Hongkong trpí následkami kolonizácie a ópiových vojen viac ako storočie. Briti zaviedli kapitalistický systém, hoci lokálna administratíva nemala žiadnu samosprávnu históriu. Keď Veľká Británia odišla, rokovala o dohode, ktorá zabráni Číne meniť najbližších 50 rokov hongkonské politické a hospodárske reálie, čím sa vytvorila osobitná administratívna oblasť. Čína utrpenie miestneho obyvateľstva, vzhľadom na nezvyčajný politický systém a extrémny kapitalizmus, nedokáže vyriešiť. Napríklad polovica kresiel v zákonodarnom zbore je povinná zastupovať obchodné záujmy, čo znamená, že podnikateľské kruhy hlasujú o právnych predpisoch.

Mesto je centrom veľkých financií a finančných trestných činov zároveň. Medzi rokmi 2013 a 2017 počet podozrivých transakcií, nahlásených orgánom činným v trestnom konaní, raketovo vzrástol z 32,907 na 92,115. Uskutočnilo sa len malé množstvo trestných stíhaní, ktoré padli zo 167 (2014) na 103 (2017). Počet rozsudkov sa znížil na jedinú osobu, odsúdenú na šesť rokov za mrežami v roku 2017. Problémom však nie je ani návrh zákona na vydanie osôb, ktorý sa použil na podnietenie protestov, ani Čína. Tým je hospodárstvo a správa Hongkongu.

Koniec „bezpečného prístavu?“

“Uvádzanou príčinou nedávnych protestov je návrh zákona o vydaní podozrivých osôb”. Bude nakoniec rovnako jasné, že uvádzaná príčina protestov je jedna, ale v skutočnosti je iná. Návrh prišiel vo februári 2019 a etabluje mechanizmus na prevod „utečencov“ z Hongkongu do Taiwanu, Macao alebo pevninskej Číny. Zákony o vydávaní sú právnou normou medzi krajinami (štátmi) a v rámci krajín. A odkedy je Hongkong súčasťou Číny, je tento zákon vcelku jednoduchý a základný.

V skutočnosti, v roku 1998 prodemokratický zákonodarca Martin Lee predložil návrh podobný tomu, proti ktorému teraz namieta, s cieľom
zabezpečiť, aby osoba bola stíhaná a súdená v mieste trestného činu. K návrhu došlo v roku 2018, keď obyvateľ Hongkongu Chan Tong-kai zabil svoju tehotnú priateľku Poon Hiu-wing na Taiwane a následne sa vrátil do Hongkongu. Chan sa k činu priznal hongkonskej polícii, polícia ho však nemohla obviniť z vraždy a vydať do Taiwanu, pretože neexistovala medzi štátmi dohoda.

Navrhovaný zákon sa vzťahuje na 46 druhov trestných činov, ktoré sa na celom svete považujú za závažné. Patria sem vraždy, znásilnenia, útoky, únosy, porušenia imigračných zákonov, drogový obchod, ako aj majetkové (lúpeže, vlámania a podpaľačstvo) a finančné trestné činy. Niekoľko mesiacov pred pouličnými protestmi podnikateľská komunita vyjadrila nesúhlas s návrhom.

Poslanci z radov opozície i koalície vyzývali, aby vláda zúžila zoznam trestných činov, na ktoré sa vzťahuje budúca dohoda o vydávaní. Miestni „oligarchovia“ začali na vládu vytvárať tlak. Americká obchodná komora (AmCham), organizácia, ktorá zastupuje viac ako 1200 amerických spoločností podnikajúcich v Hongkongu, bola takisto proti návrhu a uviedla, že to môže poškodiť povesť mesta: „Akákoľvek zmena v usporiadaní vydávania osôb, ktorá podstatne rozširuje možnosť zatknutia a predvedenia… medzinárodných obchodných manažérov s bydliskom alebo tranzitom cez Hongkong v dôsledku obvinení z hospodárskej kriminality zo strany pevninskej vlády… by podkopala vnímanie Hongkongu ako bezpečného prístavu pre medzinárodné obchodné operácie.“

Kurt Tong, najvyšší americký diplomat v Hongkongu, v marci povedal, že návrh by mohol skomplikovať vzťahy medzi Washingtonom a Hongkongom. Centrum pre medzinárodné súkromné podnikanie (CIPE), predĺžená ruka National Endowment for Democracy (NED), vyhlásilo, že zákon podkopáva ekonomickú slobodu, spôsobuje únik kapitálu a ohrozuje postavenie Hongkongu ako centra globálneho obchodu. Poukázali na list, podpísaný ôsmimi členmi Kongresu, vrátane senátorov. Navrhovatelia zákona ustúpili vyčlenením deviatich ekonomických trestných činov a vydanie stanovili iba za trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody minimálne sedem rokov. Tieto zmeny obhajcov veľkých korporácií neuspokojili.

Dolárové protesty

Ako rástla pozornosť voči zákonu, opozícia začala s organizáciou protestov. Alexander Rubinstein uvádza: „Podľa koalície, hongkonských
médií, vrátane South China Morning Post a Hong Kong Free Press, je organizátorom protestov proti zákonu Front občianskych a ľudských práv. Organizácia podľa webstránky pozostáva z koalície HKHRM (Hongkong Human Rights Monitor), Konfederácie odborových zväzov, Asociácie novinárov, Občianskej strany, Strany práce a Demokratickej strany.“ Samotný HKHRM dostal od NED v rokoch 1995-2013 finančné prostriedky vo výške viac ako 1,9 milióna dolárov. Väčšie protesty sa začali v júni.

Budovanie protičínskeho hnutia v Hongkongu je dlhodobým projektom NED od roku 1996. V roku 2012 NED investoval prostredníctvom Národného demokratického inštitútu 460 tisíc dolárov, aby sa vybudovalo hnutie proti Číne (tzv. prodemokratické hnutie), najmä medzi vysokoškolskými študentmi. O dva roky neskôr odštartovali masové protesty Occupy Central.

V otvorenom liste Kurtovi Tongovi z roku 2016 sa na tieto granty NED poukázalo, po čom sa objavili otázky, či USA financujú hnutie za „hongkonskú nezávislosť.“ V priebehu súčasných protestov sa ich organizátori stretli s Julie Eadehovou, šéfkou politického výboru miestneho konzulátu. Takisto sa zišli s washingtonskými „jastrabmi“ ako viceprezident Mike Pence, minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických Mike Pompeo, poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť John Bolton, senátor Marco Rubio, republikán a člen Snemovne reprezentantov USA Eliot Engel. Larry Diamond, editor publikácie NED a spolupredseda výskumu, protesty neskryte povzbudzoval.

Protesty zahŕňajú mnoho prvkov farebných revolúcií s násilnou taktikou, útokmi na okoloidúcich, mediálnou podporou, stretmi s políciu
a pohotovostným personálom. Podobné stratégie boli použité na Ukrajine, v Nikarague a vo Venezuele, napr. pouličné barikády a agresívna obrana.

Americkí predstavitelia a služobnícke tlačoviny kritizovali reakciu vlády na násilné protesty, ale mlčali o extrémnom policajnom násilí proti Žltým vestám vo Francúzsku. Demonštranti takisto používali rojové techniky a sofistikovane koncipované odkazy a heslá na sociálnych sieťach, zamerané na divácke kulisy v západnom svete. Masové nepokoje pokračovali. 9. júla označila šéfka exekutívy Carrie Lamová návrh zákona za „mŕtvy“ a stopla jeho schvaľovanie. Demonštranti teraz požadujú jeho úplne stiahnutie, rezignáciu Lamovej a policajné vyšetrovanie.

Ľudová nespokojnosť

Zdrojom nepokojov v Hongkongu je hospodárska neistota, vyplývajúca z dohody medzi Veľkou Britániou a Čínou o ponechaní „predošlého
kapitalistického systému.“ Hongkong bol od roku 1995, od začiatku merania indexu ekonomickej slobody, považovaný za najslobodnejšiu ekonomiku na svete. Milton Friedman ho opisoval v roku 1990 za najlepší príklad tzv. voľného trhu. Klasifikácia je založená na nízkych daniach, nízkej regulácii, silných vlastníckych právach a otvorenosti globálnemu obchodu. Graeme Maxton pre South China Morning Post hlásil: „Jediný spôsob ako obnoviť poriadok je radikálna zmena hospodárskych opatrení. Po desaťročiach ničnerobenia a ponechania všetko napospas vláde voľného trhu, je čas, aby hongkonská vláda urobila to, čo treba: vládnuť v záujme väčšiny.“

Problémom teda nie je návrh na vydávanie osôb, Carrie Lamová alebo Čína. Sme svedkami neobmedzeného neoliberálneho hospodárstva, opisovaného ako „voľný trh na steroidoch.“ Hongkongská ekonomika v porovnaní s HDP Číny klesla z 27% (1993) na menej ako 3% (2017). V tomto období Čína naopak zaznamenala obrovský rast, a to aj v blízkom trhovo orientovanom meste Šen-čen, zatiaľ čo Hongkong nie. Sara Floundersová z Medzinárodného akčného centra (IAC) píše: „Za posledných 10 rokov mzdy v Hongkongu stagnovali, kým nájomné sa nafúklo o 300%; je to najdrahšie mesto na svete. V Šen-čene sa mzdy každý rok zvýšili o 8% a blíži sa k dokončeniu viac ako milióna nových, verejných, zelených bytových jednotiek s nízkymi cenami.“ Hongkong má najvyššie nájomné na svete a priepasť medzi bohatými a chudobnými sa rozšírila o 20%.

V čínskom kontexte

Podľa Ellen Brownovej má čínska vláda vlastniť 80% bánk operujúcich v Číne, ktoré poskytujú výhodné pôžičky podnikom a dotujú náklady na zamestnancov. Spojené štáty považujú čínske dotovanie svojho hospodárstva za nespravodlivú obchodnú výhodu, no Čína považuje dlhodobý plánovaný rast za racionálnejší ako krátkodobý zisk akcionárov.

Čínsky model štátom riadeného kapitalizmu (niektorí ho nazývajú socializmom) vyviedol z chudoby podľa predložených štatistík údajne 800
miliónov ľudí a sformoval strednú triedu s viac ako 420 miliónmi ľudí, ktorá zastúpením vzrástla zo 4 % (2002) na 31%.

Dvanásť najlepších čínskych spoločností z rebríčka Fortune500 je štátom vlastnených a štátom dotovaných, vrátane sektora ropy, solárnej energie,
telekomunikácií, strojárstva, stavebných spoločností, bánk a automobilového priemyslu.

Podľa údajov CIA, MMF a Svetovej banky však má Čína značné problémy. Každoročne sa tu konajú tisíce zdokumentovaných demonštrácií, štrajkov a pracovných akcií, existujú vážne environmentálne problémy, nerovnosť a sociálna kontrola pomocou technológií sledovania. Komunistická strana v Pekingu si stanovila rok 2050 ako medzník vstupu do vysnívanej a ideálnej „socialistickej spoločnosti.“

Ako zapadá Hongkong do týchto dlhodobých plánov? Rok 2047 je rokom ukončenia dohody s Veľkou Britániou, USA a západnými mocnosťami, ktoré sa usilujú o zachovanie antiutópie v kapitalistickom šate a výrobu konsenzu pri dlhodobom konflikte s Čínou.

Výsledok boja hospodárskych a politických systémov závisí od toho, či dokáže Čína čeliť vnútorným rozporom, či Hongkong vyrieši zdroj svojich problémov a ako dlho americká ríša bude pokračovať vo svojej dolárovo-politicko-vojenskej dominancii. Dnešný konflikt v Hongkongu má korene vo všetkých týchto skutočnostiach.

Igor Kratochvil