Ministerstvo, analýzou chcelo zistiť či opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v Česku môžu za súčasného pôsobenia škodlivín, prúdiacich zo zahraničia zlepšiť ovzdušie až na podlimitnú úroveň. Výsledky analýzy ukázali, že nemôžu.
“Zahraničné zdroje sa podieľajú na znečistení v Českej republike asi 50 percentami, všeobecne to platí pre znečistenie polietavajúcim prachom aj benzo(a)pyrénom. Ovplyvňujú kvalitu ovzdušia, najmä prostredníctvom sekundárnych aerosólov. Moravskoslezský kraj je tiež zasiahnutý priamym vplyvom znečistenia zo zahraničia, primárnymi emisiami z poľských domácností,” zhrnula pre iDNES tlačová hovorkyňa ministerstva Petra Roubíčková.
Najhoršia situácia je tradične v Moravskosliezskom kraji
Špecifická situácia nastáva v Moravskosliezskom kraji, ktorý jednak leží na hraniciach s Poľskom, a navyše má vlastné veľké zdroje znečistenia. Blanka Krejčí z Českého hydrometeorologického ústavu, ktorý analýzu spracovala, uviedla, že v tomto kraji je podiel zahraničných zdrojov menší.
“Na najviac znečistených lokalitách v obciach Moravskosliezskeho kraja je podiel zahraničných zdrojov menší, pretože v týchto lokalitách je väčší príspevok miestnych významných zdrojov. Na druhej strane v lokalitách, ako sú Věřňovice, môže byť naopak aj väčší,” oznámila Krejčí.
Modelové výpočty Ostrave potvrdili, že zahraničné zdroje stoja za 30 až 40 percentami znečistenia. Hovorkyňa Roubíčková ale uvádza, že oblasti bez miestnych veľkých zdrojov môže Poľsko ovplyvňovať až z 80%.
“Problémom pohraničných oblastí kraja sú hlavne emisie z poľských lokálnych ohnísk. Veľké emisné zdroje sú v Poľsku ďalej od hranice a zasahujú plošne väčšie územie,” dodáva Krejčí.
Karvinsko
S týmto problémom sa stretávajú napríklad Věřňovice na Karvinsku, kde stanica hlási jedny z najvyšších čísel znečistenia. Starosta Dolní Lutyně, do ktorej Věřňovice spadajú, Pavel Buzek to pripisuje zlej polohe obce.
“Sme nízko, v nive rieky Olše aj preto sa tu smog drží. Obec je takmer celá plynofikovaná a desiatky ľudí si vymenili kotol, prostredníctvom dotácií. Ale keď je bezvetrie, je zle. Sme blízko hranice a na poľskej strane je tiež veľa malých zdrojov,” hovorí starosta.
Za zvyšné znečistenia ovzdušia podľa analýzy môžu zo 30% domáce kotly a z 20 percent doprava. Na domáci priemysel a energetiku pripadajú jednotky percent.
Zmeny sú nutné v Poľsku
Odborníci uvádzajú, že ak v Poľsku neprebehnú určité zmeny, situácia sa v Česku nezmení.
“Aj keby sme uskutočnili na našej strane hraníc všetky opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, nemôžeme dosiahnuť imisné limity,” uvádza meteorologička Krejčí.
Poľsko svoje zdroje začalo regulovať až v posledných rokoch. Až od roku 2015 tam samosprávy môžu zakazovať určité typy kotlov a palív, vlani Poľsko odštartovalo dotačné programy pre domácnosti.
“Faktom, ale zostáva, že v tomto ohľade začalo Poľsko pomerne neskoro. Efekt realizovaných opatrení sa preto prejaví až zhruba v horizonte roka 2030. Ministerstvo životného prostredia už niekoľkokrát Poľsko vyzývalo, aby prioritne riešilo oblasti v česko–poľskom pohraničí. K väčšej spolupráci sme vyzvali aj Európsku komisiu,” uviedla na záver hovorkyňa Roubíčková.
Najviac oxidu dusičitého v ČR je v Prahe, Brne a Plzni
Vedci z Centra pre životné prostredie v marci a apríli monitorovali hodnoty oxidu dusičitého v 200 lokalitách v deviatich krajských mestách. Okrem Prahy patrí medzi najviac znečistené mestá tiež Brno a Plzeň.
“Najvyššie hodnoty sme namerali v Prahe, tiež pri jednom z ramien tunelového komplexu Blanka v Dejviciach, pri zámočku Vychovatelna, na Rokosce v Libni, na rohu ulíc Jačmenná, Štěpánská a na Smíchove na Krajskom úrade Stredočeského kraja,” uviedli vedci.
Hodnoty sa v týchto miestach podľa výsledkov štúdie pohybovali od 50 do 80 mikrogramov na meter kubický. Zdravie človeka pritom môže ovplyvniť už pri hodnotách nad 33,5 mikrogramu. Podľa Radima SRAM z Komisie pre životné prostredie Akadémie vied ČR môže znečistenie ovplyvňovať centrálny nervový systém, a negatívne ovplyvniť zdravie detí.
Môj profil 
Predplatné
.JPG)
