Poprad 18. októbra 2018 (HSP/Foto: Facebook)

O necelý mesiac budú na Slovensku obyvatelia voliť svojich zástupcov do samosprávnych orgánov, do vedenia miest a obcí. V porovnaní s predošlými voľbami, je tu, ako vždy, veľa nových kandidátov, ale objavujú sa aj dobre známe tváre. Dokonca aj takí ľudia, ktorých poznáme z takzvanej „vysokej“ politiky. Z jedným z takýchto ľudí sme sa porozprávali a zaujímalo nás, prečo ide do komunálnej politiky

Je to Helena Mezenská, ktorá vo volebnom období 2012 – 2016 bola poslankyňou Národnej rady SR, kandidovala v prezidentských voľbách v r. 2014. Počas svojho profesného života pracovala ako mediátorka, manažérka mimosúdneho spotrebiteľského centra, v oblasti mediácie a mimosúdneho riešenia, publicistike a spravodajstve ako aj občianskom aktivizme a komunálnej sfére.

Je predsedníčkou občianskeho združenia Ombudspot, ktoré je združením na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade. Má skúsenosti aj v komunálnej politike: od r. 2002 pôsobila ako nezávislá mestská poslankyňa v Poprade. Mandát dostala aj v nasledujúcom volebnom období 2006 – 2010. A až potom išla do „veľkej“ politiky. Zaujímalo nás, prečo sa vracia do komunálnej…

Kandidujete s podporou strany DOMA DOBRE. Je to neobvyklé. Väčšina kandidátov ide do volieb, ako nezávislí alebo sa tvária, že sú nezávislí – dnes je to v móde. Sú kandidáti, ktorých podporujú silné a známe politické strany a spoliehajú sa na ich pomoc. Je to pochopiteľneé. Ale vy nedodržiavate „moderné trendy“, nekandidujete, ako nezávislá, ale s podporou strany – lenže malej, takmer neznámej. Prečo?

Pretože si veľmi prajem, aby sme sa doma, na Slovensku, cítili dobre a vnútorne som sa stotožnila nielen s týmto výstižným názvom strany, ale aj s jej agrárnym zázemím, zameraním a základnými prioritami.

Ale prečo preferujete také „pozemské“ poľnohospodárske zameranie?

Prajem si, aby sa stabilným, kontinuálnym a vyváženým postupom Slovensko rozvíjalo vo svojej podstate. Poľnohospodárstvo a poľnohospodárska výroba si zaslúžia ďaleko výraznejšiu pozornosť a podporu. Naši predkovia si od nepamäti uvedomovali význam otčiny a vďaka silnému putu k pôde, pracovitosti na poliach a schopnosti výroby vlastných produktov a potravín, prežili rôzne krízy a zlomové obdobia. V tom zmysle boli slobodnejší a sebestačnejší, zdravší.

Ľudia by chceli mať pokojný a zdravý život. Spájajú sa nejako ich túžby s cieľmi  strany – a teda aj s vašim programom?

Voda, pôda, nezdevastovaná príroda, vlastné potraviny sú základom prežitia a ich správne a účelné využívanie sú spôsobom ako byť viac sebestačný, nezávislý, zdravý a spokojný. To je pre dnešok obzvlášť vzácny návod pre budúcnosť krajiny a jednotlivca. Nepostrádateľnosť týchto kvalít života nás chtiac nechtiac bude vracať k našim koreňom a prirodzenosti. A som rada, že na Slovensku je strana, ktorá si tieto priority uvedomila, osvojila a chce ich presadzovať v spoločenskom a politickom živote.

Vieme, že máte bohaté skúsenosti vo veľkej politike – a čo v tej komunálnej? A ešte niečo. Všeličo by sme chceli zmeniť, ale niečo sa vlastne ani nedá. Máte predstavu, čo sa dá zmeniť a čo nie? Ale hlavné – ako to zmeniť, konkrétne?

V komunálnej politike nie som nováčikom. Ako nezávislá poslankyňa som v Poprade pracovala dve volebné obdobia. Čas a moje snaženie v komunálnej a národnej politike mi čoraz jasnejšie ukázali, čo sa meniť dá a čo je nemenné. Schopnosť tohto rozlíšenia je potrebná pre každého človeka a obzvlášť pre človeka vo verejnej funkcii. Aby nemrhal časom a nežil v omyle. Som realistka, nemám „ružové okuliare“, neponúkam žiadne ilúzie, sľuby a nebudem odpovedať ani žiadnymi frázami – ktoré „kričia z bilbordov“.

No to by vám ľudia poďakovali, keby ste nemrhali ich čas prázdnymi frázami, ako to robia mnohí politici: „zmeniť, zlepšiť, zmodernizovať, zefektívniť“ a pod. Radšej robiť niečo konkrétne, sľubovať jasné, zrozumiteľné a zreteľné veci a hlavné to, čo človek vie robiť, v oblasti, v ktorej je doma. Kde ste doma?

Budem robiť to, čo som vykonávala celý svoj profesionálny a osobný život – pomáhať slabším. Ľuďom, ktorí sa sami nevedia brániť pred poškodzovaním svojich práv tými, ktorí konajú z titulu svojej nadvlády a zneužívajú svoju moc. V tomto zmysle ma zasypáva množstvo podnetov z regiónu a celého Slovenska. V porušovaní a vymožiteľnosti práv slabších máme ako spoločnosť stále veľké rezervy a výzvy. Je toho veľmi veľa, čo treba k náprave stavu a vyrovnaniu síl a pozícii meniť.

Nuž, ako vieme, ani prezident, ani predseda parlamentu, ani premiér, primátor či starosta a už dupľom poslanci nedokážu zariadiť a zvládnuť všetko iba vlastnými silami. Sám vojak v poli – znie to romanticky, ale z praktického hľadiska je to nulová šanca niečo urobiť. Určite to viete, že sama veľa toho nezvládnete. Ako chcete presvedčiť iných poslancov, aby podporili vaše návrhy v prospech mesta?

Budem sa tešiť tomu, ak sprievodne príkladom svojho prístupu ku výkonu poslaneckého poslania – ako pomoci ľuďom, budem inšpirovať aj iných poslancov. Poslanectvo vnímam ako nástroj pomoci ľuďom.

Všetci vieme, že „vysoká“ a komunálna politika je to predsa rozdiel. Niektoré skutočnosti z vysokej politiky nefungujú v komunálnej a naopak. Ale predsa – politika je politika a sú styčné body, podobnosti. Ako chcete využiť vaše skúsenosti z vysokej politike v tej komunálnej? Veľa toho dá sa využiť?

Pokladám sa za človeka, ktorý vie zužitkovať všetky získané skúsenosti. Dobrá komunikácia, schopnosť správnej identifikácie problémov a rozporov sú základnými predpokladmi pre nachádzanie ustálených a dotknutými stranami prijateľných riešení. To sa týka národnej aj komunálnej politiky. Spektrum záujmov, pohľadov a postojov je čoraz širšie a nachádzať spoločné kompromisné riešenia je náročné. Ale dá sa to, ak sú k otvorenému dialógu prizvaní všetci, ktorých sa týka.

Ale deje sa to tak? Viac, menej, alebo vôbec? Aké s tým máte skúsenosti?

V politike ako ju z mojej doterajšej praxe poznám sa tak nedeje. Nezohľadňujú sa všetky signály a aspekty a preto sa prijímajú dočasné a premenlivé, nestále a chaotické riešenia. A potom to tak aj v komunálnom a národnom riadení vyzerá.

A čo je vlastne to najdôležitejšie v tej politike – vysokej či komunálnej?

V politike je najdôležitejšou a najväčšou skúškou ku komunikácii, dialógu a vzájomnému pochopeniu priviesť tých, ktorí získali moc, aby ju mohli v prospech čo najširších spoločenských vrstiev uplatniť. Dosiaľ sa uplatňuje viacmenej kabinetne a jednostranne, jednoúčelne orientovaný prístup. Ak prispejem k otvoreniu mocenského pôsobenia širšiemu vnímaniu – vnímaniu podstatných a pritom zanedbaných a bagatelizovaných hľadísk, názorov a postojov nevypočutých jednotlivcov, či občianskych skupín budem spokojná. Nebudem zbytočná.

Eugen Rusnák