezproblémové cestovanie po jej členských štátoch, prispelo k rozvoju kultúry, vedy či vzdelávania. Bolo prínosným aj pre rozvoj ekonomických vzťahov. Nekritickí prívrženci EÚ spravidla preceňujú údaje, čo všetko sme získali vďaka členstvu v EÚ a uvádzajú hlavne sumy financií, ktoré sme mohli čerpať z európskych fondov na rôzne programy či investície. Nepopieram niektoré výhody plynúce z čerpania fondov. Zároveň však dôrazne pripomínam, že veľa ľudí okolo nás komunistov kritizuje korupciu a korupčné správanie sa tých, ktorí sa na danom poli, teda v oblasti európskych fondov pohybujú. Zneužívanie slúži hlavne na osobné obohacovanie sa jednotlivcov a niektorých skupín. Tiež považujem za potrebné pripomenúť, že čerpanie prostriedkov z EÚ nie je až takým zázrakom a prínosom pre Slovensko, ako by sa zdalo. Dnes sa pri každom významnejšom, ale aj bezvýznamnejšom objekte umiestňuje výrazne označenie, že tento objekt bol zrealizovaný s prispením EÚ.

Uvedomujú si dnes občania, že ešte stále je v našej republike viac a veľkolepejších a významnejších objektov, kde by sme mohli napísať, že boli zrealizované bez prispenia EÚ? Teda, v období socializmu, keď sa stavalo a vytváralo s cieľom prospechu pre občanov, a nie pre to, aby objekt slúžil biznisu a ďalšiemu zisku. Čo dnes nie je možné povedať, dokonca ani pri turistických či iných projektoch. Uviesť by sme mohli sídliská pre desaťtisíce a státisíce ľudí, školy, jasle, nemocnice, závody v nedostatočne rozvinutých regiónoch, kultúrne objekty, športové štadióny, telocvične a podobne. V kontexte uvedeného by bolo zaujímavé vypočítať jednoduchý matematický príklad: spočítať vývoz ziskov zahraničných podnikov zo Slovenska + vývoz dividend + odvody Slovenska do EÚ a porovnať to s výškou prostriedkov, ktoré Slovensko z EÚ dostáva. Výsledok by určite bol zaujímavý a naznačil by aj odpoveď na otázku.

Aj keď otázka je smerovaná na pozitíva nášho členstva v EÚ, nedá mi nespomenúť aj negatíva. Medzi ne patrí určite negatívny vplyv Únie na naše poľnohospodárstvo, ale aj na iné oblasti ekonomiky a životnej úrovne. Len si porovnajme dotácie do poľnohospodárstva na Slovensku a v západných krajinách EÚ. Alebo kvalitu potravín. Alebo odmeňovanie pracujúcich na Slovensku a v západnej Európe. Paradoxne – jednotná Európa, ale na Slovensku pracovník má často len tretinový plat, ako dostáva za tú istú prácu jeho kolega v Nemecku v tej istej firme. Pripadá mi to tak, ako by tá EÚ nebola pre občanov, ale len pre kapitál a zbohatlíkov.

Zjednodušene povedané, naše členstvo v EÚ bolo a je v mnohých oblastiach prínosom, no na strane druhej musím zdôrazniť, že aj v dôsledku európskej integrácie sme sa stali ekonomicky okupovanou krajinou, odbytišťom nekvalitných potravín a výrobkov a taktiež krajinou s lacnou pracovnou silu. Aby sme mohli naše členstvo v EÚ hodnotiť prevažne pozitívne, musíme ešte prejsť veľký kus cesty, ale to sa musí EÚ svojím charakterom podstatne zmeniť.