Je tu veľmi horúco. Ale podľa mojich fínskych hostiteľov nie dosť horúce.

Vysvetľujú, že nastal čas vyliať naberačku vody na hromadu tlejúcich kameňov v rohu. Až potom dosiahne miestnosť prijateľnú teplotu okolo 100 stupňov Celzia.

Vo Fínsku je sauna inštitúciou. Je zapísaná na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a je známa aj tým, že zohráva úlohu v jeho politike, čo dokazuje atmosféra spolupráce pre úradníkov, ktorí preklenujú rozdiely pri vyjednávaní v bufete. Kedysi sa vtipkovalo, že krajinu delí “jedna sauna” od vstupu do NATO.

Samozrejme, až ruská invázia na Ukrajinu prinútila fínsku vládu zmeniť názor na vstup do vojenskej aliancie, čo bolo podľa premiérky Sanny Marinovej pred začiatkom vojny “veľmi nepravdepodobné”. Fínsko, ktoré sa v nedeľu zúčastní na parlamentných voľbách, teraz potrebuje už len súhlas tureckého parlamentu, ktorý sa očakáva čoskoro, aby sa stalo členom NATO.

Marinovej kabinet sa odmietol vyjadriť k tomu, či bolo rozhodnutie o členstve v NATO prijaté v saune. Ale v centrále NATO v Bruseli práve nainštalovali… saunu! Náhoda? Možno.

“Sauna je svojím spôsobom posvätné miesto,” povedala fínska eurokomisárka Jutta Urpilainenová. Počas mojej návštevy sauny na stálom zastúpení nebola prítomná, ale počas neskoršieho rozhovoru sa o nej vyjadrila veľmi pochvalne.

Sauna je “miestom, ktoré spája ľudí – na oddych, na diskusiu,” povedala Urpilainenová. “Je to tiež miesto, kde sa ľudia delia o svoje najhlbšie myšlienky.”

Pre nezasvätených ponúka niektoré súvislosti informačný list pripevnený na stene pri vchode do sauny v kancelárii trvalého zástupcu v Bruseli. “Vo Fínsku je viac sáun ako áut,” píše sa na ňom.

Všetky vládne budovy vo Fínsku, ako aj všetky veľvyslanectvá, konzuláty a kancelária stáleho zastúpenia pri EÚ musia mať vo svojich priestoroch saunu. Fínske obranné sily dokonca budujú pop-up “poľné sauny”, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.

“Je to atmosférou,” povedal Jyrki Katainen, bývalý fínsky premiér a niekdajší európsky komisár. “Keď sú tam ľudia, sú si rovní. V saune sa nikdy nehádate, atmosféra je uvoľnená. V saune nikdy nezvýšite hlas, nikdy neurážate, nikdy sa nehádate. Je pochopiteľné, že v takomto prostredí ľudia nájdu spoločný tón.”

Počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády v rokoch 2011 až 2014 bol Katainen “v saune veľmi často”, niekedy v sprievode hostí v oficiálnej rezidencii predsedu vlády pri jazere v Helsinkách.

“Jediná vec, ktorú som počas pobytu v Bruseli ľutoval, je, že sme v našom dome nemali vlastnú saunu,” povedal.

Katainen však často navštevoval saunu v kancelárii trvalého zástupcu, ktorú považuje za “veľmi príjemnú”.

Katainen mal prístup aj na iné, exkluzívnejšie miesto: do sauny v suteréne Berlaymontu, sídla Európskej komisie.

“Hanbím sa povedať, že som ju nikdy nevyskúšal,” povedal Katainen. “Ľudia hovoria, že je príliš malá.”

Urpilainen tiež nikdy nepoužíval saunu Berlaymont, prinajmenšom čiastočne preto, že bola zatvorená počas pandémie COVID-19.

Olli Rehn, Katainenov predchodca vo funkcii fínskeho komisára, saunu využíval a v roku 2012 bol obvinený zo sexizmu po tom, ako vyšlo najavo, že v saune informoval vybraných novinárov – mužov.

Sauna v Berlaymonte sa síce po Rehnovom odchode z Komisie nestala príliš populárnou, ale podľa nevedeckej štúdie Fínov v bruselskej bubline je sauna stáleho zastúpenia najhorúcejším lístkom v meste (slovná hračka je veľmi dobre mienená). Medzi ďalšie nominácie patrila sauna v námorníckom kostole (áno, sauna postavená v kostole) a sauna v reštaurácii Atrio, ktorá ponúka kombináciu fínskej a talianskej kuchyne.

Dni slávy

Azda najväčším fanúšikom saunovej diplomacie v nedávnej histórii bol najdlhšie slúžiaci fínsky prezident Urho Kekkonen.

“Bola to súčasť jeho politickej stratégie,” povedala Minna Ålanderová, výskumná pracovníčka Fínskeho inštitútu pre medzinárodné záležitosti. “Bol to spôsob, ako riešiť veľmi citlivé vzťahy so Sovietskym zväzom.”

V roku 1957 navštívili Kekkonena v Helsinkách Nikolaj Bulganin, premiér ZSSR, a Nikita Chruščov, prvý tajomník jeho komunistickej strany, a boli pozvaní do sauny v prezidentskej rezidencii. Bulganin odmietol, ale Chruščov a Kekkonen sa nakoniec celú noc potili – na veľké zdesenie politbyra.

Neboli to len politici, ktorí sa pridali ku Kekkonenovi, aby sa zapotili. Britský princ Philip bol pravidelným návštevníkom a v roku 1969 bola fínska spoločnosť požiadaná, aby postavila zrubovú saunu v areáli zámku Balmoral, sídla britskej kráľovskej rodiny v Škótsku.

V posledných dvoch desaťročiach však sauna zdanlivo ustúpila do politického pozadia. Mikko Saikku, profesor na katedre kultúry Helsinskej univerzity, hovorí, že mnohí ľudia si saunovú diplomaciu spájajú s “mužskou politikou 60., 70. a 80. rokov”.

“Jej ďalším rozmerom je nahota,” povedal Saikku. “Pre Fínov to nie je veľký problém, komunikujeme nahí a necítime sa pri tom trápne. Ale je to niečo, čo je často, viete, pre niekoho britského alebo pre Američanov naozaj divné. V anglosaskej kultúre je to úplne iné.”

Kekkonen, bývalý prezident, by zverejnil oficiálne fotografie, na ktorých mal na sebe len uterák omotaný okolo pása. Takéto veci sa už nestávajú.

Hoci slávne časy saunovej politiky sú už možno minulosťou, stále majú svoju úlohu.

Aura Salla, vedúca oddelenia pre záležitosti EÚ spoločnosti Meta, žije v Bruseli už osem rokov, predtým pracovala v Komisii. Podľa jej slov zohráva rodová rovnosť úlohu v miznúcej popularite saunovej politiky, keďže sa zvýšil počet žien vo vedúcich funkciách.

“Teraz sa dohody uzatvárajú za stolom,” povedala, “a potom si všetci idú oddýchnuť do sauny.”

Odhliadnuc od politiky, sauna je veľkou súčasťou Sallainho života. Počas ciest domov spolu s manželom využívajú to, že sú späť vo Fínsku, a denne chodia do sauny. “Veľmi sa teším, až bude mať môj syn jeden rok,” povedala, “aby mohol začať chodiť do sauny s nami.”