Bratislava 30. októbra 2017 (HSP/Foto:)

Odvolací disciplinárny senát zamietol odvolanie predsedníčky Najvyššieho súdu Daniely Švecovej voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu. Štefan Harabin to označil za „tvrdú ranu pre politickú juristútku od sudcov nižších stupňov“

„Vyučili Švecovú, že preskúmavanie právneho názoru vo veci, v ktorej spolurozhodoval sudca JUDr. Štefan Harabin, nie je v kompetencii Disciplinárneho senátu, pretože tento nie je orgánom sústavy všeobecných súdov. Uvidíme, či to všetko zaplatí zo svojich peňazí,“ okomentoval rozhodnutie disciplinárneho senátu Štefan Harabin.

Disciplinárny senát zamietol návrh predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Disciplinárny senát svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu je možné, ak je proti sudcovi vedené disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu. Kladné rozhodnutie nemôže byť podľa disciplinárneho senátu založené len na samom podaní návrhu, na začatie disciplinárneho konania a kvalifikácii činov kladených disciplinárne stíhanému sudcovi za vinu.

Z pohľadu disciplinárneho senátu pre rozhodovanie o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie musia byť k návrhu pripojené i príslušné dôkazy, ktoré by v danom štádiu umožňovali v maximálnej možnej miere relevantne posúdiť dôvodnosť pristúpiť k takému zásahu do práv disciplinárne stíhaného sudcu, akým je pozastavenie výkonu jeho funkcie.

V tomto prípade však tomu tak nebolo. Vo veci neboli súčasne pripojené žiadne dôkazy o skutočnostiach v podanom návrhu uvádzaných, osobitne také, ktoré by umožnili disciplinárnemu senátu relevantne posúdiť návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi.

Znenie celého rozhodnutia:

Odvolací disciplinárny senát 2 Dso 2/2017
R O Z H O D N U T I E
Odvolací disciplinárny senát zložený z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a sudcov JUDr. Karola Poslucha, JUDr. Evy Behranovej, JUDr. Ivana Kochanského a JUDr. Jozefa Švarca, v disciplinárnej veci vedenej proti JUDr. Štefanovi Harabinovi, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, o odvolaní predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, proti rozhodnutiu Disciplinárneho senátu zo dňa 31.10.2016, sp. zn. 2 Ds 8 /2015 na neverejnom zasadnutí, konanom dňa 28. septembra 2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l

Podľa § 131 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, odvolanie predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky proti rozhodnutiu Disciplinárneho senátu zo dňa 31.10.2016 sp. zn. 2 Ds 8 /2015, z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Disciplinárny senát zamietol návrh predsedníčky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi, sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podaným s návrhom na začatie disciplinárneho konania, doručeným disciplinárnemu senátu dňa 20.11.2015.
Disciplinárny senát svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich je možné dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, ak je proti sudcovi vedené disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu. V tejto súvislosti ide iba o základnú formálnu úpravu podmienok rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu. Kladné rozhodnutie nemôže byť podľa disciplinárneho senátu založené len na samom podaní návrhu, na začatie disciplinárneho konania a kvalifikácii činov kladených disciplinárne stíhanému sudcovi za vinu.
Z pohľadu disciplinárneho senátu pre rozhodovanie o návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie musia byť k návrhu pripojené i príslušné dôkazy, ktoré by v danom štádiu umožňovali v maximálnej možnej miere relevantne posúdiť dôvodnosť pristúpiť k takému zásahu do práv disciplinárne stíhaného sudcu, akým je pozastavenie výkonu jeho funkcie. V tomto prípade však tomu tak nebolo. Vo veci neboli súčasne pripojené žiadne dôkazy o skutočnostiach v podanom návrhu uvádzaných, osobitne také, ktoré by umožnili disciplinárnemu senátu v poriadkovej lehote relevantne vec posúdiť návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi.
Disciplinárny senát dodal, že ani tvrdenie navrhovateľky, že jej návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu je legitímne opatrenie v záujme stabilizovania trestného kolégia Najvyššieho súdu a motivácie k rešpektovaniu zjednocujúcich stanovísk kolégia.
K „podieľaniu sudcu JUDr. Štefana Harabina k vydaniu rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s právom a ustálenou judikatúrou“ disciplinárny senát dodáva, že predmetné rozhodnutia pre účely náležitého a včasného posúdenia návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie neboli k podanému návrhu pripojené.
Navrhovateľka – predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podala proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu odvolanie, v ktorom dôvodila: Disciplinárny senát nevzal pri rozhodovaní skutočnosť, že JUDr. Štefan Harabin ako predseda senátu a sudca spravodajca vo veci vyžiadal trestný spis právoplatne skončenej veci obvineného Mgr. Jaroslava Srnčíka, v ktorej bola vec právoplatne skončená na základe dohody o vine a treste a túto vec bez elektronického pripojenia spojil s vecou obvineného Maroša Príbelského.
Je ústavne neakceptovateľné, aby vec, ktorá nebola prejednávaná v spoločnom trestnom konaní, bola len faktickým úkonom, a to vyžiadaním z prvostupňového súdu na základe pokynu predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina, spojená s inou trestnou vecou. Takýto postup nemá oporu v žiadnych právnych predpisoch. Týmto postupom došlo k závažnému porušeniu ústavného práva na nezávislý a nestranný súd, čoho si mal byť JUDr. Štefan Harabin ako sudca Najvyššieho súdu SR a predseda senátu vedomý.
Je potrebné zdôrazniť, že platný Trestný poriadok v žiadnom ustanovení nepripúšťa a ani nikdy nepripúšťal, aby sa uplatňovala zásada beneficium cohaesionis na právoplatne skončenú vec, na základe dohody o vine a treste. Z toho dôvodu bolo závažným procesným porušením trestnoprávnych predpisov, keď JUDr. Štefan Harabin ako sudca i predseda senátu, dlhoročne vykonávajúci prax trestného sudcu takýmto nezákonným spôsobom postupoval.
Uvedeným postupom došlo k závažnému porušeniu procesných predpisov (Trestného poriadku) čoho si musel byť JUDr. Štefan Harabin vedomý.
Uvedené skutočnosti sú tak závažného charakteru z hľadiska porušenia základných ústavných zásad, ako aj trestných procesných predpisov, pri činnosti sudcu, že legitímne odôvodňujú pozastavenie výkonu funkcie sudcu do právoplatného rozhodnutia o veci samej a to aj z hľadiska prevenčného, aby nedochádzalo k porušovaniu procesných právnych predpisov zo strany konajúceho sudcu. Dôkazy o uvedenom sú všetky založené v disciplinárnom spise a preto nie je pravdivé tvrdenie disciplinárneho senátu, že vec nie je dostatočne zdokumentovaná. Žiadam odvolací disciplinárny senát, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že dočasne pozastaví výkon funkcie sudcu JUDr. Štefanovi Harabinovi do právoplatného rozhodnutia o disciplinárnom návrhu.
Odvolací disciplinárny senát na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – predsedníčkou Najvyššieho súdu SR preskúmal správnosť a dôvodnosť napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné zamietnuť.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich, sudcovi, ktorý
– je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin,
– proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za čin,
o za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu alebo
o ktorý podľa uznesenia súdnej rady nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti,
možno dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu až do
– právoplatného skončenia trestného stíhania,
– disciplinárneho konania, do
– rozhodnutia prezidenta o odvolaní z funkcie sudcu, alebo do
– právoplatnosti uznesenia súdnej rady, ktorým rozhodla, že sudca nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti.
Z obsahu inštitútu dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu vyplýva, že ak je vedené proti sudcovi disciplinárne konanie za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, možno dočasne pozastaviť jeho výkon funkcie.
Navrhovateľ je preto povinný už pri podaní návrhu predložiť disciplinárnemu senátu také dôkazy, z ktorých je možné bez ďalšieho dokazovania učiniť záver, že je potrebné dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu.
Disciplinárny senát v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že navrhovateľka dôvodila podaním návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu u JUDr. Štefana Harabina iba tým, že je naňho podaný návrh na začatie disciplinárneho konania za čin, za ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu.
S týmto záverom v napadnutom rozhodnutí sa stotožňuje i Odvolací disciplinárny senát.
Nad rámec týchto dôvodov je nutné uviesť, že vyvodzovať iba z faktu, že konkrétnemu sudcovi, ktorý je disciplinárne stíhaný za čin, pre ktorý môže byť odvolaný z funkcie sudcu, je potrebné dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, by na jednej strane navrhovateľovi disciplinárneho konania poskytlo neprimeranú právomoc zasahovať do výkonu funkcie sudcu (vždy ak je podaný návrh pre závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu) a na druhej strane obmedzilo právomoc rozhodujúceho orgánu – Disciplinárneho senátu – nezávisle vo veci rozhodnúť tak, ako to vyplýva z ust. § 22 zákona o sudcoch a prísediacich.
Nepochybil preto Disciplinárny senát I. stupňa, ak zamietol návrh predsedníčky Najvyššieho súdu SR na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu JUDr. Štefana Harabina z dôvodov, ktoré uvádza v napadnutom rozhodnutí a s ktorými sa Odvolací disciplinárny senát plne stotožňuje, pretože podstata odvolania spočíva už v argumentácii uvádzanej v návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu.
K ďalším námietkam navrhovateľky je potrebné uviesť, že preskúmavanie vytýkanej nesprávnej aplikácie všeobecnej právnej zásady (beneficium cohaesionis) a porušenie Trestného poriadku alebo Trestného zákona zo strany disciplinárne stíhaného sudcu pri postupe a spolurozhodovaní v senáte danej veci, teda i v tej v ktorej konal sudca JUDr. Štefan Harabin, nie je v kompetencii Disciplinárneho senátu, pretože tento nie je orgánom zo sústavy všeobecných súdov.
Odvolací disciplinárny senát v rámci disciplinárneho konania prioritne zisťuje, či postup disciplinárne stíhaného sudcu, na ktorého bol zároveň podaný návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu bol, alebo nebol v inkriminovanej veci súladný so základnými povinnosťami sudcu, uvedenými najmä v ust. § 30 zákona o sudcoch a prísediacich.
Porušenie základných procesnoprávnych alebo hmotnoprávnych predpisov môže (ale i nemusí) byť spolu aj s prípadnou škodou, ktorá by z takéhoto konania vyplynula, až následkom porušenia povinností sudcom.
Iba zo zistenia a konštatovania porušení týchto povinností sudcu, je možné odvodiť naplnenie znakov konkrétneho, v tomto prípade závažného disciplinárneho previnenia, s následnou možnosťou dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu.
V súčasnom štádiu predložených dôkazov takéto podmienky splnené neboli a preto Odvolací disciplinárny senát odvolanie navrhovateľky zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. septembra 2017

JUDr. Stanislav L i b a n t , v. r.
predseda Odvolacieho disciplinárneho senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová