1666 – vypukol v noci v pekárni na ulici Pudding Lane v južnej časti Londýna požiar podporovaný východným vetrom. Počas troch dní požiar zničil 60 percent mesta, vrátane pôvodnej Katedrály sv. Pavla, 87 kostolov, 44 sídiel cechov a budovu Royal Exchange. Pri takom ničivom požiari boli minimálne straty na životov, odhaduje sa, že ich bolo maximálne 16. Po uhasení začali s obnovou Londýna. Prestavba zachovala pôvodný systém ulíc, ktorý sa dochoval až do dnešnej doby.
1813 – narodil sa v Hornej Porube Štefan Závodník, rímskokatolícky kňaz, pedagóg, organizátor prvých hornouhorských spolkov, národný buditeľ, priekopník včelárstva na Slovensku. V roku 1847 sa na fare v Čachticiach zúčastnil na kultúrnom sneme slovenských národných vodcov, ktorí jednomyseľne prijali strednú slovenčinu za slovenský spisovný jazyk. V roku 1861 sa zúčastnil na národnom memorandovom zhromaždení v Turčianskom sv. Martine a bol členom delegácie, ktorá 27. júna 1861 odovzdala Memorandum národa slovenského v Pešti. V matičnom a pomatičnom období bol Štefan Závodník jedným z popredných dejateľov a bol aj prvým podpredsedom Spolku sv. Vojtecha v Trnave, Po smrti Kuzmányho ho zvolili za podpredsedu Matice slovenskej. Zaslúžil sa aj o založenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, bol spoluzakladateľom Tatrína, spolupracovníkom Štúrových Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Hurbanových Slovenských pohľadov. Napísal množstvo publikácií, básní, článkov z oblasti školstva i náboženstva. Keď sa v roku 1873 konala vo Viedni svetová výstava Závodník bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na jej inštalovaní, za čo bol ako zástupca Horného Uhorska odmenený čestným diplomom a medailou svetovej výstavy. Zomrel 12. februára 1885. Pochovali ho pred kostolom v Pružine na mieste, ktoré si sám za svojho života vybral.
1855 – v Dolnom Kubíne sa narodil novinár, katolícky kňaz Štefan Furdek. Po štúdiách v Budapešti a v Prahe sa vysťahoval do USA, kde bol vysvätený za kňaza. Pôsobil na fare v Clevelande, venoval sa slovenským vysťahovalcom a spoluzaložil Prvú katolícku slovenskú jednotu. Tiež zakladateľ novín Jednota. Jeho zásluhou vznikla v roku 1907 v Pittsburghu Slovenská liga. Zomrel 18. januára 1915 v Clevelande.
1858 – v Bratislave sa narodil maďarský sochár János (Ján) Fadrusz. V tvorbe bol ovplyvnený neobarokom a naturalizmom. Autor monumentov, napr. pomníku Márie Terézie v Bratislave – jazdeckého súsošia, ktoré stálo na terajšom Námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave a neskôr bolo zničené. Tvoril tiež drobnú plastiku a busty. V Bratislave mal rezbársku dielňu a pôsobil tiež v Budapešti, kde zomrel 25. októbra 1903.
1910 – zomrel francúzsky maliar, hlavný predstaviteľ naivného maliarstva Henri Rousseau, nazývaný Colník. Bol skutočne colníkom a maľoval ako amatér. Pravidelne vystavoval na Salóne nezávislých. Narodil sa 21. mája 1844.
1937 – zomrel francúzsky pedagóg a historik barón Pierre de Coubertin, ktorý v roku 1894 inicioval obnovenie olympijských hier. Zakladateľ a dlhoročný predseda Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Narodil sa 1. januára 1863.
1945 – v Tokijskom zálive na americkej lodi Missouri podpísalo Japonsko kapituláciu – skončila sa druhá svetová vojna.
1971 – v Modre zomrel maliar, grafik a ilustrátor Štefan Cpin. Ilustroval najmä detské knihy. Narodil sa 11. septembra 1919 v Olcnave.
1973 – zomrel anglický spisovateľ John Ronald Reuen Tolkien. Bol profesorom angličtiny v Oxforde. Jeho prvými publikáciami boli Slovník strednej angličtiny a kritické vydanie stredovekej romance Sir Gawain a Zelený rytier. Čitateľský úspech mu však priniesol Hobit, rozprávkový príbeh z fiktívnej Stredozeme. Na toto dielo nadviazal trilógiou Pán prsteňov a eposom Silmarillion. Ďalšie dielo Nedokončené príbehy po autorovej smrti pripravil na vydanie jeho syn Christopher. J. R. R. Tolkien sa narodil 3. januára 1892.
1995 – zomrel český dirigent Václav Neumann. Pôvodne violista Smetanovho kvarteta. Bol umeleckým šéfom lipského Gewandhaus-Orchestra a šéfdirigentom Českej filharmónie. Narodil sa 29. septembra 1920.
2001 – zomrel juhoafrický lekár, kardiochirurg Christian Neethling Barnard, ktorý 3. decembra 1967 ako prvý na svete transplantoval ľudské srdce. Narodil sa 8. novembra 1922.
2007 – pri Hriňovej havaroval autobus s folkloristami vracajúcimi sa z vystúpenia. Štyria ľudia zomreli na mieste a vyše 30 ľudí bolo zranených. Piata obeť nehody zomrela 15. septembra.