Bratislava 2. februára 2023 (HSP/Facebook/Foto: TASR – Jakub Kotian)
Mesto Bratislava prišlo rozhodnutím vlády o ďalších 14,3 milióna eur na najbližšie dva roky. Upozornil na to primátor hlavného mesta Matúš Vallo, podľa ktorého boli financie určené na nový kotol bratislavskej spaľovne odpadu. Na jeho sťažnosti aktuálne reaguje aj samotný Eduard Heger
Vallo si myslí, že vláde nezáleží na tom, ako bude vyzerať život v hlavnom meste. „Voči požiadavkám a prosbám samospráv sú slepí a hluchí, akoby vôbec nevedeli pochopiť, že samosprávy sú už na pokraji kolapsu,“ vyhlásil.
Bratislava prostredníctvom svojej mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) vyrába elektrickú energiu z kotla, v ktorom likviduje odpad. Energiu mesto roky predávalo súkromnému odberateľovi za cenu, ktorá však bola pre mesto nevýhodná. „My sme urobili novú súťaž a získali sme odberateľa, ktorý má našej spoločnosti OLO platiť v tomto roku 440 eur za MWh a v nasledujúcom roku 230 eur za MWh takto vyrobenej elektrickej energie,“ vysvetľuje primátor.
Vallo tvrdí, že na dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) i ďalších vo vláde apeloval, aby príjmy mesta už viacej neohrozovali. „V utorok (31. 1.) rozhodli, že všetky príjmy z predaja elektrickej energie, ktorá je vyrobená využitím odpadu, budú nad úrovňou 100 eur za MWh zdanené sadzbou 90 percent. Inými slovami, väčšinu týchto príjmov, konkrétne 14,3 milióna eur, bude OLO, a teda mesto, musieť odviesť do štátneho rozpočtu,“ uviedol Vallo.
„Len ťažko sa potom ubrániť pocitu, že vláda má nulový záujem o Bratislavu, nulový záujem o zlepšenie životného prostredia a že hlavné mesto je jej ukradnuté,“ skonštatoval Vallo.
Na tieto slová sa prostredníctvom sociálnej sieti rozhodol Eduard Heger reagovať. V statuse ocenil Matúša Valla a to ako bojuje za Bratislavu, ale v kritike vlády podľa jeho slov strelil capa.
Heger tvrdí, že jedným z opatrení je stropovanie cien, ktoré odberateľom energií ponúka istotu. Na druhej strane nariadenie Európskej komisie hovorí, že výrobcovia, ktorí na kríze extrémne zarábajú, sa majú vzdať časti svojich ziskov.
Uvádza aj konkrétny príklad: Bratislava svoju elektrinu predala štátu (SPP) za 440€ a tu strop ceny odmieta, ale pri nákupe elektriny zastropovanie 199€ naopak žiada.
„No takto svet nefunguje. Ak štát pristúpil k zastropovaniu nižších cien pre domácnosti, školy, nemocnice, mestá a obce, tak je spravodlivé uplatniť aj strop pre výrobcov, ktorí mimoriadne zarábajú,” vysvetľuje Heger. Dodáva, že v opačnom prípade by občania z chudobnejších regiónov Slovenska doplácali na elektrinu pre Bratislavu omnoho viac, ako je spravodlivé.
„Ak by štát platil Bratislave za výrobu elektriny 440€ bez stropu a zároveň by jej dotoval cenu na úrovni 199€ pri nákupe, tak rozdiel v cene by sa hradil z dlhu, teda museli by sa naň poskladať občania z celého Slovenska. Matúš, buďme fér!“ Odkazuje.